Na Slovensku denne pribúda cez 500 infikovaných ochorením COVID-19, rastie aj počet hospitalizovaných. Skutočné čísla sú však ešte horšie. Aká je reálna pandemická situácia a čo nás v súvislosti s koronou čaká, zhodnotil pre denník Plus JEDEN DEŇ profesor Vladimír Krčméry.

Očakávalo sa, že nová vlna sa objaví až s jeseňou. Prišla už a ak áno, prečo je tu skôr?

- Nová vlna sa ešte nezačala, dochádza len k pozvoľnému pribúdaniu prípadov v dôsledku toho že sme v máji zrušili všetky opatrenia, nielen Slovensko, ale aj časť Európskej únie, aj keď niektoré štáty napr. Španielsko a Portugalsko, zrušili opatrenia až 1. júla. O novej vlne, resp. fokálnych epidémiách v pandémii sa dá hovoriť v Číne a juhovýchodnej Ázii a v UK - v krajinách s vysokou denzitou a mobilitou.

Rastú prípady len u nás alebo v celej Európe?

- U nás rastú ešte najpomalšie v porovnaní so západnou časťou Únie, ale naše údaje sú dosť nevýpovedné, lebo v porovnaní s minulými dvomi rokmi testujeme výrazne menej, prakticky minimálne. Ak by sme testovali tak ako v zime, čiže 20- až 30-tisíc testov denne, respektíve každý s príznakmi by mal aspoň Ag test, ktorý by sa hlásil, odhadujem, že pri súčasnej pozitivite 25 – 40 percent podľa regiónov by sme hlásili 6- až 8-tisíc nových prípadov.

Národ je však unavený a odolnosť duševného zdravia je aj vďaka postcovidovému syndrómu na minime. Takéto údaje by verejnosť nezniesla a prepadla by - ako píše vo svojom stanovisku aj generálny tajomník WHO pred 3 týždňami – panike. Pred plnou pravdou nás chráni nízky počet testov podľa zásady - no news good news.

Kde je situácia najhoršia?

- V juhovýchodnej Ázii, najmä v niektorých mestách v Číne, Severnej Kórei, pravdepodobne aj v niektorých krajinách subsaharskej Afriky, kde sa testuje minimálne, takže nášlapné míny  logicky nevidieť.

Aké varianty sa šíria?

- V juhovýchodnej Ázii najmä tzv. omikron, z fokálnych epidémií v Afrike a juhovýchodnej Ázii prichádzajú nové varianty, ktoré sú našťastie sporadické. U nás sa z finančných a kapacitných i personálnych dôvodov sekvenuje minimálne. Laboratóriá sú personálne poddimenzované a podfinancované, plus po dvoch rokoch niektorých z úradov verejného zdravotníctva, ako aj iných laboratórií pustili na dovolenku, veď ich čaká tvrdá práca na jeseň a v zime.

Diagnostická časť protipandemickej „armády“ je rovnako poddimenzovaná ako terapeutická, verejní zdravotníci a laboratórni diagnostici chýbajú tak, ako chýbajú sestry, záchranári atď. Nehovorím už o lekároch špecialistoch a ambulantných sestrách, ktoré toho času bojujú na dvoch frontoch - rutinná klientela odsunutých, kardiovaskulárnych a onkologických chorôb na jednej a postcovidový syndróm na druhej strane.

Má zmysel preočkovanie štvrtou dávkou vakcíny?

- Áno, v auguste a septembri by som očkoval seniorov a tých, ktorí sú šesť až deväť mesiacov po poslednej dávke. Ak príde tretia epidémia s novým variantom, bude treba očkovať tzv. chrípkovým scenárom, čiže plošne. Takto zabránime zatváraniu škôl, DSS a nepríjemným karanténnym obmedzeniam hromadných podujatí, ktoré si nik neželá.

FOTO k téme v GALÉRII.

Bude k dispozícii vakcína upravená špeciálne proti novým variantom?

- Áno, už dnes sú v USA, Európskej únii, Japonsku i Kanade a vo Veľkej Británii registrované dve, vďaka obrovským investíciám farmapriemyslu do výskumu. Vývoj každej stál približne 1,2 miliardy dolárov. Takéto obrovské prostriedky vložili vedecké univerzitné a farmaceutické konzorciá, aby počet mŕtvych na covid nepresiahol 20 miliónov ako v prípade španielskej chrípky a nestal sa najsmrteľnejšou epidémiou.

Koľko ľudí trpí postcovidovým syndrómom a čo svetu v súvislosti s ním hrozí? Čítajte ďalej.>>>