Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Počuli ste, že v prítomnosti zaočkovaných ľudí sa ženám narúša menštruácia a objavujú sa rôzne zdravotné ťažkosti? Buďte pokojní! Je to len jeden z hoaxov, teda podvodných správ, ktoré upozorňujú na neexistujúce nebezpečenstvo. „Niekedy ma naozaj šokuje, čo všetko ľudia zverejňujú, pričom často aj s alibistickým komentárom: ‚Neviem, či je to pravda, nech si spraví názor každý sám.‘ Ak si nie sme istí, že niečo je overiteľný fakt alebo pravda, nemali by sme zahlcovať priestor nezmyslami len preto, aby sme zvýšili pozornosť. V tejto kategórii je aj spomínaný hoax s varovaním pred nebezpečenstvom zo strany zaočkovaných ľudí,“ vysvetľuje psychologička z Centra spoločenských a psychologických vied SAV Vladimíra Čavojová. Čo je teda oveľa nebezpečnejšie ako vakcína?

S falošnými správami a ničím nepodloženými klebetami sa ľudstvo stretáva od nepamäti. Z niektorých, napríklad o škótskej Lochnes skej príšere, sa dokonca stali legendy. V digitálnej ére je však šírenie neoverených informácií oveľa rýchlejšie a nebezpečnejšie. Technológie nám pomáhajú na diaľku udržať priateľstvá, ale dávajú aj možnosť na diaľku manipulovať a nenávidieť.

Hoaxy, teda falošné správy, útočia na ľudské emócie a pudy. Aby zaujali a zabezpečili si rýchle šírenie, potrebujú šokovať, vyvolať pochybnosti a strach. Môžu vzniknúť omylom, ak niekto niečo zle pochopí a chybne interpretuje. Za mnohými hoaxmi je však jasný úmysel zneistiť čitateľa správy alebo vyvolať nenávisť k rôznym skupinám ľudí od migrantov až po politikov či k spoločenským javom. Vytráca sa dôvera nielen k inštitúciám a demo kracii, ale aj k našim blízkym. Stačí, ak majú opačný názor alebo konšpirácie odsudzujú.

„Na hoaxoch je najnebezpečnejšie, že vzbudzujú u ľudí strach a pochybnosti, takže sa dajú potom ľahšie manipulovať. Napríklad, keď v ľuďoch vyvoláte obavy, že nie vírus, ale rúška sú nebezpečné, prestávajú dodržiavať opatrenia a vystavujú vyššiemu riziku nielen seba, ale aj ostatných - ako sme videli minulý rok a potvrdil to aj náš výskum,“ hovorí psychologička Vladimíra Čavojová.&nbsp;

„Hlavným cieľom takejto dezinformácie nie je vždy to, aby ste jej uverili, ale zasiatie všeobecnej nedôvery a pochybností, teda pocitu, že ‚už sa nedá nikomu veriť‘, ‚aj tak nikto nevie, kde je pravda‘ a podobne. To potom vedie k rezignácii na snahu pochopiť komplikované problémy a často aj k odvedeniu pozornosti od iných, dôležitých tém,“ upozorňuje odborníčka.&nbsp;

Aby falošná správa zaručene zaujala, neraz si pomôže známym menom či tvárou. Tak si robia reklamu rôzne pofidérne firmy, ktoré vás chcú obrať o peniaze, ale môže to byť ktokoľvek, kto chce čo najrýchlejšie šíriť vymyslený blud. „Stalo sa mi to, žiaľ, opakovane,“ priznáva známa moderátorka Zlatica Puškárová. „Najhoršie je, že to nemôžete zastaviť. Nemáte komu napísať, koho žalovať, koho žiadať o ospravedlnenie. Aj preto je dôležité upozorňovať ľudí, že informácie pochádzajú z rôznych zdrojov a nie všetky, aj keď sa tvária pravdivo, sú skutočné,“ upozorňuje.

„Tváre či mená mojich kolegýň zneužili na propagáciu podvodných výrobkov. A keďže sa zaujímam o zdravý životný štýl, vždy ma veľmi prekvapí, aké hlúposti sa píšu o zázračných tabletkách, pri ktorých nemusíte cvičiť, môžete jesť ako doteraz a do mesiaca schudnete tridsať kilogramov. Dajú tam fotografiu ženy s nadváhou a chudú ženu, ale zdravý rozum vie, že toto nefunguje,“ upozorňuje herečka Zuzana Vačková.

Podľa Zlatice Puškárovej silnú vlnu konšpirácií generujú krízové situácie. „V tomto smere priniesla pandémia tie najbizarnejšie hoaxy, aké som kedy počula. Je pre mňa neuveriteľné, že niekto skutočne verí na čipovanie ľudí testovaním či očkovaním, že niekto dokáže presviedčať, že covid neexistuje,“ reaguje jedna z najznámejších tvárí súkromnej televízie.

Ľudia prijímajú informácie rýchlo a bez overenia. „Ako novinárka vidím, že pre verejnosť je oveľa náročnejšie ako kedysi vyhodnocovať pravdivé a overené informácie, najmä keď tie konšpirujúce obyčajne pôsobia presvedčivo. Aj preto je veľmi dôležité, aby sa mienkotvorné médiá držali overených faktov a cez svoju dôveryhodnosť ukazovali nefalšovanú realitu,“ pripomína Zlatica Puškárová.

Nie je hanba naletieť. Hanba je nepoučiť sa. Dodržiavaním niekoľkých zásad sa dokážeme chrániť nielen pred vírusom, ale aj pred hlúposťami na internete:

Dokážete odlíšiť dôveryhodnú správu od hoaxu? Otestujte sa na webstránke <a href="https://datujzodpovedne.o2.sk/?utm_source=native&amp;utm_medium=native&amp;utm_campaign=antihoax_2021~gde~&amp;utm_content=nmh~desktop~native~2605~plus7dni%20" target="_blank" rel="noopener">www.datujzodpovedne.sk</a>.

Doba hoaxová – ako rozoznať pravdu od výmyslov a nenaletieť?

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás