Zhruba desať miliárd budú stáť Francúzsko ústupky, ktoré prezident Emmanuel Macron prisľúbil státisícom demonštrantov oblečených v žltých vestách. Ďalšie miliardy predstavujú straty podnikateľov, obchodníkov, dopravcov. Tým sa však sumár zďaleka nekončí. I keď francúzske ulice v čase sviatkov trochu poredli, stále je v nich víkend za víkendom obrovská masa ľudí, ktorú nemožno podceňovať. Masa, ktorej už drobné sociálne úľavy nestačia. Masa, ktorá má silu, pretože tentoraz neprotestujú študenti, komunisti či pravičiari, ale ľudia, ktorí ťahajú ekonomiku. Stredná vrstva, ktorej došla trpezlivosť.

Nepotrebujú na to populistických vodcov, nechcú vyjednávať. Namiesto toho tvrdo predostierajú vláde svoje požiadavky aj za cenu hospodárskeho kolapsu, na ktorý upozorňujú ekonómovia. Nie oni totiž nesú vinu za zlú situáciu krajiny a verejný dlh vo výške 97 percent HDP. Ale práve na nich najviac dopadajú úsporné opatrenia, s ktorými, popri fantazmagóriách o európskej armáde, Macron prišiel. Nožnice sociálnej nerovnosti sa už roztiahli príliš a tradičnými metódami akosi nejdú zavrieť. Skôr naopak.

Boj za všetko

Celé desaťročie Francúzsko žilo nad svoje možnosti. Zadlžovala sa krajina i domácnosti, rástla nezamestnanosť, obrovské finančné prostriedky požierala sociálna oblasť. Zatiaľ čo silné spoločnosti a šťastnejšia časť populácie bohatli, prostí Francúzi sa borili s čoraz vyšším nájomným, cenami energií, reguláciami, obmedzeniami, daňami. Keď v máji 2017 vstúpil Emmanuel Macron do prezidentského paláca, mal veľkú podporu obyvateľstva. Sľuboval reformy, ktoré krajinu ozdravia. Hoci to možno myslel dobre, netrvalo dlho, než získal prívlastok arogantného elitára a prezidenta bohatých. Im totiž zrušil „milionársku daň“, zatiaľ čo novou, takzvanou ekologickou daňou plánoval zaťažiť pohonné látky. Pre istotu už druhýkrát. Pritom značná časť pracujúcich z vidieka bola pre dominanciu francúzskych železníc odrezaná od veľkého sveta a odkázaná na vlastnú dopravu. Macronova podpora dramaticky klesla k dvadsiatim percentám a krajinou sa niesla vlna bublajúcej nespokojnosti.

Rozžeravila ju najprv internetová petícia 32-ročnej predavačky kozmetiky Priscilly Ludovskej, v ktorej navrhovala ustanoviť cenový strop na pohonné látky. Nazbieralo sa pod ňou takmer 900-tisíc podpisov. Potom sa na internete objavilo video dovtedy neznámej 51-ročnej dámy Jacline Mouraudovej. Tá si na sociálnej sieti vyliala srdce a požiadala prezidenta, aby jej prišiel doplatiť za tankovanie, pretože ona na to nemá. V krátkom čase získalo video milióny videní a státisíce zdieľaní. No a nakoniec kamionista Eric Drouet, opäť cez sociálnu sieť, vyzval národ na blokádu ciest. A tak sa koleso odporu 17. novembra tohto roku rozkrútilo naplno. Po blokáde sa ulice v celej krajine zaplnili demonštrantmi. Zakrátko už nešlo len o „ekologickú daň“ z pohonných látok. Francúzi sa rozhodli bojovať o všetko. Proti sociálnej nerovnosti, vysokým životným nákladom, veľkým korporáciám, za slušný život... niektorí aj proti Európskej únii, euru či samotnému prezidentovi.

Predvianočná atmosféra: Aj dva dni pred Vianocami pochodovali žlté vesty parížskym bulvárom Champs-Elysées.
Predvianočná atmosféra: Aj dva dni pred Vianocami pochodovali žlté vesty parížskym bulvárom Champs-Elysées.
Zdroj: TASR/AP

25 požiadaviek

Povetrím lietali dlažobné kocky, horeli autá, po demonštrantoch zostávali rozbité výklady aj vyrabované obchody. Ani ochrancovia poriadku sa nedali zahanbiť. Na davy nasadili slzotvorný plyn, vodné delá, gumové projektily, dochádzalo k fyzickým kolíziám, za mrežami skončili tisícky ľudí. Nepokoje si vyžiadali stovky zranených a desať mŕtvych. Prezident musel reagovať. Predniesol prejav, v ktorom priznal chyby a prisľúbil sociálne opatrenia, ktorými sa dosah reforiem na obyvateľov zmierni. Je zvláštne sledovať tie pominuteľné okamihy, keď sa „mocní“ zľaknú hnevu ľudu.

Nie div. Veď žlté vesty podporujú až tri štvrtiny obyvateľstva! Vláda prekvapivo rýchlo pripravila návrh zákona, ktorý by mal už od Nového roka Francúzom uľahčiť život. Minimálna mzda sa od januára zvýši takmer na 1 600 eur, nadčasy, odmeny či trináste platy budú oslobodené od daní, rovnako ako príjmy dôchodcov, ktoré nepresahujú 2 000 eur. To však žltým vestám nestačilo a Macronovo gesto nazvali omrvinkami. Prezident ich pritom nemá ako presvedčiť, že ďalej niet kam ustupovať. Nemá totiž s kým rokovať. Žlté vesty nemajú vodcu, neprikláňajú sa k žiadnej strane, hnutiu ani odborom. Sú len rozhnevaným davom, ktorý žiada.

A teraz už nie málo. Internetom koluje niekoľko verzií ich požiadaviek, medzi ktorými je napríklad daňový strop vo výške 25 percent, zvýšenie dôchodkov a sociálneho zabezpečenia, výstavba obydlí pre bezdomovcov, zrušenie veľkých bánk, úžerníckych dlhov, zákaz podielov lobistických skupín na politických rozhodnutiach, obmedzenie daňových únikov boháčov, znovuznárodnenie verejného majetku - ciest, letísk, železníc, energetických spoločností, obmedzenie migrácie, zákaz plastových fliaš, GMO či pesticídov. Čo sa z dvadsaťpäťbodového zoznamu skutočne naplní, je otázne, je však veľmi pravdepodobné, že s každým splneným prianím časť rozvášnených občanov z ulíc zmizne. Ak demonštrácie nevyústia do skutočnej revolúcie. Je známe, že Francúzi ju vedia robiť dôkladne.

Hlavy dvíhajú aj inde

Odpor krajiny galského kohúta proti sociálnej nerovnosti si rýchlo získal priaznivcov za hranicami. Prekvapivo i v štátoch, ktoré sme niekedy pokladali za ikony blahobytného západu. Či už je to Belgicko, alebo Holandsko. Žlté vesty vyrazili do ulíc tiež v Portugalsku, na Taiwane, v izraelskom Tel Avive, v Poľsku a ďalších krajinách sveta. Všade sú požiadavky iné, prispôsobené očakávaniam miestnych obyvateľov. Vždy však medzi nimi figurujú privysoké dane.

Pouličné protesty vo svete nemajú zďaleka takú silu a masovosť ako vo Francúzsku, niekde sa myšlienky hnutia zatiaľ šíria len sociálnymi sieťami. Napriek tomu sú vlády, ktoré pristupujú k tvrdým preventívnym opatreniam. Po Arabskej jari majú napríklad v Egypte taký strach z prevratu, že predaj žltých viest výrazne obmedzili. Podľa zahraničných médií ich možno nakúpiť len s úradným povolením. Bez neho je vraj obchodovanie s touto bežnou výbavou vodičov nebezpečnejšie ako s drogami.

Slovenskí spájači

Zdá sa, že „pozabudnutie“ našich poslancov na zmrazenie svojich platov a avizované zvyšovanie cien energií prebralo z letargie aj Slovákov. Pred pár týždňami sa niekoľko anonymných nadšencov rozhodlo šíriť myšlienky žltých viest u nás. Spočiatku len cez sociálne siete, kde zisťovali nálady obyvateľstva, potom prostredníctvom ankiet a už v sobotu môžeme očakávať veľké pochody žltých viest v slovenských krajských mestách. Kto za nimi stojí? Mená nám prezradiť nechcú, tvrdia, že nie sú podstatné. Sami sa nazývajú „spájači“.

„Nie sme politický subjekt ani občianske združenie. Sme otvorené spoločenstvo, bez potreby organizovať sa na báze členskej základne,“reagujú na naše otázky. „Partia ľudí z rôznych kútov Slovenska, za ktorými nestojí žiadny kapitál ani organizácia.“

Poslednou kvapkou v pohári ich trpezlivosti bolo práve drzé rozmrazenie poslaneckých platov. Vtedy jeden z nich vytvoril stránku slovenských žltých viest.

„Naším cieľom je hlavne spojiť národ. Spoločnosť sa za posledné roky polarizovala. Ľudia sú rozdelení do viacero táborov, nerešpektujú sa, neprijímajú odlišné názory. My sa ich pokúšame presvedčiť, že treba vytvoriť atmosféru spolupatričnosti, spojiť sa za dobrú vec. Bez ohľadu na politické presvedčenie.“

Bez lídrov: Vláda nemá s kým rokovať. Žlté vesty nemajú vodcov ani jasné štruktúry.
Bez lídrov: Vláda nemá s kým rokovať. Žlté vesty nemajú vodcov ani jasné štruktúry.
Zdroj: TASR/AP

Preč s oligarchami

Štýl masovej anonymity a nejasných štruktúr si požičali od Francúzov a zároveň sa dištancujú od prívlastku organizátori. „My len načúvame požiadavkám občanov a dávame im ucelenú formu. Rozhodujú však ľudia, ktorí sú nespokojní so stavom spoločnosti.“

Ako to celé funguje? Prispievatelia posielajú návrhy do správ na sociálnej sieti a z niektorých potom vznikajú verejné ankety. „Návrhov je toľko, že by sme zahanbili Francúzov!“ hovorí jeden z administrátorov. „Nám z toho vyplýva, že situácia si nevyžaduje len zmenu v sociálnych otázkach, ale aj zmenu oligarchického systému. Možno na priamu demokraciu.“

Ako pokračuje, teraz požiadavky sumarizujú a zoraďujú podľa dôležitosti. Patrí k nim napríklad opätovné zmrazenie platov poslancov, odvolanie Miroslava Lajčáka z postu ministra zahraničných vecí, zrušenie nelogického nákupu nepotrebných stíhačiek, zvýšenie minimálnej mzdy, zvýšenie minimálneho dôchodku, rodičovského príspevku, príspevku ZŤP, podpora malých a stredných podnikateľov, obmedzenie zamestnávania cudzincov. V čase našej uzávierky ešte nebolo jasné, či nepribudnú ďalšie.

Nechcú peniaze ani podporu politikov

Hoci je záujem o slovenské Žlté vesty vysoký, nie všetky reakcie na ich činnosť boli priaznivé. Niektorí z diskutujúcich ich dokonca označovali za ruských agentov, či amerických špiónov. Tých, čo im prejavovali sympatie však bolo výrazne viac. "Našli sa medzi nimi ľudia, ktorí tvrdili, že sme im dali znova nádej! Pretože už prestali veriť všetkému. Iní sa zase pýtajú ako nás môžu finančne podporiť. Nijako! Nechceme a nepotrebujeme to. Nemáme ani transparentný účet. Naša odpoveď je zakaždým rovnaká: Použite peniaze na spoločnú vec priamo vy!"

S blížiacim sa termínom pochodov rastú aj obavy z výtržností, ktoré sme videli vo Francúzsku. Tak ďaleko našinci neplánujú zájsť. Zmenu nechcú dosiahnuť brutalitou a násilím, ale už nemienia ani nečinne stáť pod pódiami a počúvať prázdne predvolebné frázy politikov. Chcú im dať najavo, že by konečne mali počúvať oni."

Jednoznačne odmietajú kontakty s politickými stranami aj ich podporu. "Chceme ich upozorniť, aby sa ani nepokúšali s nami kontaktovať a priživovať sa na tom, čo robíme! Už ich pár bolo, ale zrozumiteľne sme im vysvetlili, že u nás nemá ktokoľvek s politickou minulosťou, či súčasnosťou priestor." Neplánujú oslovovať osobnosti verejného života, či celebrity a sú opatrní aj pri iných aktivistoch, hoci by sa ich programy mohli vo viacerých bodoch zhodovať. Medzi ne patrí aj hnutie Za slušné Slovensko. "Vzhľadom k neprehľadnosti a pochybnostiam v súvislosti s pozadím tejto organizácie o spolupráci neuvažujeme. Ale v žltých vestách ich radi uvítame. Pristali by im."

Zníženie daní nepomôže

Všadeprítomná moc kapitálu, komerčná, politická i mediálna manipulácia, kriminalita, korupcia, migrácia, politická korektnosť, ekonomická nesloboda, život na dlh... Tento vražedný mix vytvára atmosféru zloby, neznášanlivosti, znechutenia a pocitu bezmocnosti vo veľkej časti spoločnosti. V napätej atmosfére potom stačí malá iskra, ktorá spôsobí výbuch. Vo francúzskom prípade to bolo pár centov navyše za pohonné látky, v slovenskom tisíce eur na platy poslancov. Sú masové demonštrácie, ktoré Francúzov vyšli veľmi draho, riešením?

„Najväčším problémom súčasného sveta je obrovský rozdiel medzi majetkom a príjmami bohatých a chudobných ľudí,“ reaguje Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord. „Na tento jav poukazujú mnohé štatistiky. Francúzsko patrí medzi štáty, kde je príjmová nerovnosť najvyššia za niekoľko desaťročí. Nemôžeme sa preto čudovať tomu, že relatívne chudobní ľudia sa búria a chcú, aby sa ich príjmy zvýšili.“

Ako pokračuje, na celom svete dlhodobo sledujeme rast ekonomického výstupu a zvyšovania bohatstva. Čoraz väčší podiel z tohto rastu pripadá úzkej skupine najbohatších ľudí, ktorí ovládajú kapitál. Podľa analytika je veľmi otázne, či by vo vyrovnávaní príjmov pomohli požiadavky žltých viest v daňovej politike.

„Skôr si myslím, že nie. Problém je v tom, že chudobní nie sú naučení investovať časť majetku do kapitálu a podnikateľských aktivít. To sú faktory, vďaka ktorým sú bohatí ľudia čoraz bohatší. Znížením daní pre chudobných by sa síce krátkodobo zvýšil ich príjem, ale zvýšenie by zasa len využili na osobnú spotrebu. To by znamenalo, že veľkopodnikatelia, ktorí vlastnia podniky produkujúce tovary a služby, by opäť zarobili a o niekoľko rokov by bol rozdiel medzi prímami zase veľmi výrazný.“

Žiadne kompromisy: Okrem 25-bodového zoznamu požiadaviek rastie vo Francúzsku tlak na predčasné voľby, či odstúpenie prezidenta Emmanuela Macrona.
Žiadne kompromisy: Okrem 25-bodového zoznamu požiadaviek rastie vo Francúzsku tlak na predčasné voľby, či odstúpenie prezidenta Emmanuela Macrona.
Zdroj: TASR/ AP

Ťažko možno vyčítať Francúzom prejavy nespokojnosti a odporu, akokoľvek sú ich požiadavky pre krajinu deštruktívne. A už vôbec by sme podobné protesty nemohli zazlievať Slovákom. Napriek hlasno proklamovanému ekonomickému rastu je spoločnosť v hlbokej sociálnej kríze, zadlženosť ľudí presiahla rozumné hranice, dôvera vo vládu a štátne inštitúcie je na bode mrazu a nový zákon o uľahčení zamestnávania cudzincov z tretích krajín na nálade nijako nepridáva. Je však alternatívou k súčasného katastrofálnemu stavu diktát ulice? Uvidíme, ako sa v sobotu národ rozhodne. My budeme pri tom.

Prečítajte si tiež: