Skúste spätne povedať, ktorý politik na Slovensku je z vášho pohľadu naozaj osobnosť a naopak, s ktorým by ste si trebárs ani ruku nepodali a prečo?

Asi také silné slovo ako osobnosť by som v súvislosti s drvivou väčšinou našich politikov nepoužil. Ale tých, ktorým by som nepodal ruku, je o to viac. Isto by medzi nimi bol doktor Fico. A v posledných rokoch aj Béla Bugár. Andrej Danko by tam mal patriť tiež, ale jeho za politika nepovažujem. Je naozaj tragédia, že človek s takou intelektuálnou výbavou sa môže vďaka podobne obdareným voličom ocitnúť na čele parlamentu.

Pravda je, že bol legitímne zvolený...

Kedysi sme sa smiali z Jána Ľuptáka, ten však bol celý svoj dovtedajší život obyčajným stavebným robotníkom a nikdy sa netváril, že je intelektuálny buldozér. Ale Danko, rozmaznané decko mečiarovského privatizéra, ovenčený pofidérnym titulom a vojenskými výložkami, výstižne nazývaný generátorom náhodných slov, to je ozajstná hrôza. Ešte aj Jano Slota bol oproti nemu mysliteľ. Dankovi by som podal ruku iba v jedinom prípade - na rozlúčku, ak by navždy odchádzal do svojej milovanej Moskvy. Pripomína mi nesmrteľného Vasiľa Biľaka. Ten mal tiež pofidérny titul doktora, vládol podobným intelektom a takisto sa neustále pokúšal čo najhlbšie vryť do análov moskovských súdruhov. Len neviem, či Biľak nemal ešte vyššiu vojenskú hodnosť. Danko však má pri dobrej konštelácii ministrov obrany ešte čas ho aj v tomto predbehnúť.

Celý rozhovor si prečítajte v najnovšom čísle týždenníka PLUS 7 DNÍ >>