Tip na článok
Pusto: V pracovný deň o druhej popoludní bolo na stavenisku prázdno.

Ďalší Váhostav? Praktiky oravskej firmy pripomínajú Širokého kolos

Stavbárska firma OHL javí podobné znaky ako moloch Váhostav. Dodávatelia sa svojich peňazí jednoducho nedočkali.

Galéria k článku (7 fotografií )
Boja sa: Peter Belinský vie o takých prípadoch, ale ľudia sa boja hovoriť.
Nestíhajú: OHL posúvalo termín dokončenia kanalizácie na Orave o dva mesiace. Napriek problémom všetci veria, že termín kvôli eurofondom stihnú.
Dušan Piatka: Projekt z eurofondov - kotolňa za ním - mu takmer zruinoval firmu.

Dušan Piatka z Liptovského Mikuláša má 78 rokov. Je to jeden z prvých súkromných podnikateľov na Slovensku. Svoju inštalatérsku firmu založil už v marci 1990 a so spoločníkmi ju doteraz vedú.

Nedávno však takmer skrachovali. Zažili podobný príbeh ako množstvo živnostníkov, ktorí dodávali pre Váhostav a nedostali zaplatené. Tentoraz však ide o stavbársku firmu s megaštátnymi zákazkami - OHL. Nepomohol im ani dvakrát vyhratý súd.

OHL figuruje nielen pri rekonštrukcii koľajníc v okolí Trenčína, ale na Orave má problém dokončiť megaprojekt kanalizácie za 47 miliónov eur. Aj tam sa totiž objavili prípady, že neplatili za prácu, ľudia im odmietali robiť. Projekt sa tak natiahol. Reálne hrozí prepadnutie peňazí z eurofondov.

Naleteli?

„Áno. Som silne veriaci človek. Ale nie tak, že sa iba často modlím. Ja totiž žijem, ako vraví Boh. Poctivo a svedomito,“ tvrdí Dušan Piatka, ktorý by pokojne mohol byť dávno na dôchodku. Z jeho pohľadu je jasné, že to myslí úprimne. „Keby sme nemali povesť poctivých ľudí, tak dávno skrachujeme,“ dodáva smutne.

Pred tromi rokmi dokončili plynofikáciu a kotolňu pre Žilinskú univerzitu na detašovanom pracovisku v Liptovskom Mikuláši. Bývalé kasárne premenili na učebne a potrebovali nové kúrenie.

Celý projekt revitalizácie vyhrala spoločnosť OHL Pozemné stavby, ktorá sa neskôr premenovala na OHL ŽS. OHL si na plynárske a kúrenárske práce najalo žilinskú firmu Restav SK. A táto firma si na reálnu robotu objednala firmu Dušana Piatka. Tá všetko spravila a dielo riadne odovzdala 20. augusta 2012. Následne vystavila faktúru Restavu so splatnosťou do 24. decembra 2012.

Lenže, čo sa nestalo. V piatok 24. augusta OHL vypovedalo zmluvu Restavu. Podľa výpovede, ktorú máme k dispozícii, dôvodom bolo nedodanie zoznamu subdodávateľov alebo došlých faktúr Restavu od jeho dodávateľov. OHL teda odobralo stavbu Restavu.

Avšak už v utorok 28. augusta 2012, teda dva pracovné dni od zrušenia zmluvy, všetko riadne odovzdalo Žilinskej univerzite, ktorá OHL za to zaplatila 245-tisíc eur. Restav však Piatkovi odmietol zaplatiť zmluvných 136-tisíc eur. A OHL momentálne tvrdí, že s tým nič nemá, hoci od Žilinskej univerzity zinkasovalo peniaze z eurofondov.

Čítajte viac:

Pán Široký, dobre je vám v haciende?! Takto žijú veritelia Váhostavu

Za drobné

Keď do konca roka 2012 Restav SK Piatkovi nezaplatil, tak sa obrátil priamo na OHL, aby si so svojím dodávateľom urobilo poriadok alebo dlh za nich zaplatilo, keďže OHL speňažilo Piatkovu robotu.

„Koncom januára 2013 nás OHL pozvalo na stretnutie. Za našu pohľadávku nám ponúklo 30 až 40 percent sumy. To by nepokrylo ani použitý materiál. Odmietli sme to,“ tvrdí Piatka.

V redakcii máme k dispozícii list z OHL, ktorým piatkovcov pozýva na stretnutie. „Na základe platnej zmluvy so spoločnosťou Restav SK sme oprávnení vstúpiť do vášho zmluvného vzťahu s ponukou odkúpenia pohľadávky,“ píše sa v liste.

Keď sme sa v OHL teraz pýtali, prečo piatkovcov vôbec pozývali na stretnutie, keď akúkoľvek pohľadávku teraz odmietajú, dostali sme prekvapivú odpoveď: „OHL ŽS SK, a. s., si nie je vedomá, že by oslovila spoločnosť Inštalatér - Dušan Piatka, s. r. o., s ponukou na odkúpenie pohľadávky,“ uviedlo OHL vo svojom stanovisku.

Mohlo sa stať, že list z 23. januára 2013 sa niekde stratil, ale že by sa ani generálny riaditeľ OHL na stretnutie s Dušanom Piatkom nepamätal?

Čítajte viac:

Don Široký: Pribratý oligarcha si užíva pobyt za mrežami. Svojej vily

Na kolenách

Pre firmu Dušana Piatku odvtedy nastali zlé časy. Okrem materiálu, kotolne a ľudí musela zaplatiť DPH, ktorú štát doteraz nevrátil, hoci súd už dávno právoplatne rozhodol o tom, že Restav nezaplatil, no mal by.

„Iba za posledných desať rokov sme tomuto štátu zaplatili na daniach a odvodoch 1,78 milióna eur. A čo sme za to dostali? Dva rozsudky, no naše poctivo zarobené peniaze sme doteraz nevideli,“ smutne krčí plecami Dušan Piatka.

A hoci majú v rukách rozhodnutie o exekúcii Restavu, exekútor chce konanie zastaviť pre nedostatok majetku. „Čerešničkou na torte je, že ešte my máme zaplatiť exekútorovi za to, že nič nevymohol,“ dodáva Piatka.

Firmu museli pre kotolňu Žilinskej univerzity takmer zavrieť. „Pomohli nám poctivé firmy, ktoré si nás objednali na iné práce a veľkoryso nám dali zálohu, čo nás zachránilo,“ tvrdí Piatka s tým, že na súdne poplatky sa vyzbierali zamestnanci zo svojho. „Ukážte mi inú firmu, čo by také niečo urobila,“ hovorí Piatka.

Ako ďalej vysvetľuje, okrem súdov sa obrátili takmer všade, no nik im reálne nepomohol. „Oslovili sme aj prezidenta Ivana Gašparoviča. Ten nám odpísal, že sa máme s dôverou obrátiť na slovenské súdy. Tak sme urobili,“ už sa len gogoľovsky cez slzy smeje Piatka.

Ako dodáva, poslednou možnosťou je obrátiť sa na Štrasburg. „Zatiaľ sme sa v Štrasburgu nesťažovali, lebo nechceme robiť Slovensku hanbu,“ hovorí. Firma, ktorá mala svojho času 45 zamestnancov, má teraz 17 ľudí. Aj vinou problému s nezaplatenou zákazkou.

Sánchez vo vláde?

Spočiatku sa snažili veci vyriešiť normálnou cestou. Apelovali na rektorku, aby presvedčila OHL, nech im zaplatí, lebo so stavbou od Restavu prevzali podľa nich aj jeho záväzky. Oslovili aj vtedajšieho ministra školstva Dušana Čaploviča, ktorý týždeň po ich stretnutí odstúpil, stretli sa aj s vedením OHL.

„Tam sa stále oháňali nejakým Sánchezom, že by im nedovolil vyplatiť peniaze,“ hovorí Piatka. Od apríla 2012 v dozornej rade OHL skutočne sedí Javier de Vicente Sánchez z Madridu. „Po tom, čo sa dialo a ako sa správali, sme vždy mali pocit, že za firmou OHL je niekto veľmi vplyvný. Kto je ten tajomný Sánchez? A možno sedí vo vláde, len o tom nevieme,“ sprisahanecky žmurká Piatka.

Ako príklad čudného postupu uvádza, že ich prípad prokuratúra zmietla zo stola, lebo podľa nej nezaplatená faktúra za 136-tisíc eur nie je podvod ani iný trestný čin. „Ak nevyplatenie mzdy trestný čin je, tak prečo nezaplatenie faktúry nie je?“ pýta sa Piatka.

Zaujímavé je, kto naozaj zarobil. Firma Dušana Piatku urobila všetko za 136-tisíc eur. Restav to isté predal OHL za 230-tisíc a OHL od Žilinskej univerzity zinkasovalo slušných 245-tisíc eur. A tie z OHL reálne neodišli, lebo s Restavom si to vyrovnali vzájomným započítaním pohľadávok, a tak to vyzerá, že Restav, je momentálne prázdna firma bez majetku.

Čítajte viac:

Malí veritelia Váhostavu sú zúfalí. Niektorí si siahli na život

Ako cez kopirák

Podobne ako Piatka je na tom firma Montrip, s. r. o., ktorá robila konštrukčné práce na mostoch pri rekonštrukcii železnice v okolí Trenčína, kde tiež figuruje OHL. „Viac ako rok máme nezaplatenú faktúru na vyše stotisíc eur od dodávateľa, pre ktorého sme robili,“ tvrdí generálny riaditeľ Montripu Cyril Sventek.

„Máme aj rozsudok, ale exekútor vyhlásil, že nie je čo exekvovať, keďže firma, čo nám dlhuje, je nemajetná,“ dodáva Sventek. Prípad je teda ako cez kopirák v prípade Piatku a pravdepodobne ďalších podnikateľov.

Prípad Orava

Piatka a Sventek nie sú jediní, kto ako dodávateľ nemá dobré skúsenosti s firmou OHL. Podobné sťažnosti sa hromadili aj na hornej Orave, kde OHL ako papierový hlavný dodávateľ buduje kanalizáciu a vodovod za 47 miliónov eur.

Vo viacerých prípadoch bol scenár jednoduchý. OHL si najalo dodávateľa, ktorý objedná subdodávateľa. Dodávateľ sa buď stratí, alebo jednoducho nezaplatí faktúry. Následne sa ozve OHL a ponúkne firmám, ktoré odrobili gro práce, 30 percent za ich pohľadávku. Tým si často kupuje ich mlčanie.

Peter Belinský (KDH) zo Žiliny sa stretol s viacerými takýmito ľuďmi. „Minimálne desať ľudí sa ozvalo, že má problém s preplácaním faktúr pri stavbe kanalizácie na Orave. Keď som od nich chcel, aby to dali na papier s tým, že im pomôžeme, tak to odmietli. Buď sa báli, alebo mali už niečo sľúbené. Ťažko je tak pomáhať,“ tvrdí Belinský a dodáva, že prípad OHL sa až nápadne podobá na Váhostav.

„Neplatia oni alebo skôr dodávatelia, no potom si ľudí kupujú sľubmi o ďalších zákazkách,“ dodáva Belinský. Problémy s vyplácaním ľudí a firiem priznala aj Oravská vodárenská spoločnosť (OVS), ktorá si OHL objednala na stavbu kanalizácie.

„Oravská vodárenská spoločnosť, a. s., má informácie o údajných problémoch s platobnou disciplínou. Boli, samozrejme, predmetom rokovaní,“ uviedol projektový manažér OVS Marcel Bakoš.

Problémy s vyplácaním subdodávateľov pripustil aj člen dozornej rady OVS a starosta obce Malatiná Zdenko Kubáň. Naopak, OHL tvrdí, že všetko platí.

„Skupina dodávateľov OHL ŽS plní svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu a v zásade nemá na predmetnom diele záväzky po lehote splatnosti,“ uviedla firma vo svojom stanovisku. Čo znamená „v zásade“, už nespresnili.

Meškajú

Firma OHL už jeden termín zmeškala. Pôvodne mal byť projekt so 136 kilometrami kanalizácie a dvomi čističkami hotový 14. októbra 2015. Neskôr sa OHL dohodlo na predĺžení termínu do 11. decembra. A to je už dosť šibeničný termín, keďže ide o peniaze z eurofondov a tam je termín do konca roka.

Normálne by nestačilo postaviť, ale najmä všetko sprevádzkovať vrátane dvoch čističiek odpadových vôd. Ani jedna strana nepriznáva sklz, niektorí oravskí starostovia sú z celého projektu na nervy, lebo celý rok mali rozkopané dediny.

Sklz pritom vznikol údajne aj pre neplatenie faktúr. Miestne firmy sa nahnevali a odmietli ďalej robiť zadarmo. A tak OHL a jeho dodávatelia museli zháňať robotníkov i stroje po celom Slovensku.

VIDEO Plus 7 Dní