Plus 7 dní

Dobre zhodnotiteľný a recyklovateľný odpad je dobrý biznis. Týka sa to aj plastových fliaš, známych ako PET fľaše. Niektorí bratislavskí komunálni poslanci majú podozrenie, že mestská akciovka Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) nepriznáva všetok odpad, ktorý sa dá výhodne speňažiť.

Tona vyhodených PET fliaš môže mať hodnotu minimálne 300 eur. OLO tvrdí, že za rok vyseparovala a predala takmer 800 ton týchto vzácnych smetí. Niektorí odborníci a mestskí poslanci však tvrdia, že by ich štatisticky malo byť podstatne viac. Pýtajú sa, kam sa stratili.

Predstavitelia projektu Renviro, ktorý sa zameriava na zber PET fliaš, upozornili mestských poslancov na nezrovnalosti v číslach. „Buď sa nám tie fľaše niekde strácajú, alebo je OLO veľmi neefektívne,“ myslí si poslankyňa mesta Katarína Augustinič. Podľa nej jednoducho nesedí množstvo priznaného odpadu.

„V porovnaní s ostatnými mestami a s tým, čo ľudia z projektu Renviro dokázali vyzbierať iba v rámci Petržalky, po prerátaní na celé mesto by mali vyzbierať minimálne dvakrát toľko ton,“ dodáva.

Za rok 2013 OLO vyseparovalo a predalo 775,9 tony PET fliaš. Šéf projektu Renviro Pavel Škultéty však tvrdí, že štatisticky odhadovaná produkcia týchto fliaš ako odpadu je v Bratislave od 2 400 do 3 875 ton.

„Estónsky Tallinn, ktorý je počtom obyvateľov porovnateľný s Bratislavou, ročne vyzbiera jedenásťtisíc ton plastov, z toho sedemtisíc tvoria tvrdé plastové obaly, kam patria aj PET fľaše.“

Plastové fľaše sú pritom vďačný biznis. Cena za tonu sa pohybuje okolo 300 eur. Je však premenlivá a niekedy vie aj pekne vyskočiť. Cena za PET vločky, ktoré sa dajú ďalej využiť, sa môže prehupnúť aj cez tisíc eur za tonu.

Ako Škultéty dodáva, OLO za rok 2013 deklarovalo, že vyzbieralo 3 907 ton plastov. Z toho PET fliaš priznalo spomínaných 775,9 tony, čo je 20 percent.

„Lenže generálny riaditeľ OLO tvrdí, že až polovicu objemu žltých nádob na plasty tvoria PET fľaše,“ pokračuje Škultéty a pýta sa, čo sa teda so zvyšnými fľašami, ktorých by podľa toho mohlo byť viac ako tisíc ton, robí? Tisíc ton, to by mohlo byť asi 300-tisíc eur. A to už nie je zanedbateľná suma.

Riaditeľ OLO Roman Achimský má na to vysvetlenie. „Uvedené štatistické hodnoty sú len odhady. PET fľaše síce zaberajú v kontajneroch na plast asi polovicu, no hmotnostne je to podstatne menší podiel,“ tvrdí Achimský a dodáva, že často chýbajú kontajnery na plast a navyše obyvatelia podľa neho hádžu plasty do netriedeného odpadu.

Preto chcú robiť rozbory zloženia smetí priamo v teréne. Renviro vyčíta mestskej akciovke práve nedostatok kontajnerov a neinformovanie ľudí.

„Ľudia sa nás sami pýtajú, kedy prídeme do ich mestskej časti,“ hovorí Škultéty. Renviro totiž dáva ľuďom za vyzbierané PET fľaše rovno peniaze. Takže neplatia oni za odvoz, ale „smetiari“ platia im.

Naopak, Achimský z OLO vyčíta projektu Renviro, že pri odpadoch si vybrali iba čerešničku na torte. PET fľaše sa dajú totiž najlepšie speňažiť. Ostatný, hoci aj plastový, ale menej lukratívny odpad podľa neho Renviro nerieši.

„V konečnom dôsledku to pocíti systém zvýšenými nákladmi na triedený zber plastov práve o výšku chýbajúcich výnosov z predaja PET fliaš,“ vraví Achimský.

V princípe tvrdí, že časť nákladov na likvidáciu odpadu platia z predaja PET fliaš, a preto ľuďom na rozdiel od Renvira peniaze nedávajú. A keď im Renviro tento zdroj zoberie, cena za odvoz smetí bude vyššia.

Škultéty nesúhlasí. „Niektorí ľudia sa domnievajú, že separovaný zber je zadarmo - nie je. Pán Achimský asi prehliada fakt, že v rámci návrhu spolupráce s hlavným mestom navrhujeme, že budeme platiť nielen ľuďom, ale i samotnému mestu, čím chceme predísť prípadnému zvyšovaniu poplatkov,“ tvrdí a dodáva, že ak klesne objem plastov pre OLO, tak sa mu znížia náklady.

„Zdá sa mi tragikomické, že mestský podnik, ktorý prispel mestu na oslavy Nového roku sumou 50-tisíc eur a na odmenách si rozdelil 60- až 70-tisíc eur, hrozí ľuďom ďalším zvyšovaním poplatkov,“ dodáva Škultéty.

Achimský vyviedol počas svojho šéfovania takmer krachujúcu mestskú firmu z červených čísel do plusu. Za rok 2013 malo OLO čistý zisk 2,36 milióna eur. Dva roky predtým bolo pritom v strate 113-tisíc eur.

Predstavenstvo spoločnosti si mohlo na základe povolenia od mesta vyplatiť tantiémy zo zisku. Pre siedmich členov to bolo 60-70-tisíc eur. Áno, takto „presne“ nám sumu vyčíslil magistrát Bratislavy.

Poslankyňa Augustinič však zo ziskovosti OLO nadšením neskáče. „To nie je obchodná spoločnosť, ktorá vytvorí zisk z toho, že niečo predá alebo kúpi. Sú to poplatky ľudí, ktorí platia za smeti. A keď vytvárame zisk, tak rovno povedzme, že poplatky sú zbytočne vysoké a môžeme ich znížiť,“ tvrdí.

Okrem štatisticky chýbajúcich PET fliaš má OLO ďalší problém. Objavili sa totiž fotky, ako si mestské smetiarske auto vymieňa odpad s iným - súkromným autom.

Autor blogu Robert Puk má jasno, ako kšeft prebieha. „V tomto prípade to zamestnanci OLO robia takto: súkromná firma, ktorá sa zaoberá likvidáciou odpadu, je dohodnutá s posádkou smetiarskeho auta, stretnú sa na určitom mieste a odpad sa preloží z jedného auta do druhého.

Súkromná firma vyfakturuje zákazníkovi likvidáciu odpadu, posádka smetiarskeho auta dostane istotne tiež svoj podiel a všetko to zaplatia daňoví poplatníci,“ píše Puk v blogu.

Dodáva, že túto aktivitu možno na Kolibe pozorovať každý víkend. Riaditeľ OLO Achimský tvrdí, že nič také sa nedeje. „Máme k dispozícii všetky údaje z GPS o prevádzkových stavoch dotknutých vozidiel. Spísali sme výpovede jednotlivých zamestnancov.

Na uzavretie interného vyšetrovania nám chýba len oficiálne vyjadrenie zástupcu spoločnosti, ktorej patrilo druhé vozidlo. V tejto chvíli môžeme konštatovať, že celá situácia trvala dve minúty a neexistuje ekonomický dôvod na prekladanie elektroodpadu do auta zvážajúceho zmesový komunálny odpad,“ tvrdí Achimský.

Podľa doterajších výpovedí vraj zamestnanci firmy OLO požiadali vodiča auta s vyklápacou plošinou o pomoc pri oprave kamery na vrchnej časti smetiarskeho auta. „Ak teda autor blogu tvrdí, že sa to pravidelne opakuje, tak by sme uvítali doloženie jasným dôkazom,“ dodáva Achimský.

Ziskové OLO by malo od tohto roku z výnosov šetriť na novú spaľovňu odpadu. Hlavné mesto ju totiž bude potrebovať už v horizonte desať až 15 rokov. Na stránke hlavného mesta sa však dajú nájsť zmluvy, podľa ktorých OLO sponzorovalo mestské silvestrovské oslavy sumou spolu 50-tisíc eur.

„To je vec, ktorú by nemalo mesto robiť. OLO platia ľudia za likvidáciu odpadkov. Považujem za nehoráznosť, aby mesto vyberalo z OLO peniaze a robilo oslavy,“ rozčuľuje sa poslankyňa Augustinič. Tej sa zároveň nepáčia faktúry smetiarov za strážnu službu, ktoré sa pohybujú mesačne nad 20-tisíc eur.

„Povedali, že platia 5,20 eura za hodinu. Keď to prerátate, muselo by OLO strážiť 6 ľudí denne,“ hovorí poslankyňa. To však sedí s tým, čo hovorí Achimský. „Strážené sú štyri objekty v nepretržitých celodenných službách,“ tvrdí a dodáva, že ak poslanci považujú zmluvu za nevýhodnú, môžu požiadať dozornú radu, kde sedia aj mestskí poslanci, o kontrolu.

Podľa neho zmluvu uzatvorilo ešte v roku 2008 bývalé vedenie a platí do roku 2016. „Podarilo sa ním znížiť pôvodne zazmluvnenú hodinovú sadzbu.

Po ukončení platnosti zmluvy bude na ďalšie obdobie vyhlásené obstarávacie konanie,“ dodáva Achimský. Toho v poslednom čase hnevá, ako poslanci viac politicky ako odborne pristupujú k podniku.

„Som vo firme už dvanásť rokov a takúto situáciu som ešte nezažil. Najúspešnejšia spoločnosť mesta s najviac oklieštenými právomocami jej štatutárov je vystavovaná negatívnemu tlaku.

OLO je vzhľadom na dosahované ekonomické a odborné výsledky v zornom poli viacerých politických skupín. V organizačnej štruktúre spoločnosti dnes nefiguruje žiaden politik,“ tvrdí Achimský, že niektorí komunálni politici by to zrejme čo najskôr radi zmenili.

Divoké kšefty s odpadom: Neuveríte, akú hodnotu majú vyhodené fľaše

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás