Utorok je posledný deň, kedy ľudia pracujú pre štát. Deň daňovej slobody v tomto roku pripadne na stredu 1. júla. Daňovníci museli v tomto roku odpracovať rekordných 182 dní, kým splatili svoj tohtoročný účet za chod verejnej správy a samospráv. Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracovala Nadácia F. A. Hayeka, pravidelne ju pripravuje od roku 1999.

Aj bez vplyvu pandémie

V tomto roku ide o jeden z najhorších výsledkov meraní od roku 1999 a ide zároveň o najhorší medziročný prepad. "Ľudia pracujú o 36 dní dlhšie ako vlani. Dôvodom tohto posunu je koronakríza, druhým faktorom je, aj bez vplyvu pandémie, pozostatok bývalej vlády, ktorá ponechala nepokryté výdavky. Napríklad v prípade 13. dôchodkov,"priblížil v utorok na tlačovej konferencii senior analytik nadácie Tomáš Púchly. Upozornil tiež na to, že vláda bola nútená vynaložiť významné prostriedky nad rámec rozpočtu, ktoré majú zamestnancom aj podnikateľom pomôcť s prekonaním koronakrízy. Púchly tiež doplnil, že tesne pred parlamentnými voľbami sa masívne zvýšili výdavky nad rámec schváleného rozpočtu. Trináste dôchodky zaťažia verejné financie o dodatočných 442 miliónov eur. Podhodnotené boli aj niektoré ďalšie výdavky, napríklad v prípade hospodárenia subjektov verejnej správy vrátane samospráv, či výdavky na obranu.

V tomto roku predstavuje odhadovaná miera prerozdeľovania v slovenskej ekonomike 49,98 % hrubého domáceho produktu (HDP). "Inými slovami to znamená, že z každého eura vytvoreného v ekonomike vezme štát v tomto roku a prerozdelí 50 centov," upozornil Púchly. Vlani pritom miera prerozdeľovania dosiahla 39,91 % HDP. Došlo tak k rekordnému zhoršeniu štátneho prerozdeľovania.

Vyše polovica na odvody

Pri porovnaní čistého príjmu, ktorý zamestnancovi ostáva po zaplatení všetkých priamych aj nepriamych daní a odvodov s celkovými mzdovými nákladmi, ktoré za jeho prácu zaplatí zamestnávateľ, ukáže sa, že pracujúcemu ostane približne 47 centov z každého eura, ktoré zamestnávateľ zaplatí za jeho prácu. "Približne 53 centov, teda viac ako polovicu, z nákladov práce zhltnú povinné poistné odvody a dane. Dlhodobo sa tento stav výraznejšie nemení. V tomto roku sme však zaznamenali aspoň mierne zlepšenie," doplnil senior analytik nadácie Martin Reguli.

Zatiaľ, čo vlani priemernému pracujúcemu ostalo 44,85 % zo mzdových nákladov na jeho prácu, tento rok je to 47,39 %. Hlavnou príčinou sú podľa analytikov nadácie ekonomické dosahy pandémie, ktoré sa podpísali aj pod očakávaný objem súkromnej spotreby. Slováci začali tento rok výraznejšie šetriť, takže priemerný pracujúci odvedie štátu na nepriamych daniach aspoň o 27 eur mesačne menej ako vlani. Druhou hlavnou príčinou je výraznejší nárast nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, vďaka ktorému si priemerný pracujúci môže nechať zo svojej mzdy zhruba o 31 eur viac.