Tip na článok
Cyklochodník z eurofondov: Napojí sa na časť vybudovanú z vlastných zdrojov mesta. Vyzerať bude rovnako, stáť bude trikrát viac.

Cyklochodník na Liptove: Tri kilometre asfaltu za 600-tisíc eur!

Prípad z Liptovského Mikuláša potvrdzuje, že projekty financované z eurofondov sú občas šialene predražené.

Galéria k článku (6 fotografií )
Viceprimátor Jozef Repaský: Pre zanieteného cyklistu bol cyklochodník srdcovou záležitosťou.
Popri Váhu: Na sídlisku Nábrežie si komfort cyklochodníka užívajú cyklisti, korčuliari aj mamičky s kočíkmi.
Obyčajný asfaltový: Premrštená cena nezahŕňa žiadne prístrešky ani stojany na bicykle.

Cyklochodník dlhý iba niečo vyše troch kilometrov sa chystajú v Liptovskom Mikuláši vybudovať za neuveriteľných šesťstopäťdesiattisíc eur. Šesťstopäťdesiattisíc! Ak sa pýtate, či za túto horibilnú sumu bude posiaty diamantmi alebo aspoň dláždený mramorom, tak odpoveď znie - nie.

Použijú naň obyčajný asfaltový betón. A že z toho sa dá cyklochodník vybudovať aj za oveľa, oveľa nižšiu cenu, to v Liptovskom Mikuláši dobre vedia. Ale ani nepípnu. Veď peniaze poskytuje Brusel...

Okolo Tatier na bicykli

Nápad spojiť unikátne prírodné miesta, kultúrne i historické pamiatky nachádzajúce sa okolo celých Tatier, teda zo slovenskej i z poľskej strany, sa začal rozvíjať už v roku 2004. Prihraničné samosprávy sa dohodli na vybudovaní cyklotrasy s dĺžkou dvestopäťdesiat kilometrov, vedúcej na Slovensku cez Oravu, Liptov, Spiš a v Poľsku cez Czarny Dunajec a Nowy Targ.

Sadnúť v Trstenej na bicykel a súvislou bezpečnou cestičkou sa dostať až do Noweho Targu je pre cyklistov či v zime pre bežkárov určite lákavá predstava.

Prvý pokus o získanie nenávratného finančného príspevku na tento projekt cez eurofondy v roku 2010 sa neskončil úspechom, preradili ho do takzvaného rezervného zoznamu. Znamenalo to, že nápad nebol hodnotený ako zlý, kompetentní iba uprednostnili iné projekty a z existujúceho balíka peňazí už na cyklochodníky okolo Tatier neostalo.

Po kúskoch

„Mali sme vtedy dve možnosti. Čakať, možno aj päť, sedem rokov, kým sa peniaze pre nás nájdu, alebo sa pustiť do budovania cyklochodníka z vlastných zdrojov. Primátor Alexander Slafkovský bol za to - a poslanci ho podporili -, aby sme nečakali do ktoviekedy, ale začali budovať vlastným tempom.

Hoci len postupne, po kúskoch, podľa toho, ako sa nájdu peniaze v pokladnici mesta,“ vysvetľuje hovorca mesta Liptovský Mikuláš Peter Lehotský. Z pôvodne plánovanej cyklotrasy na území mesta dlhej 4,3 kilometra sa im v rokoch 2012 a 2013 za vlastné peniaze podarilo potiahnuť komfortnú cestičku do dĺžky 1,1 kilometra.

Vedie cez najstaršie sídlisko mesta Nábrežie a teší sa veľkej obľube. Popri Váhu sa na bicykloch presúvajú dôchodcovia s ruksakmi za bežnými nákupmi, partie prázdninujúcich chlapcov sa ženú hore-dole a míňajú vyšportovaných korčuliarov i českých dovolenkárov. Cyklochodník si užívajú aj mladé mamičky s kočíkmi, v zime tu zase vídavať bežkárov na lyžiach.

Keď treba, šetriť vedia

Projekt cyklookruhu lemujúceho celé Tatry sa dočkal vzkriesenia až tohto roku. Financie na realizovanie jeho prvej etapy sa v Európskom fonde regionálneho rozvoja našli, presunú ich z iného operačného programu. Do konca roka by tak malo byť hotových štyridsaťtri kilometrov. V rámci nich sa počíta aj s dokončením trasy vedúcej cez Liptovský Mikuláš.

Podľa schváleného rozpočtu bude vybudovanie tamojšieho cyklochodníka s dĺžkou 3,2 kilometra stáť takmer šesťstopäťdesiattisíc eur. Čo za túto obrovskú sumu Mikulášania dostanú? „Pôjde o cyklochodník s pojazdnou vrstvou z asfaltového betónu v jednotlivých úsekoch kombinovaný s dláždenou úpravou z betónovej dlažby.

V porovnaní s hotovým úsekom bude stavebne náročnejší, realizovať sa budú aj násypy, výkopy, oporný múr a spevňovať hrádza rieky Váh,“ dozvedáme sa od koordinátorky projektu Jany Kormaníkovej z mestského úradu. A čo prístrešky, stojany na bicykle či iné drobné stavby?

„Podľa projektu ide čisto o cyklochodník. Taký, aký máme na sídlisku Nábrežie. Ďalšiu vybavenosť musíme riešiť z iných zdrojov.“ Otázka, koľko stál úsek vybudovaný za peniaze mesta, sa za týchto okolností núka sama. „Ten 1,1 kilometra nás stál necelých stotisíc eur,“ tvrdí hovorca.

„Prekvapil nás už prvý, kratší úsek, do ktorého sme sa pustili. V pôvodnom projekte bol rozpočtovaný na stotisíc a my sme dostali faktúru len na tridsaťpäťtisíc. Ako je to možné? Robila to mestská dodávateľská firma. Asi tam nebola marža, zisk. Ale ja vám dám aj iné čísla.

V roku 2010, keď bol projekt spracovaný, rozpočet na 4,3 kilometra cyklotrasy v Liptovskom Mikuláši bol jeden milión eur! Aktualizovaný rozpočet bez zrealizovanej časti 1,1 kilometra aj vďaka verejnoobchodnej súťaži vygeneroval spomínaných šesťstopäťdesiattisíc eur za 3,2 kilometra.“

Ako od tetky z Ameriky

Nech počítame, ako počítame, stále vychádza, že reálna cena cyklochodníka sa môže pohybovať niekde na úrovni jednej tretiny schváleného rozpočtu. Samotné mesto Liptovský Mikuláš, ako ani ostatné mestá a obce budujúce cyklochodník okolo Tatier za rovnakých podmienok, neprimerane vysoká cena netrápi.

Na jeho financovaní sa budú podieľať iba piatimi percentami. V prípade Liptovského Mikuláša to znamená, že z mestskej kasy zaplatí len necelých tridsaťtritisíc eur. Ďalších desať percent pôjde zo štátneho rozpočtu a osemdesiatpäť percent, čiže drvivá väčšina, z eurofondov.

Nuž, a peniaze z Európskej únie sme si zvykli prijímať ako podarúnok od bohatej tetky z Ameriky. S potešením, ale bez rozumu. Akoby sa nás šafárenie s nimi netýkalo. Akoby sme ani nevnímali, že Európska únia, to sme my.

VIDEO Plus 7 Dní