Dekonšpirovaný poslanec: Prípad Kyselica je oveľa závažnejší, než sa vláda tvári

Štátny tajomník agentom: Podľa odborníka je to medzinárodný škandál

Pochybil a má odísť: Dekonšpirovaný Kyselica by nemal byť podľa politológa poslancom

venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Odchádza, ale len do&nbsp;parlamentu. Po&nbsp;tom, čo sa prevalilo, že štátny tajomník ministerstva vnútra Lukáš Kyselica robil u&nbsp;vojenských tajných, čo on sám nepoprel, vzdáva sa funkcie. Používajúc slová klasika zo Smeru, „aby netraumatizoval spoločnosť“. Bude však poslancom.

Premiér označil Kyselicu za&nbsp;hrdinu. Podľa odborníka to však bol krok vedľa, ktorý otvoril oveľa viac otázok. Celý prípad je vraj oveľa väčší škandál, než sa vláda tvári, a&nbsp;bude mať dosah aj za&nbsp;hranicami našej krajiny.

Spotený Lukáš Kyselica pred členmi výboru pre obranu a&nbsp;bezpečnosť nakoniec nemusel nič vysvetľovať. Výbor podľa jeho predsedu z&nbsp;OĽaNO Juraja Krúpu nemal právomoc pýtať sa ho na&nbsp;utajované skutočnosti. Aj dopredu oznámená tlačovka, na&nbsp;ktorej sa vraj bývalý vyšetrovateľ Gorily hotoval odpovedať na&nbsp;otázky médií, bola nakoniec rovnaká fraška.

Krúpa predviedol monológ o&nbsp;zlej predchádzajúcej vláde. Odstupujúci štátny tajomník odmietol poprieť podozrenia o&nbsp;svojom pôsobení v&nbsp;službe, napríklad aj o&nbsp;údajnom vynášaní informácií na&nbsp;Igora Matoviča a&nbsp;OĽaNO, lebo je to vraj tajné.

Informácie Denníka N o&nbsp;tom, že Kyselica od&nbsp;1. októbra 2019 až do&nbsp;19. marca 2020, teda do&nbsp;dňa pred prevzatím dekrétu poslanca, pôsobil vo Vojenskom spravodajstve, nikto zatiaľ nevyvrátil. Naopak, vyhlásenia samotného Kyselicu skôr nahrávajú tvrdeniu, že agentom bol.

„Ktokoľvek z&nbsp;občanov Slovenskej republiky by pri potvrdení takejto skutočnosti porušil zákon o&nbsp;utajovaných skutočnostiach. V&nbsp;prípade, ak by som vám povedal nie, tak mi zrejme zase nebudete veriť vy. S&nbsp;otázkami takéhoto typu sa s&nbsp;dôverou obráťte na&nbsp;ministerstvo obrany,“ opakoval pre médiá.

Kyselica bol vyšetrovateľom Gorily. Dokonca tímu, ktorý túto megakauzu riešil, velil. Z&nbsp;polície odchádzal ako legenda a&nbsp;dával médiám rozhovory, kde prezradil, že zvažuje vstup do&nbsp;politiky, k&nbsp;Igorovi Matovičovi, pre ktorého jeho žena pracovala už v&nbsp;minulosti.

Vo volebnej&nbsp;kampani sa prezentoval ako bývalý policajt a&nbsp;ľudia mu dali vyše 119-tisíc krúžkov, netušiac, že svoj hlas dávajú agentovi tajnej služby. Odhalenie šokovalo aj ľudí blízkych OĽaNO, s&nbsp;ktorými sme sa rozprávali. Nechcú byť menovaní, no sú šokovaní a&nbsp;nechápu, ako mohol Kyselica pracovať v&nbsp;tajnej službe a&nbsp;zároveň sa tváriť ako obeť systému. Prezentoval totiž, že chce políciu zmeniť k&nbsp;lepšiemu.

„No zdá sa, že vtedy pre systém pracoval. Čo robil, keď počúval naše rozhovory? Písal z&nbsp;nich zvodky?“ pýta sa jeden z&nbsp;nich. Ďalší si myslí, že voči voličom to nebolo fér. A&nbsp;nič na&nbsp;tom nemení skutočnosť, že premiér Kyselicovi ďalej dôveruje.

Je tiež nepredstaviteľné, že by o&nbsp;Kyselicovi v&nbsp;službe nevedel šéf tajných. V&nbsp;tom čase ním bol Ján Balciar, ktorého médiá aj opozícia riešili pre podozrivo rozsiahle majetky. A&nbsp;Kyselica bol vlastne aj opozičný kandidát.

„Ak by mala byť pravda, že šéf tajnej služby nevie, že zamestnal príslušníka, ktorý vykonáva politickú činnosť, treba tú službu zrušiť,“ myslí si bývalý generál Pavel Macko, ktorý bol v&nbsp;minulosti najvyššie postaveným Slovákom v&nbsp;štruktúrach NATO.

Kyselica, v&nbsp;prípade, že bol vojak, nesmel kandidovať za&nbsp;politickú stranu. Jeho nadriadení mali okamžite vyvodiť dôsledky a&nbsp;prepustiť ho zo služby. „S&nbsp;výnimkou, že by to bolo jeho náplňou práce,“ dopĺňa Macko.

Ako vysvetľuje, už prijatie do&nbsp;Vojenského spravodajstva nie je záležitosť pár dní. Adepti potrebujú napríklad aj bezpečnostnú previerku vyššieho stupňa, čiže ide o&nbsp;dlhodobejší proces. Kyselica sa nemohol len tak zo dňa na&nbsp;deň rozhodnúť, že medzi vojenských tajných vstúpi.

„Predpokladáme, že bol vojakom a&nbsp;nie zamestnancom, ktorý pracoval v&nbsp;prospech spravodajstva, lebo potom by tá rozprávka o&nbsp;výsluhovom dôchodku nesedela,“ naráža na&nbsp;špekulácie o&nbsp;Kyselicovom motíve. Tým mohol byť podľa niektorých dôchodok, ktorý by sa mu doslúžením roka pre štát zdvihol asi o&nbsp;300 eur.

Prvotná reakcia vládnych predstaviteľov, ktorí vyjadrili Kyselicovi dôveru, bola podľa Macka asi preľaknutím, že majú opäť kauzu. „Ak teda vychádzame z toho, že o tom nevedeli. Asi nedostatočne vyhodnotili, že ide o príliš vážnu vec, dúfajúc, že to len tak vyšumí,“&nbsp; myslí si Macko.

Podľa neho však otvorili vážne otázky. „Čo si má o&nbsp;tom človek myslieť? Vedia viac než my? Ale nepopreli, že by bol agentom. Dôverujú mu. To je nebezpečná hra, lebo z&nbsp;hľadiska zákona je celý tento prípad za&nbsp;čiarou,“ vysvetľuje Macko.

Premiér Igor Matovič zašiel ešte ďalej a&nbsp;označil Kyselicu za&nbsp;hrdinu. „Podľa mojich informácií ho ľudia blízki Petrovi Pellegrinimu vo vedení Vojenského spravodajstva chceli zneužiť pred voľbami na&nbsp;rozvrat nášho hnutia OĽaNO zvnútra. Chceli dosiahnuť rozpad hnutia a&nbsp;za&nbsp;akúkoľvek cenu zabrániť, aby sme mohli zostaviť vládu... nepodarilo sa. Tajné služby štátu zneužívajú proti svojim politickým oponentom len tí najperverznejší diktátori,“ napísal na&nbsp;sociálnu sieť. Pellegrini reagoval, že toto vyjadrenie už nesie znaky stihomamu.

Podľa Macka je kauza oveľa vážnejšia, než ako sa snažia politici tváriť. „Buď bola tajná služba zneužitá a&nbsp;potom máme obrovský problém, lebo sa vraciame do&nbsp;éry únosu Kováča mladšieho či vraždy Remiáša. Alebo je v&nbsp;službe neskutočný neporiadok a&nbsp;ľudia v&nbsp;nej si robia, čo chcú. Jedno aj druhé je veľmi zlá správa pre tento štát. Tieto zložky majú zaisťovať bezpečnosť občanov. Ak sú zneužívané, je to priamo proti ústavnému zriadeniu.“

Macko dopĺňa, že kauza&nbsp;diskredituje Slovenskú republiku aj spravodajskú službu. „Stavia nás to do&nbsp;polohy nejakej nedostatočne vyvinutej demokracie niekde na&nbsp;inom kontinente, ako je Európa. Slovensko pôsobí nedôveryhodne, lebo nemá pod kontrolou svoje bezpečnostné zložky. To treba vnímať aj v&nbsp;kontexte vraždy Kuciaka, nezákonných lustrácií novinárov a&nbsp;iných káuz spravodajských služieb. Z&nbsp;hľadiska spolupráce vojenskej spravodajskej služby s&nbsp;partnermi ju to degraduje úplne do&nbsp;suterénu, lebo je nespoľahlivá, zneužiteľná a&nbsp;do­šlo tiež k&nbsp;dekonšpirácii agenta. To znefunkčňuje službu, lebo nevie utajiť ani vlastných ľudí a&nbsp;môže ohroziť ich život. Oni môžu byť pritom nasadzovaní do&nbsp;prostredia, ktoré sa podieľa na&nbsp;terorizme, obchode so zbraňami.“

Spomeňme si ešte, že v&nbsp;polovici novembra 2019 Národná kriminálna agentúra na&nbsp;podnet Vojenského spravodajstva obvinila Jaroslava Naďa, vtedy tieňového, dnes súčasného ministra obrany, z&nbsp;trestného činu ohrozovania utajovanej skutočnosti. Naď sa vraj pýtal muža blízkeho tajným službám na&nbsp;aktivitu ruských agentov na&nbsp;Slovensku. Čudoval sa, že bol obvinený po&nbsp;otázke, na&nbsp;ktorú nedostal odpoveď. Lenže netrvalo dlho a&nbsp;vyšetrovateľ obvinenie zrušil.

„V&nbsp;momente, keď obvinenie padlo, Naď nemohol tušiť, že mu to pomôže. No je závažná vec, že v&nbsp;tom čase bol Kyselica príslušník tajných služieb. A&nbsp;my nevieme, aké úlohy plnil. On teraz môže tvrdiť, že úlohy napríklad na&nbsp;diskreditáciu Igora Matoviča neplnil, a&nbsp;my nevieme, kde je pravda. Vyzerá to tak, že Igor Matovič mu verí. Ale vzhľadom na&nbsp;to, že tajné služby sú tajné, možno o&nbsp;tom len špekulovať,“ myslí si politológ Radovan Štefančík.

Prípad je však nutné poriadne vyšetriť a&nbsp;nie zamiesť pod koberec. „Kyselicovo rozkrytie otvára otázky, či obvinenie terajšieho ministra obrany Jaroslava Naďa bola naozaj kauza. Lebo na&nbsp;konci sa treba pozrieť, komu to prospelo. A&nbsp;táto kauza OĽaNO nepoškodila. Nechcem konšpirovať, ale aj na&nbsp;tieto otázky by malo vyšetrovanie odpovedať,“ dopĺňa Macko s&nbsp;tým, že je nutná kompletná reforma bezpečnostných zložiek.

Kauza neovplyvní koalíciu, keďže ministri vnútra a&nbsp;obrany aj premiér Kyselicovi vyjadrili dôveru. „Je to nepríjemná záležitosť, lebo v&nbsp;rozvinutých demokraciách sa služby nevyužívajú na&nbsp;politický boj. V&nbsp;minulosti však napríklad SIS zohrala v&nbsp;politike úlohu a&nbsp;bolo by nemilé, keby sme sa k&nbsp;tomu vrátili,“ myslí si Štefančík.

Návrat Kyselicu do&nbsp;parlamentu hodnotí ako nesprávny krok. „On pochybil a&nbsp;keď človek pochybí, má odísť z&nbsp;verejného života. Ale&nbsp;on odchádza z&nbsp;výkonnej funkcie do&nbsp;zákonodarnej. Vzhľadom na&nbsp;to, že Slovensko je parlamentná demokracia, ide vyššie. Nevyvodil voči sebe zodpovednosť.“

Hoci premiér sa vyjadril, že Kyselica odolal tlaku, v&nbsp;kuloároch sa hovorí o&nbsp;údajnom nahrávaní či fotení šéfa OĽaNO a&nbsp;akýchsi dokumentov. Prostredníctvom tlačového odboru ministerstva vnútra sme oslovili priamo Kyselicu a&nbsp;na&nbsp;vynášanie informácií sme sa ho opýtali.

„Samotné potvrdenie príslušnosti k&nbsp;akejkoľvek spravodajskej službe by bolo vyzradením utajovanej skutočnosti, a&nbsp;teda aj porušením zákona, preto na&nbsp;uvedené otázky odpovedať nemôžem,“ reagoval.

Pýtali sme sa aj ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý by mal mať teraz ako šéf rezortu prístup k&nbsp;informáciám o&nbsp;činnosti Vojenského spravodajstva. Zaujímalo nás, či sa s&nbsp;nimi oboznámil, ako vníma dekonšpiráciu Kyselicu, či mu stále dôveruje a&nbsp;či sa neobáva, že klesne vážnosť našich tajných v&nbsp;očiach partnerov. Naď si správu od&nbsp;nás prečítal, ale neodpovedal.

Minister vnútra Roman Mikulec reagoval takto: „Štátny tajomník vypovedal pred branno-bezpečnostným výborom, so situáciou sa vyrovnal svojím odchodom z&nbsp;pozície štátneho tajomníka. Na&nbsp;základe informácií, ktoré mám, môžem povedať, že Lukášovi Kyselicovi zatiaľ dôverujem. Platí však známe - dôveruj, ale preveruj. Dôvera je krehká vec. Sám som zažil, ako ľahko sa ľudia zbavujú dôvery k&nbsp;druhým napriek tomu, že nemajú všetky informácie.“

Dekonšpirovaný poslanec: Prípad Kyselica je oveľa závažnejší, než sa vláda tvári

Plus TV

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

Relácia Dôverne: Je život hudobníka jeden veľký flám?

Výber pre vás