Plus 7 dní

Angličania, Brazílčania, Rusi, Číňania, Taliani, Íri, Nemci či Izraelčania - títo všetci mali a majú záujem o nehnuteľnosti na východe Slovenska. Niektorí vyslovene kvôli zaujímavému, pre nich niekedy až exotickému bývaniu, iných sem ťahá biznis. Zatiaľ čo pri Humennom sa snaží Číňan Liting Čan pestovať ryžu, v našich veľhorách podnikajú v oblasti realít Rusi. Svoje vysnívané domčeky si Angličania kúpili v Levoči či postavili v Spišskom Hrhove. Brazílčanov zas nájdete v Harichovciach, a to vzhľadom na neďalekú továreň, kde pracujú. V Spišskej Sobote žijú Nemci, ktorí si tu zaobstarali nehnuteľnosti ako návrat k svojim koreňom. Írov stretnete pri Ružíne pri Košiciach, kde si kúpili niekoľko rekreačných chát.

Ruský kapitál: Investovali do hotelov a apartmánových domov. Sú úspešní, ponúkané nehnuteľnosti vedia predať. Najmä Rusom, Čechom i Poliakom. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Vysoké Tatry v poslednom období pritiahli hneď niekoľko veľkých investorov, a to nielen slovenských. Peniaze sem vložili i džentlmeni z Britských ostrovov. „Ambície a plány boli vskutku veľkolepé. Írski investori chceli vytvoriť Silver Resort medzi Veľkou a Tatranskou Lomnicou vedľa golfového ihriska. Malo tam byť 368 luxusných apartmánov, niekoľko luxusných dvojviliek, dokonalé služby, wellness, tenis, v zime klzisko.

Dnes už z toho nič neplatí. Exekútori si na tomto stavenisku podávajú kľučky a na celý rozostavaný objekt je uvalená dražba,“ dozvedáme sa od miestneho majiteľa realitnej kancelárie Jána Slavkovského.

Podobne skončili aj investičné plány troch Angličanov, ktorí sa rozhodli svoje financie investovať v Štôle pod Gerlachom. Tam mal vyrásť apartmánový rezort Kimchaski. „Tiež mali veľké oči a dovolím si povedať, že boli i zavedení. Dnes tu už ani nechodia, len doma rátajú straty,“ komentuje ich nevydarený biznis Slavkovský.

Spišský Hrhov: Novostavby tu rastú ako huby po daždi, medzi inými tu majú domy i Taliani a Angličania. Foto:RUDOLF FELŠÖCI

Vraj jedinými zahraničnými investormi, ktorým sa v našich veľhorách darí, sú Rusi. Vlastnia tu niekoľko hotelov, vilky v Starej Lesnej a mnohé apartmánové domy. „Ide naozaj o zámožnú skupinu, ktorá si môže dovoliť väčšie investície. V hotelierstve sa zamerali na kongresovú turistiku a cez zimnú sezónu na vlastnú klientelu,“ opisuje ich podnikateľské zámery majiteľ realitky a dodáva: „Aj keď je v Tatrách voľných viac ako 1 200 apartmánov, oni s predajom problém nemajú. Ich projekty sú jednoducho úspešné.“

Ján Slavkovský však poukazuje aj na ďalšiu zaujímavosť. Hoci sú Tatry doslova preplnené nepredajnými apartmánmi, existujú záujemcovia, ktorí s ponúkanými nehnuteľnosťami nie sú spokojní. „V poslednom období sa ohlásila klientela z Izraela, ktorá má záujem o apartmány v Tatrách. Požiadavka je tristo štvorcových metrov vo vysokom luxuse s nadštandardným servisom. To tu, žiaľ, zatiaľ nie je. Je preto veľmi pravdepodobné, že takéto nehnuteľnosti tu vystavajú klientovi priamo na mieru.“

Na východe Slovenska je však aj skupina cudzincov, ktorí investujú v malom. Nejde im o vysoký luxus, ale o bežný štandard. Kupujú pozemky alebo domy, v ktorých aj časť roka žijú. „U nás si kúpili pozemky Taliani i Angličania. Kvôli cene, ktorá im vyhovovala, a tiež sa im páčilo prostredie. Vraj ani nevieme, čo tu máme. Páči sa im výhľad na Spišský hrad a okolité hory,“ vysvetľuje stavebný ruch v dedine Spišský Hrhov starosta Vladimír Ledecký. Cudzincov však hnevá zlé spojenie. „Záujem prudko ochladol, ako nastúpila kríza a najmä keď sa zrušilo letecké spojenie Dublin - Poprad,“ povzdychne si starosta.

Veľký realitný boom a kúpu najmä historických budov zažila pred pár rokmi i Levoča. Najmä Angličania mali záujem o staré meštiacke domy v centre tohto historického mesta. „Záujem sme zaznamenali pár rokov predtým, než sme vstúpili do Európskej únie. Vtedy boli u nás nehnuteľnosti pre cudzincov finančne mimoriadne zaujímavé. Vždy kupovali domy, ktoré potrebovali rekonštrukciu. Boli to i obrovské stavby. Išlo im o vhodnú investíciu, v ktorej by po rekonštrukcii aj chvíľu bývali, a keď príde dobrý čas, so ziskom by ju predali,“ prezrádza pôvodné plány zahraničných klientov realitná maklérka z Levoče Jana Matvejová.

Takto si v meste kúpili nehnuteľnosti nielen Angličania, ale aj Holanďania a Belgičania, no dom tu vlastní i Rus či rodina z Nového Zélandu. Vraj ich prilákalo najmä to, že sa im Slovensko ako krajina zapáčilo. Dnes je situácia úplne opačná. Domy v centre Levoče sú síce zrekonštruované a v rukách cudzincov, no tí sa ich snažia predať. V ponuke je ich dvadsať. O cene sa však nikto nebaví, zatiaľ sa totiž neprihlásil žiadny záujemca.

„Predtým chodili aj dva-trikrát do roka. Ako však skončilo letecké spojenie Londýn - Poprad, väčšina majiteľov domov sem už neprišla. Cesta cez Viedeň alebo Krakov sa im zdá príliš komplikovaná. Zasiahla ich aj kríza, majú čo robiť, aby si financovali bývanie v mieste, kde žijú. Niektorí tu vo svojich nehnuteľnostiach neboli už dva roky,“ opisuje situáciu Matvejová. Pripúšťa, že nezáujem o reality vyplýva aj z ponúkaných služieb. Cudzinci vraj nie sú zvyknutí na to, že sa niečo nedá. „Ich reality sú na predaj, až na pár skalných. Taká je napríklad bývalá starostka jednej mestskej časti Londýna Naďa Conwayová, ktorá až do svojich osemnástich rokov žila v neďalekom Poprade. V meštianskom dome, ktorý si pred pár rokmi kúpila aj s manželom, vždy prežije časť roka. Dokonca tu organizuje jedinečný hudobný festival.“

Úplne iné plány a obrovský optimizmus má Číňan Liting Čan. Na Slovensku žije a v obchode podniká už pätnásť rokov. Tvrdí, že doteraz nedokázal pochopiť postoj Slovákov k svojej zemi. Nerozumie, prečo je na Slovensku toľko neobrobenej pôdy, a pritom všetci plačú, že nemajú prácu. A tak tohto roku skúšobne zasadil ryžu na šiestich ároch pri Topoľovke neďaleko Humenného. „V Číne je obrobený aj ten najmenší voľný kúsok zeme. Tu nie. Slováci majú radi zlato, len nechápu, že ich zem je zlato. Stačí začať pestovať,“ vysvetľuje lámanou slovenčinou Liting.

Veľké plány: Číňan Liting Čan vidí prosperitu Slovenska v pestovaní ryže. Podmienky tu vraj na to máme ideálne, dá sa dosiahnuť aj biokvalita. Foto:RUDOLF FELŠÖCI

Podľa neho je na Slovensku teplejšie ako v Číne. Políčka sa tu dajú bez problémov zaliať vodou a jeho prvá úroda ryže v slovenskej zemi bola vskutku skvelá. „Vypestovanie tejto komodity trvá stodvadsať dní od jej zasadenia až po žatvu. Dá sa dokonca dopestovať bio spôsobom, a to vo výbornej kvalite. Ak by pestovateľ predával kilo za jedno euro, prípadne tú bio za dve eurá, vie zásobiť lacnou kvalitnou ryžou miestny trh a ešte aj vyvážať do ďalšej krajiny. Škoda každého jedného nevyužitého políčka,“ vysvetľuje svoje vízie hlava rodiny Čan.

Myšlienku na pestovanie ryže mu vnukla jeho manželka. Dnes je odhodlaný pokračovať. Na ďalší rok chce zasiať ryžu na päťdesiatich hektároch a každého, kto bude mať záujem, zaučí, ako túto plodinu dopestovať. „Ryža sa dá pestovať nielen na roky neobrábaných pôdach, ale aj na pasienkoch. Navyše výnosnosť je pri ryži dvadsaťkrát vyššia ako pri kukurici či pšenici,“ vysvetľuje. Podľa jeho výpočtov by na jednom hektári poľnohospodári zarobili štyritisíc eur. Poukazuje na to, že z ryže sa dá využiť skutočne všetko. Zrno sa predá a zvyšok sa môže použiť ako základ na očkovanie pre hlivy, ktoré sú u nás tiež drahé, alebo ako krmivo či podstielka pre dobytok. „A zamestnalo by sa pritom dosť ľudí. Rátam tak okolo každého pestovateľa aj dvadsať rôznych firiem,“ prezrádza ďalej. Pri svojich počtoch je poriadne odvážny. Na Slovensku by sa vraj dalo dopestovať 2,5 miliardy kíl ryže.

Podnikavého ducha však nemá len on, ale aj ďalšia partia Číňanov, ktorá chce u nás investovať. Tentoraz na Zemplíne plánujú vybudovať obrovskú farmu na chov kačíc. Všetko je však zatiaľ len v prípravnej fáze.

Cudzinci skupujú pozemky na východe, mnohí odišli zadlžení

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás