Netradične, ale na úvod trochu štatistiky. V priebehu minulého roka vykonala Národná diaľničná spoločnosť v súčinnosti s políciou viac ako 530 kontrol diaľničných známok. Priamo na mieste pritom uložila 1 451 pokút. Z nich len 147 slovenským vodičom, zvyšok, čiže vyše 1 300, platili šoféri zo zahraničia. Aj toto číslo možno považovať za relevantný ukazovateľ, že cudzinci jazdiaci po našich cestách si z dodržiavania niektorých platných noriem ťažkú hlavu veru nerobia.

Nuž a Slovensko preto zrejme prichádza o milióny eur ročne. Zachytený počet vodičov áut so zahraničným evidenčným číslom, ignorujúcich kúpu diaľničnej známky, môže byť iba zlomkom skutočného počtu nespratníkov spoza našich hraníc, ktorí sa po slovenských cestách vozia bez zaplatenia takzvaného mýta. A to je problém. Ešte väčší však je, že naše úrady si s tým už roky nevedia poradiť. Od takých vodičov nedokážu vymôcť pokuty. Vraj na to nie je zákonný spôsob.

Zlá legislatíva

Áno, je to naozaj tak! Hoci systém elektronickej diaľničnej známky funguje na Slovensku od roku 2016, kompetentní doteraz nedokázali zabezpečiť, aby mohli aj cezhraničných vodičov za nesplnenie povinnosti postihnúť. Ak ich, samozrejme, neprichytia priamo na mieste, teda počas cestnej kontroly. V prípade, že jazda vozidla so zahraničným evidenčným číslom načierno je zaznamená len v elektronickom systéme, niet možnosti pokutu za spáchanie takého deliktu vymáhať. V praxi to znamená, že ak slovenský vodič môže pre chýbajúcu diaľničnú známku očakávať milú poštu od úradu zodpovedného za vymáhanie sankcií, cudzincom nič také nehrozí. Potvrdzujú to slová hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej, podľa ktorej „v súčasnosti neexistuje v rámci Európskej únie (EÚ) legálny spôsob vymáhania pokút za chýbajúcu diaľničnú známku od zahraničných vodičov. Vybudovaný európsky systém na posielanie údajov o vodičoch a autách - takzvaný EUCARIS - umožňuje cezhraničnú výmenu dát o držiteľoch vozidiel iba v súvislosti s ôsmymi deliktmi“. Spomínaných osem deliktov sa pritom týka len bezpečnosti cestnej premávky, ako je prekročenie povolenej rýchlosti, nezastavenie na červenú či nedovolené použitie mobilného telefónu. „To znamená, že absentuje legislatívne pokrytie správnych deliktov, ako je aj nezaplatenie elektronickej diaľničnej známky,“ dodala.

Už koná: Minister dopravy Árpád Érsek podniká kroky na zlepšenie legislatívy v súvislosti s výberom pokút za diaľničné známky.
Už koná: Minister dopravy Árpád Érsek podniká kroky na zlepšenie legislatívy v súvislosti s výberom pokút za diaľničné známky.
Zdroj: TASR

V štádiu riešenia

Zopakovala, že tento problém nie je len záležitosťou Slovenska a možno ho riešiť len na európskej úrovni. „Ministerstvo dopravy dlhodobo vyvíja maximálne úsilie, aby boli odosielané pokuty za jazdu bez elektronickej diaľničnej známky aj zahraničným vodičom. Práve súčasný minister Árpád Érsek po svojom nástupe do funkcie už v roku 2016 otvoril túto tému na pôde EÚ. Vzhľadom na fakt, že elektronický mýtny systém majú iba menšie štáty, okrem Slovenska Maďarsko, Rumunsko i Bulharsko a od začiatku tohto roku Rakúsko, tento problém na európskej pôde na začiatku nevnímali ako prioritný. To sa však i vďaka aktivite Slovenska a viacerých bilaterálnych rokovaní aj slovenského ministra podarilo zmeniť a veci sa pohli vpred najmä na poslednom stretnutí ministrov dopravy v Bruseli v decembri 2018,“ hovorí Ducká a dodáva, že v súčasnosti prebieha legislatívny proces uvedenia smernice do platnosti.

Neznáme údaje

Odborníci sa však domnievajú, že tento problém vznikol aj vinou manažérskeho zlyhania pri príprave projektu elektronických známok, kde sa nedotiahla možnosť platby pokuty pre zahraničných vodičov. „Systém dokonca po spustení nebol pripravený ani na posielanie pokút slovenským vodičom. To sa zaviedlo až rok od spustenia systému,“ upozorňuje riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Rastislav Cenký. Podľa našich informácií úrady začali slovenským vodičom posielať pokuty za chýbajúcu diaľničnú známku dokonca až po troch rokoch od spáchania deliktu.  Čo sa týka platenia mýta, zaráža tiež fakt, že štát nemá údajne ani tušenie, o koľko prostriedkov ročne naša národná kasa vinou nedisciplinovanosti zahraničných vodičov prichádza. „Neevidujem, že by rezort dopravy v tom uviedol akékoľvek odhady. Hoci platí nemalé peniaze za mýtny systém, z ktorého sa takéto údaje musia dať získať,“zdôrazňuje analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ján Kovalčík. Hovorkyňa rezortu dopravy Ducká tvrdí, že určenie predpokladanej výšky ročných strát súvisiacich s neplatením diaľničných známok zo strany zahraničných vodičov by bola len špekulácia.

Maďari si spôsob našli, aj keď veľmi pofidérny

Analytik Ján Kovalčík upozornil na ďalšiu zaujímavú skutočnosť, čo sa týka vymáhania pokút za diaľničné známky zo zahraničia. A síce, že vlastníkom vozidiel registrovaných v Slovenskej republike, ktoré prešli spoplatneným úsekom v Maďarsku bez zaplatenia, chodia výzvy na zaplatenie pokuty od právnej kancelárie v SR, ktorá u nás maďarskú štátnu firmu zastupuje. Podľa analytika by mali ministerstvá vnútra i dopravy verejnosti vysvetliť, ako je to možné. „Uzavreli s Maďarskom dvojstrannú dohodu o výmene údajov z evidencie vozidiel aj na účely vymáhania pokút za využívanie spoplatnených úsekov bez zaplatenia? Ak áno, prečo ju využíva len Maďarsko a zodpovedné inštitúcie na Slovensku za rovnaký prehrešok od vodičov z Maďarska nevymáhajú? Ak žiadna takáto dohoda nejestvuje, ako je možné, že sa k údajom z evidencie vozidiel dostávajú bez oprávnenia zahraničné osoby, respektíve kancelária, ktorá ich zastupuje? Ako je možné, že to rezort vnútra pripustil? Čo podnikol, aby sa to viac nedialo? Rezort dopravy stále tvrdí, že pri vymáhaní pokút v zahraničí nemôže konať ako Maďarsko, lebo taký postup je nezákonný? Ak áno, kedy upozornili občanov SR, že na výzvy nemajú vôbec reagovať? Čo urobili pre zastavenie nezákonného konania na území SR?“pýta sa Ján Kovalčík. Pýtali sme sa aj my, do uzávierky sme však od uvedených rezortov odpovede nedostali.

Maďarské spoplatnené cesty: Za nezaplatenie ich využitia hrozí slovenským šoférom vymáhanie pokuty od slovenskej advokátskej kancelárie.
Maďarské spoplatnené cesty: Za nezaplatenie ich využitia hrozí slovenským šoférom vymáhanie pokuty od slovenskej advokátskej kancelárie.
Zdroj: TASR

Pofidérny postup

O čo ide? Maďarsko našlo spôsob, ako vymáhať pokuty za chýbajúce diaľničné známky od slovenských vodičov. Nuž a podľa všetkého tak robí za veľmi pofidérnych podmienok. Na vymáhanie sankcií si totiž maďarská spoločnosť Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., ktorá je podľa tamojších zákonov oprávnená vyberať poplatky za používanie spoplatnených maďarských ciest, pred časom najala slovenskú advokátsku kanceláriu. Tá zasiela nezodpovedným vodičom výzvy na zaplatenie sankčného poplatku. Otázne je, odkiaľ disponuje osobnými údajmi slovenských občanov, keďže evidenciu motorových vozidiel vedie na Slovensku iba Policajný zbor. Samotná advokátska kancelária reagovala vyjadrením, že nám síce ďakuje za prejavený záujem, ale má vraj zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti, týkajúcu sa právnej služby poskytovanej advokátom svojmu klientovi. Odkázala nás pritom na svoju webovú stránku, kde sme sa mali dozvedieť viac. Lenže sme sa nedozvedeli. Najmä nie o tom, odkiaľ disponuje údajmi z policajnej databázy.

Odpoveď na túto otázku nedávno hľadala aj nezisková organizácia Spotrebiteľské centrum, ktoré odhalilo fintu, ako Maďari cez slovenskú advokátsku kanceláriu dokázali nič nehovoriace evidenčné číslo premeniť na tabuľku s krstným menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a ďalšími údajmi o vozidle. Podľa menovanej organizácie zašle maďarská spoločnosť tabuľku s evidenčnými číslami slovenskej advokátskej kancelárii. Tá zas podá na súd predžalobu. Ide o podanie pred začatím konania o zaplatenie poplatku za použitie spoplatnených ciest, v ktorom požiada súd o zabezpečenie dôkazu. Dôkazom je výpis z policajnej evidencie motorových vozidiel. Súd dôkaz zabezpečí a poskytne ho advokátskej kancelárii, ktorá obratom zoberie žalobu späť a konanie na súde sa zastaví.

Podľa Spotrebiteľského centra však slovenské zákony takéto konanie súdom neumožňujú. Naša legislatíva jasne vymedzuje, kedy súd môže zabezpečiť dôkaz - len v prípadoch, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. „Jeden zo základných predpokladov na zabezpečenie dôkazného prostriedku - obava, že dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s ťažkosťami v prípade ‚vymáhania‘ poplatkov za použitie maďarských diaľnic nie je daný. Je nepochybné, že polícia údaje o vlastníkoch a držiteľoch motorových vozidiel vo svojej evidencii má a bude mať aj v budúcnosti,“ vysvetľuje na svoj stránke Spotrebiteľské centrum.