Tip na článok
Staré časy: „Tu som niekedy v šesťdesiatom šiestom staval základy,“ spomína bývalý starosta Cigeľky Dušan Vencúrik.

Dedina s liečivou vodou chátra, kedysi lákala stovky turistov

Cigeľka je unikát so zázračnými účinkami. My si však radšej dáme sódu bikarbónu. V okolí obce je viacero prameňov prírodných kyseliek. Nemá ich kto upraviť a skultúrniť.

Galéria k článku (7 fotografií )
Neprispôsobiví: Mnohí obyvatelia Cigeľky si myslia, že práve oni sú brzdou rozvoja obce.
Plniareň: Väčšinu roka je zatvorená. Ročná produkcia dosahuje približne stopäťdesiattisíc trojdecových fliaš.
Chata mládeže: Patrí súkromnému podnikateľovi a už roky chátra.

Úzkou kľukatou cestičkou schádzame do malebného údolia, kde sa pod tisícmetrovou horou Busov ukrýva takmer zabudnutá dedinka Cigeľka. Míňame niekoľko veľkorysých, krásne osvetlených rómskych osád, v tmavej dedinke, kde sa elektrinou šetrí, zase veľký pamätník obetiam druhej svetovej vojny.

Pri budove obecného úradu, kúsok od Chrámu svätého Kozmu a Damiána, si vychutnávame absolútny pokoj. Je piatok podvečer, úradníci dávno odišli a v uliciach niet ani nohy.

Oficiálne má Cigeľka vyše päťsto obyvateľov, miestni však tvrdia, že priamo v obci ich nie je ani stovka. Zvyšok sú Rómovia, ktorí si vytvorili vlastné sídliská.

Sliepňavé svetielko za hustými korunami stromov nás vedie do krčmy, jediného tunajšieho podniku, kde sedí dvojica štamgastov. Keď spomenieme minerálnu vodu, ktorá sem kedysi lákala tisícky návštevníkov, mávnu rukou. „Plnička funguje tak raz za dva mesiace,“ prehodí mladý barman. „To vždy vezmú pár nezamestnaných, aby pokryli objednávku. Inak je tam zatvorené a voda tečie do potoka.“

Zomierajúca dedina

Nie vždy tu bývalo tak smutno. Cigeľka žila na plné obrátky. Zázračná minerálka a nádherná príroda lákali turistov, chorých i rodiny s deťmi. „Keď som sa sem pred päťdesiatimi rokmi vydala, bolo tu veselo,“ spomína Mária Cholevová.

Napriek tomu, že jej ťahá na sedemdesiatku, energia z nej doslova sála. Zosmutnie len pri spomienke na muža, ktorého pred piatimi rokmi stratila. Keď sa však rozhovorí o starých časoch,opäť pookreje. „Celé široké okolie sa sem schádzalo, každučký víkend bola tancovačka, mali sme kúpele, na rybníku sme sa člnkovali. Ľudia sem chodili za zdravím i za zábavou.“

Súčasnú situáciu pokladá Mária za tragickú. Kúpele zavreli, jazero vypustili, liečivé bahno zahádzali kameňmi. Dedina chradne. Pamätá si, keď z plniarne denne expedovali dvadsaťtisíc fliaš. To je história.

„Trápi ma to. Veď tu žijeme, prácu nám treba. Či zomrieme zaživa? Aj starostovi som hovorila, že treba niečo robiť. Povedal, vraj to má Bratislava a on s tým nič nezmôže.“

Väčšina domácich kvalitu Cigeľky dobre pozná. Vedia, že patrí k unikátom so skutočne zázračnými účinkami. Pomáha pri tráviacich problémoch, lieči reumu, dýchacie cesty, uvoľňuje sliznice, priaznivo pôsobí na pokožku, lymfatický systém a po bahennom kúpeli je vraj človek ako znovuzrodený. Dokonca zaženie i alkoholickú opicu.

Čo však z toho, keď v okolí kraľujú Rómovia? Ľudia vraj preto prestávajú chodiť do kostola, sťahujú sa preč, záujemcovia o kúpu chalúp sa obracajú na podpätkoch.

Slávu zavial čas

Ďalší deň nás víta slnečne, ale mrazivo. Vrcholky Busova halí hustá hmla, pod ktorou sa rozprestierajú prežiarené lesy a zelené kopcovité lúky. S niekdajším starostom Dušanom Vencúrikom smerujeme do areálu bývalého rekreačného strediska. Pri zdevastovanej budove zotavovne si zaspomína.

„Tu som staval základy. Niekedy v šesťdesiatom šiestom.“ Veľká stavba je roky neobývaná a chátra. Celé okolie pôsobí ako skanzen skazy. Jazierko, v dávnych časoch okupované výletníkmi, pripomínajú už len betónové panely zarastené trávou po okraji prázdnej nádrže. Drevené mólo je polámané a práchnivé, preč sú detské tábory, ozdravovňa spojená so školou.

Tanečný parket by ste pod hustým porastom neobjavili, altánky s prameňmi prírodných kyseliek sú neudržiavané a špinavé. Pripravený plastový pohár na jednom z nich pôsobí skôr ako trpký výsmech.

Prechádzame sa lesom až k plniarni cigeľskej slanej vody. Objekt je uzatvorený. Pár metrov od brány po zablatenej cestičke sa dostaneme ku gumovej hadici, z ktorej „pulzuje“ minerálka do potoka. Ako odpad. Dušan Vencúrik pracoval v cigeľskej plniarni trinásť rokov. Tvrdí, že v tom čase bola produkcia viac ako tri milióny fliaš ročne.

„A všetko sa predalo.“ Nové časy bývalú slávu pochovali. „Po revolúcii sa manažment striedal a tak to aj dopadlo. Ale aj keď žiadna reklama neexistuje, ľudia sem stále chodia, pýtajú sa na prameň, plnia si demižóny.“

Keď sa chce

„Mali by ste zájsť do Poľska, do Wysowej, hneď za hranicami,“ radí Vencúrik. „Oči by ste otvárali. Bola to obec so zopár usadlosťami, dnes majú vďaka vode podobného zloženia ako Cigeľka krásne stredisko cestovného ruchu.“

Obec Wysowá-Zdroj je od Cigeľky čo by kameňom dohodil. Zájdete tam aj peši. A ten rozdiel lokálpatriota zamrzí. Ako hovorí autor poľského internetového sprievodcu www. wysowa-zdroj.pl Michał Paszkowski, dedina so 760 obyvateľmi hostí množstvo turistov a pacientov z celej krajiny.

„Je tu päť veľkých ubytovacích zariadení so sedemsto lôžkami, tridsiatka zariadení určených na agroturistiku, izby na prenájom, sanatóriá,“ vypočítava a dodáva, že Wysowá - od roku 1808 vyhlásená za kúpele - je na návštevníkov dobre pripravená.

Nájdete tu množstvo turistických atrakcií, jazdecké kone, bričky, reštaurácie, vodný park s bazénmi, pramene, kde sa môžete napiť, ihriská, pre deti postavili lanový park, v zime zase otvárajú ľadovú plochu, počas roka organizujú niekoľko festivalov. No a, samozrejme, majú i plniareň s výrazne vyššou produkciou, ako je tá naša.

„Cigeľku som navštevoval dosť často,“ dodáva Michał Paszkowski. „Viem, že tam bolo pekné rekreačné stredisko, ktoré je dnes opustené.“ Chceli vytvoriť minikúpele: Ale vráťme sa do sivej slovenskej reality. Ani starosta Ľudovít Kravec nie je situáciou nadšený, vo vyjadreniach je opatrný.

„Nie je nám ľahostajné, v akom stave sa známe rekreačné stredisko a plniareň slanej vody nachádzajú,“ reaguje na naše otázky. „Priali by sme si, aby bola Cigeľka opäť výletné miesto, aby sa liečivá minerálka distribuovala vo väčšom množstve a pomáhala ľuďom, ktorí ju potrebujú. Žiaľ, zmeniť tento stav nie je v silách obecného úradu.“

Dodáva, že voda je nerastné bohatstvo štátu, plniareň slanej vody, okolité objekty a pozemky zasa v súkromných rukách. Dôvod, prečo Cigeľka ako rekreačná oblasť zaniká a voda sa distribuuje len v minimálnom množstve, vidí v zmenách vlastníkov za posledné roky 20. storočia.

Majiteľ farmy a penziónu Ladislav Košč tvrdí, že pred časom mali tunajší podnikatelia záujem obnoviť v oblasti turistický ruch. „Ako chlapec som chodieval k žriedlam, ktoré boli hojne navštevované, a bol som hrdý, že som z Cigeľky. Keď sme videli, ako všetko upadá, plánovali sme závod sprivatizovať, vytvoriť možnosti ubytovania, obnoviť rybník aj liečebný ústav."

"Žiaľ, vedenie Východoslovenských žriedel rozhodlo inak. Vzala to partia okolo vtedajšej vlády a sami vidíte, ako to teraz vyzerá.“ Rovnako ako mnohí domáci si myslí, že jedným z hlavných problémov rozvoja obce je neustále sa rozrastajúca komunita neprispôsobivých občanov, ktorá brzdí akékoľvek aktivity a investície. Napriek tomu je rozhodnutý ponúknuť vlastníkovi žriedla pomoc.

Pošramotená reputácia

Fakt je, že na Cigeľke si už vylámalo zuby viacero podnikateľov. Ich plány boli plné optimizmu, výsledky mizerné. Zostala po nich iba zlá reputácia a dlhy. Možno aj to je dôvod, prečo najnovší majiteľ Pavel Gombík v produktivite rekordy netrhá. Oproti niekoľkomiliónovej produkcii z čias minulého režimu expeduje ročne len okolo stopäťdesiattisíc fliaš. Do lekární a vybraných obchodných reťazcov. Je takmer namieste otázka, ako sa mu také podnikanie môže oplatiť.

„Naším zámerom bolo obnoviť, prípadne rozšíriť prevádzku po chybách predchodcov, ktorí takmer zlikvidovali celú fabriku,“ hovorí Gombík. „Minulí vlastníci pokazili meno Cigeľky nielen u zákazníkov, predajcov, dopravcov, dodávateľov fliaš, etikiet, ale aj na ministerstve zdravotníctva, regionálnej správe, v certifikačnej spoločnosti či v samotnej obci."

"Preto stratila svoju pozíciu na trhu, kam sa pri súčasnej konkurencii domácich i zahraničných výrobcov nie je jednoduché vrátiť. Všetky resty sa nám však podarilo vyrovnať a pomaly sa obnovuje aj dôvera našich odberateľov a konzumentov.“

Nový majiteľ priznáva, že o ziskovosti plniarne sa v súčasnosti nedá hovoriť. Dôvodom sú najmä investície. Museli uspokojiť veriteľov, namiesto vykurovania plynom začali využívať obnoviteľné zdroje energie, spustili moderný spôsob monitorovania a merania parametrov vody a plánujú rozbehnúť novú linku, ktorá umožní zefektívniť kvalitu, rýchlosť a spoľahlivosť výrobného procesu.

„Pripravujeme rozšírenie používania minerálky na inhaláciu, výrobu nosných aplikácií, prípadne prípravkov na horné dýchacie cesty,“ dodáva Pavel Gombík. Či tieto projekty prinesú nové pracovné miesta, zablatenú hadicu s prebytkovou Cigeľkou vystrieda kultúrny altánok a turisti tu opäť objavia rekreačné stredisko, je vo hviezdach.

Naprieč časom

Už okolo roku 1750 našli cigeľskí robotníci pri výkope studne fľašu s pergamenom s maďarským textom o slanej vode. Samotný prameň objavil miestny pastier dobytka. Presnejšie, jeho krava, ktorá mu stále odbiehala do neďalekého močiara. Zlákala ju silná slaná chuť.

Takmer o sto rokov neskôr tu maďarský lekár Ištván Ambrózy dal vykopať studňu a prameň dostal meno Ištvanus. Neskôr ho premenovali na Stephanus a dnes ho poznáme pod menom Štefan. Postupne pod Busovom našli ďalšie minerálne pramene. Ludovicus, Apolo, Slovan, Glória...

V katastri obce vykopali jazero, vyrástla kúpeľná budova, prvá plniareň i turistická chata. Z nej sa časom stala detská ozdravovňa so školou. Kronika obce Cigeľka uvádza, že v roku 1940 tu bol značný kúpeľný ruch, návštevnosť však bola limitovaná nedostatkom ubytovacích priestorov.

Po roku 1940 plniareň zamestnávala dvadsať ľudí a voda sa expedovala nielen po Československu, ale i do zahraničia. Po páde režimu plniareň vystriedala niekoľko majiteľov, produkcia minerálnej vody dramaticky klesla, rekreačná lokalita spustla a budovy dodnes chátrajú.

O Cigeľke

Prírodná minerálna voda v Cigeľke je vysokomineralizovaná, uhličitá, slabo alkalická, hypertonická, hydrogénuhličitanovo- chloridovosodná, jódová, so zvýšeným obsahom lítia, bóru a hydrogénuhličitanov.

Pomáha pri žalúdočných a črevných chorobách a poruchách látkovej premeny, chorobách dýchacích ciest, pri artériosklerotických stavoch a chorobách lymfatického systému. Neutralizuje žalúdočné šťavy a eliminuje pálenie záhy.

VIDEO Plus 7 Dní