Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Nedávno som sa stretla s kamarátkou a jej synom. Hrali sa, on sa rozplakal a ja som mu povedala, neboj, maminka ti hračku vráti. Potom som sa rozplakala aj ja. Chápete, plačem pri slove matka. Mám materinský deficit, z úst svojho syna som slovo mama nepočula už tri roky, - hovorí Beáta Janočková a tlačia sa jej slzy do očí.

<h2>Paragrafy nad ľudskosť</h2>
Možno ste príbeh Beáty už niekde videli, čítali, počuli. Hnedovláska s&nbsp;veľkými očami, ktorá má syna s&nbsp;bývalým vysokým štátnym úradníkom Danielom Kvocerom, totiž nahlas rozpráva. V&nbsp;skratke je to príbeh veľkej lásky mladej ženy a&nbsp;ambiciózneho muža, ktorý sa skončil drámou. Keď sa stretli, vysokú funkciu ešte nemal. Prišlo tehotenstvo, v&nbsp;roku 2014 pôrod, radosť prvých dní a&nbsp;mesiacov. Syn rástol, až mal zrazu tri rôčky. Vtedy sa do&nbsp;rodinnej idylky zamiešala podľa Beáty nová žena. Problémy viedli k&nbsp;veľmi búrlivému rozchodu po&nbsp;piatich rokoch vzťahu. Vyhadzov z&nbsp;domu, hovorí Beáta. Zo dňa na&nbsp;deň. Niečo v&nbsp;štýle, syn ostáva u&nbsp;neho, šaty ti pošlem po&nbsp;šoférovi. Ona zdrvená odišla domov do&nbsp;Košíc. Bez práce, bez peňazí. Bolo treba vymyslieť plán. Muž vymýšľal rýchlejšie, súd mu zveril dieťa v&nbsp;čase, keď si žena len najala právnika. Daniel Kvocera by možno pridal pár faktov do&nbsp;príbehu, komunikovať však odmietol.
Rodičia začali podávať návrhy na&nbsp;súd. Je tam požiadavka exšéfa Vodohospodárskej výstavby zveriť dieťa výhradne jemu. Tá istá žiadosť Beáty Janočkovej. Zamietnuté obom. Potom opäť Daniel Kvocera, buď výhradná, alebo dobre, týždeň tam, týždeň tu. Zamietnuté. Odvtedy ide spor naplno. Pojednávania, sťažnosti, nové podania, ponižujúce vyšetrenia o&nbsp;spôsobilosti, kolotoč, počas ktorého sa vám chce vracať a&nbsp;keď z&nbsp;neho raz vystúpite, máte boľačky na&nbsp;duši.
<h2>Štvrté Vianoce bez syna</h2>
Kým súd nerozhodne definitívne, vydáva „nariadenia neodkladného opatrenia“. Dieťa zatiaľ zostáva u&nbsp;otca, ale matka má právo vídať ho. Jasné, že má. Veď predsa vidieť potomka môžu aj takí rodičia, ktorým deti vzali a&nbsp;starajú sa o&nbsp;ne iní. Beáta má o&nbsp;styku so synom dve súdne rozhodnutia.
„Mám ho mať každý druhý víkend. Od&nbsp;roku 2018 mi ho ani raz nedal. Zároveň máme ďalšie rozhodnutie, že ho má nosiť do&nbsp;centra pre rodiny a&nbsp;deti každý týždeň v&nbsp;utorok od&nbsp;14.00 do 15.00 od&nbsp;decembra 2020. Urobil to len raz, 23. februára 2021 a&nbsp;celých dvanásť mesiacov ignoruje aj toto rozhodnutie. Vlastne stretnutie so synom som mala za&nbsp;celých štyridsať mesiacov len jednu hodinu v&nbsp;centre pre deti, keď jeho otec čakal vo vedľajšej miestnosti,“ objasňuje Beáta Janočková, akú má skúsenosť s&nbsp;vymožiteľnosťou svojho rodičovského práva.
<h2>Peklo rodičovských vzťahov</h2>
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, má rozhodnúť súd. Nepojednáva sa o&nbsp;tom, kto je lepší rodič. Hľadá sa ten najlepší záujem dieťaťa. Malo by to byť jasné ako facka. Ibaže nie je. Hoci má Beáta právo vidieť svojho potomka, otec robí všetko proti a&nbsp;tí, ktorí majú zasiahnuť, zas nerobia nič. Ako si niekto môže povedať, že matke syna odovzdávať nebude? Alebo naopak, čo zmôže otec, ak si matka povie, že mu vlastné dieťa neodovzdá?
Beáta vraví, že expartner ju presviedča: „Na&nbsp;vine si ty. Syn sa bojí vlastnej matky.“
Pýtali sme si stanovisko Daniela Kvoceru. Ako to je? Aká je vaša verzia? Vysvetľovať, prečo nerešpektuje nariadenie súdu, sa mu nechce. Len odkázal, že si „neželá rozoberať súkromie maloletého syna verejne“. Ironicky napísal, že „chápe, že pre pani Janočkovú je jej medializácia zmyslom života, ale je nepochybné, že to je v&nbsp;rozpore so záujmami nášho syna“. Vyhráža sa súdom. On má svojho syna doma, denne ho vidí, pobozká na&nbsp;dobrú noc. Nerozumie, že ľudia niekedy nevidia iné východisko, ako svoj príbeh zverejniť.

Beáta Janočková hovorí, že čím dlhšie jej budú odopierať vlastné dieťa, tým hlasnejšie a&nbsp;intenzívnejšie bude konať. Aby raz, keď bude dospelý a&nbsp;schopný všetko lepšie chápať, uvidel, že o&nbsp;neho bojovala ako levica. „Človek to musí vytesniť, lebo inak by som sa zbláznila. Snažím sa nemyslieť na&nbsp;to, ako dlho som už bez syna, ale každý deň sa zobudím s&nbsp;číslom v&nbsp;hlave a&nbsp;neverím tomu. Musím si pripomínať, že som matka.“ Beáta sa sústredila na&nbsp;byrokratický boj o&nbsp;syna, keď ten emočný vyhráva otec, ktorý s&nbsp;dieťaťom trávi dni, víkendy, roky, objíma ho, rozpráva sa s&nbsp;ním. A&nbsp;ktovie, čo mu rozpráva o&nbsp;jeho matke.
<h2>Strieľa ostrými</h2>
Asi je všetkým jasné, že mladá Košičanka míňa značnú časť toho, čo zarobí, na&nbsp;právnika. Strieľa ostrými na&nbsp;všetkých, ktorých práca či nečinnosť ju držia ďaleko od&nbsp;syna. V&nbsp;poslednom čase sa jej snahám začalo dariť. Pre zvláštne praktiky expartnerovho dnes už bývalého advokáta Andreja Garu podala podnet na&nbsp;Slovenskú advokátsku komoru. Nebola sama, kto sa sťažoval na&nbsp;tohto obhajcu bohatých rodičov v&nbsp;rodinných sporoch. V&nbsp;lete komora uznala advokáta za&nbsp;vinného z&nbsp;toho, že zverejňoval citlivé informácie zo spisov. Sankciu mu však neuložila. Čo je to za&nbsp;trest?
Janočková sa bránila aj na&nbsp;rezorte spravodlivosti proti znalcovi, ktorý posudzoval osobnostné predpoklady matky a&nbsp;otca na&nbsp;výchovu syna aj dieťa samotné. Rezort ešte vlani uznal, že znalec pochybil hneď viackrát. Nemal právo posudzovať otázky v&nbsp;týchto veciach, nebol znalcom v&nbsp;tom správnom odbore. Zbabral vyhodnotenie rovnako ako jeho posudku chýbali niektoré formálne náležitosti. Ministerstvo neznalého znalca pokutovalo sumou 400 eur. Bránil sa, že formálne chybičky sa stali „nedopatrením“ a&nbsp;podnet na&nbsp;neho vyhodnotil ako „účelový, obsahujúci špekulácie a&nbsp;výmysly o&nbsp;jeho zaujatosti proti matke“.
<h2>Tá najhoršia vetva</h2>
Beáta Janočková má na&nbsp;súdy a&nbsp;mašinériu okolo nich veľmi ťažké srdce, ale vie, že proti súdnej moci sa dá brániť len na&nbsp;súdoch a&nbsp;prostredníctvom orgánov, ktoré ich majú na&nbsp;starosti. Pravidelne „otravuje“ súdnu radu, aby sa pozrela na&nbsp;konanie sudkýň, ktoré majú jej spis na&nbsp;starosti.
„Po&nbsp;tri a&nbsp;pol roku sa dala vylúčiť sudkyňa. To je nezvyčajné. Vraj sa cíti proti mne zaujatá. Nerozumiem tomu. Čo s&nbsp;ňou mám? Nahradila ju nová a&nbsp;robí to isté. Tie isté kroky, ako keby začínala odznova. Veď ona prevzala spis po&nbsp;tri a&nbsp;pol roku. Už prešiel ďalší rok a&nbsp;pol. Dokedy?“ pýta sa Beáta. Celé konanie sa vlečie, a&nbsp;tak sa obrátila aj na&nbsp;Ústavný súd. Získala aspoň nejaké zadosťučinenie. Okresnému súdu Bratislava III v&nbsp;máji tohto roku nariadil, aby konal bez zbytočných prieťahov a&nbsp;sťažovateľke priznal tisícku a&nbsp;vyše troch stovák na&nbsp;pokrytie súdnych trov.
„V&nbsp;mojom prípade je zapojená tá najhoršia vetva súdnej mašinérie,“ sťažuje sa matka.
Neustále nové prešetrovania, posudky, odvolávania oboch strán súdy naťahujú, ale čo sa dá robiť. Ako inak sa dá bojovať, ak nie právnou cestou? Áno, Beáta uznáva, že jej to berie čas a&nbsp;energiu, ale nie, nemá nič lepšie na&nbsp;práci, ako bojovať o&nbsp;syna. Hoci by veľmi chcela svoj voľný čas venovať radšej jemu, namiesto toho vysedáva s&nbsp;advokátom, číta nálezy a&nbsp;zákony.
<h2>Keď je sociálka na&nbsp;strane otca</h2>
Beáta Janočková má na&nbsp;muške okrem článkov v&nbsp;reťazi súdnictva ďalší dôležitý orgán v&nbsp;situácii Kramerová verzus Kramer. Úrad práce, sociálnych vecí a&nbsp;rodiny. Aj tam žiadala kontrolu. Vlani ju tam minister aj poslal. Výsledok prešetrovania „práce“ či nepráce úradníkov? Čierne na&nbsp;bielom v&nbsp;protokole stojí, že úrad postupoval kadejako, len nie podľa zákona. „Zo spisovej dokumentácie nie je zrejmé, či úrad sledoval, respektíve vôbec zvažoval a&nbsp;aplikoval najlepší záujem dieťaťa.“

Kontrola konštatuje, že nájdené chyby sú „takou chybou v&nbsp;postupe úradu v&nbsp;prípade detí, ktorá ovplyvňuje kvalitu sociálnej kurately a&nbsp;ochrany detí, aplikáciu práv dieťaťa, ako aj rodičovských práv“. Úradníci sa nezaujímali o&nbsp;to, ako podporiť vzťahy dieťaťa s&nbsp;matkou, a&nbsp;nebrali do&nbsp;úvahy hodnotenie psychológa, ktorý konštatoval, že dieťa sa matky veru nebojí, ako sa snaží presviedčať otec. Tie slová sa v&nbsp;protokole z&nbsp;kontroly opakujú: úrad „nekonal, nevyhodnotil ani neprehodnotil, nezvažoval, porušil, nezaoberal sa, neskúmal, respektíve konal tak, že preberal tvrdenia otca“. Sociálka vlastne nerobila nič, čo by robiť mohla. A&nbsp;robila to, čo robiť nemala. Mimochodom, zamestnankyne úrad práce nevyhodil.
<h2>Zavalené súdy</h2>
V&nbsp;septembri „nová bomba“. Ústavný súd opäť skonštatoval porušenie práv Beáty Janočkovej aj jej syna. Okresnému súdu vyčíta, že ani po&nbsp;33 mesiacoch, odkedy podala návrh, nerozhodol. „Je neprípustné, že napriek právoplatnému rozhodnutiu upravujúcemu vzájomný kontakt sťažovateľov k&nbsp;tomuto kontaktu už takmer tri roky nedošlo, čo nemožno rozumne ničím ospravedlniť, a&nbsp;už táto samotná skutočnosť je z&nbsp;ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná.“
Beáte aj jej synovi priznal po&nbsp;7&nbsp;500 eur ako „zadosťučinenie“ za&nbsp;ich porušené ústavné práva. „Tri roky ako zákonný rodič neexistujem. Tri roky? Rozumiete?“ pýta sa matka. „Sudkyňa mi na&nbsp;súde povedala, že sa ma moje vlastné dieťa bojí. Vravím jej, že ešte raz zopakuje rétoriku otca, zažalujem ju. Moje dieťa sa ma nemá prečo báť, maximálne sa môže na&nbsp;mňa hnevať, kde som celé tri roky.“ Žalovať sudkyňu sa nebojí. Sama čelí desiatkam trestných oznámení „druhej strany“ za&nbsp;ohováranie či nebezpečné prenasledovanie.
Nadácia Zastavme korupciu sa o&nbsp;prípad Janočkovej aj o&nbsp;ďalšie podobné vojny o&nbsp;deti zaujímala aj z&nbsp;analytického hľadiska. Treba trochu dát a&nbsp;štatistík do&nbsp;témy, ktorá vami zamáva, aj keď nechcete a&nbsp;želáte si, aby ste sa s&nbsp;podobnými problémami nikdy nestretli.
„Štatistiky ministerstva spravodlivosti odhaľujú rozdiely v&nbsp;trvaní poručenských sporov medzi jednotlivými okresnými súd­mi, a&nbsp;to viditeľne v&nbsp;neprospech okresných súdov v&nbsp;najväčších mestách. Konania tam priemerne trvajú niekoľkonásobne dlhšie oproti menším okresom,“ napísala Xénia Makarová v&nbsp;analýze na&nbsp;blogu. „Na&nbsp;okresných súdoch v&nbsp;Bratislave, Žiline, ale aj v&nbsp;Pezin­ku či Piešťanoch trvajú konania priemerne 12 až 15 mesiacov. Oproti tomu v&nbsp;Považskej Bystrici či Ružomberku sú to štyri mesiace. Zo štatistík ministerstva vyplýva tiež, že trvanie poručenských prípadov sa posledné roky neustále predlžuje. Celosvetový trend je pritom vyriešiť spory súvisiace s&nbsp;maloletými čím skôr,“ konštatuje.
<h2>Vymazaní rodičia</h2>
„Bývam od&nbsp;synčeka dva roky o&nbsp;dve ulice ďalej a&nbsp;nevidím ho,“ láme sa Beáte zase hlas. Chvenie si všímam, hoci ona ide ako píla. Svoj príbeh už rozprávala azda stokrát. Dúfa, že to pomôže. Naozaj? Stále tomu verí? „Áno, čo iné mi zostáva? Len spoločenský tlak môže niečo zmeniť,“ odvetí. Počká si, je trpezlivá. Keď jej unikli prvé roky syna, vynahradí si to ďalšími. Čoskoro. Azda. Jej dieťa žije, už len vďaka tomu má hádam väčšie šťastie ako matky, ktorým deti zomreli. Otec dieťaťa pošle matke dvakrát do&nbsp;roka esemesku a&nbsp;Beáta sa o&nbsp;svojom synovi dozvedá len z&nbsp;rozprávania triednej učiteľky. Nateraz jej to musí stačiť, hoci legálne právo má na&nbsp;oveľa viac. „Aj teraz by som za&nbsp;ním mohla ísť. Nemôžem. On ma k&nbsp;nemu jednoducho nepustí.“

Dni bez syna utekajú, stávajú sa rokmi bez syna. Ale nebude to tak na&nbsp;večnosť. Nemôže byť, ak je v&nbsp;tomto svete aspoň kúsok spravodlivosti.
„Zákon sa ohýba, pri deťoch dvojnásobne. Štyri a&nbsp;pol roka nie je rozhodnuté. Nejde ani o&nbsp;zákon, to sú len eseje o&nbsp;tom, čo sa stalo,“ povzdychla si, prečo je ťažké, aby sa dostal človek k&nbsp;svojmu dieťaťu.
<h3>FOTO V GALÉRII</h3>
Beáta Janočková v&nbsp;tom nie je sama. Založila skupinu Iniciatíva za&nbsp;vymazaných rodičov. Inšpirovalo ju video z&nbsp;americkej reality šou. Hashtag deleted parents a&nbsp;číslo spisu. „Povedala som si, keď sa táto matka nehanbí, prečo by som sa mala ja a&nbsp;vyšla som so svojím príbehom verejne. Nie ja, ale oni by sa mali hanbiť. Všetci, ktorí toto dopustili, ktorí porušujú zákony. Jediné, o&nbsp;čo mi ide, je, aby som sa dovolala svojich rodičovských práv a&nbsp;vymožiteľnosti súdnych rozhodnutí.“

Ďalšie Vianoce bez syna? Matka, ktorej boj pozná Slovensko, potopila úrad práce, znalca aj súd

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Ďalšie Vianoce bez syna? Matka, ktorej boj pozná Slovensko, potopila úrad práce, znalca aj súd

Súvisiace články

Uf, tí majú funkcií: Najväčší kumulanti spomedzi poslancov sú...

ROZHOVOR s Matovičom: Porovnáva sa s biblickým Dávidom, číta len noviny a nečakané priznanie

Aj politici si privyrábajú: Ktorým "na bokovkách" potieklo vlani najviac a kde makali?

Bugár o boji vlády s mafiou: Dostali aj oni granát? Chceli im uniesť dcérku?

Iná tvár Alojza Hlinu: Prečo behá po kopcoch s krížmi?

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás