Rastislav Krcho a jeho kolegovia zo záchranky ZaMED nikdy dopredu nevedia, koľko presne ich služba bude trvať. Ak niekomu vyjde pozitívny covidový test, treba vziať jeho zmenu. Rasťov kolega, ktorý ho mal prísť večer vystriedať, zavolal, že je pozitívny. Namiesto dvanástky musí Rasťo odrobiť dvadsaťštvorku. Záchranári ťahajú pre pandémiu dlhé hodiny nadčasov. Voľné dni často využijú na pomoc pri celoplošných testovaniach. Spánok sa pre nich stáva luxusom. Vraj vydržia, kým bude treba.

Tridsaťkrát drahší

Pokyn z operačného strediska na prvý ranný výjazd. Posádka vozidla rýchlej zdravotnej pomoci, teda dvaja záchranári bez lekára, z ktorých jeden šoféruje sanitku, musí podľa zákona vyraziť do dvoch minút. V čase pandémie je to niekedy nemožné. Chýba čas na oblečenie jednorazového ochranného obleku. Kým však výjazd nesmeruje k pacientovi s pozitívnym testom na koronavírus alebo s príznakmi tohto ochorenia, záchranári ochranný oblek nepoužívajú. Je tridsaťkrát drahší než obvyklá výbava na výjazd. Na jar minulého roka, keď boli ceny vyššie, stál až šesťdesiatdvakrát viac.

Štát záchranným službám ochranné prostriedky proti covidu neposkytuje ani neprepláca. Musia si ich zháňať sami. A musia nimi šetriť. Najhoršie to bolo v prvej vlne. Celý svet mal nedostatok respirátorov, ochranných oblekov a rukavíc. Záchranári si vtedy sami šili rúška. A návleky na topánky. Tých ušili tristodvadsať párov. Ochranné štíty na tvár im tlačili nadšenci na 3D tlačiarňach. Keď boli nedostupné dezinfekčné prostriedky, záchranári si miešali vlastné z technického denaturovaného liehu.

V GALÉRII si pozrite  exkluzívne zábery zo zásahu zachranárov>>

Postup pri výjazde mi vysvetľuje Rasťo. „Prvý idem dovnútra ja s respirátorom a testom na covid. Urobím antigénový test. Do pár minút vieme, či je pacient pozitívny. Ak áno, obliekame sa.“ Peter, záchranár a šofér sanitky v jednej osobe, zatiaľ čaká vo vozidle. Eliminuje sa tak riziko nákazy na jedného člena posádky.

Rasťovi aj Petrovi sa zatiaľ koronavírus vyhol. Pred pár dňami ich zaočkovali. Po týždni by mohli mať čiastočnú imunitu, ktorú vytiahne druhá dávka očkovacej látky na 95 percent.

K prvému dnešnému pacientovi ochranné obleky netreba. Sedemdesiatročný pán v bezvedomí, s vážnym krvácaním do tráviacej sústavy. Jeho stav je kritický. Treba ho uviesť do umelého spánku. Keďže záchranári nemajú oprávnenie urobiť tento zákrok, privolajú ďalšiu posádku s lekárom. Dorazí do pár minút. Záchranári zatiaľ pacienta vyšetria, stabilizujú a pripravia na prevoz do nemocnice.

Čo s človekom urobí, keď vidí denne niekoľko pacientov vo vážnom stave? „Najhoršie to bolo zo začiatku. Musel som si na to zvyknúť,“ hovorí Peter. Rasťo dodáva, že sú pacienti, ktorí mu dlho zostávajú v hlave.

Nedostatkový tovar

Pred stanicou záchranky ZaMED-u v Podhájskej stihneme iba vystúpiť z auta, keď operačné stredisko posiela záchranárov na ďalšiu adresu. Počet výjazdov sa pre pandémiu oproti bežnej situácii až zdvojnásobil. A podľa analýz nás to najhoršie ešte len čaká.

Po pár minútach jazdy prichádza nový pokyn. Súrnejší prípad bližšie k nám. K pôvodnému pacientovi vyráža iná posádka. My smerujeme do Veľkých Loviec. Sedemdesiatnik s horúčkou, kašľom a problémami s dýchaním. Do­vnútra ide najprv Rasťo, vyzbrojený respirátorom, rukavicami, ochranným štítom, antigénovým testom a kyslíkovou fľašou. Vychádza o pár minút. O ďalších pár minút vie výsledok.

Pacientov test na covid je pozitívny. S Petrom sa v sanitke na­vliekajú do jednorazových overalov a návlekov. Na ruky ide dvoje rukavíc, na tvár respirátor FFP3, ochranné okuliare a štít. Zo sanitky berú prepravnú sedačku. Pre pacientov s ťažkosťami s dýchaním je lepšie sedieť, ako ležať.

Muž má ťažký zápal pľúc spôsobený covidom. Saturácia kyslíka v krvi mu klesla na štyridsať percent. Na tvári má rúško a na ňom masku, ktorou mu priamo do úst a nosa prúdi kyslík z fľaše. Sanitka uháňa na urgentný príjem do Nových Zámkov. Sme telefonicky vopred ohlásení. Azda to pôjde rýchlo.

Minulú noc posádka odišla na výjazd o ôsmej večer a vrátila sa z neho o štvrtej ráno. V prvej nemocnici pre pacienta nebolo miesto, prijali ho až v Galante. Peter nedávno s pacientom čakal pred nemocnicou tri a pol hodiny, lebo lekári mali plné ruky práce s ľuďmi, ktorých priviezli pred ním. Chýba zdravotnícky personál aj voľné lôžka.

Čo v takom prípade? „Pacient je v sanitke monitorovaný a na kyslíku,“ vysvetľuje Rasťo. „Pacient s covidom potrebuje hlavne kyslík.“

A to je ďalší problém. Kyslík na medicínske použitie začína byť v Európe nedostatkovým tovarom. Pre pacientov s ochorením COVID-19 ho potrebujú sanitky aj nemocnice na celom kontinente v čoraz väčších objemoch.

Našťastie, nemusíme čakať. Automatické dvere sa otvoria a zatvoria. Ešte chvíľu vidno vystrašenú tvár pacienta. Potom sa stratí za ďalšími dverami. Po pár minútach si ho preberú na covidovom oddelení.

Nesmú urobiť chybu

Prvá dekontaminácia prebieha priamo pred nemocnicou. Rasťo a Peter na seba navzájom nastriekajú dezinfekčný roztok. Potom sa ako prvé vyzliekajú návleky na topánky. Pokračuje sa oblekom, treba ho pri vyzliekaní prevrátiť naruby a kontaminovaný povrch uzavrieť vnútri. Potom idú dole rukavice. Nasleduje dávka dezinfekcie na tie druhé, aj tie idú dole. Všetko sa zaviaže do igelitových vriec. Posádka nesmie urobiť chybu. Na začiatku pandémie sa najviac zdravotníkov nakazilo covidom práve pri nesprávnom vyzliekaní z ochranných overalov.

Potom prehodíme pár slov s posádkou susednej sanitky. Chlapci ešte čakajú na svoj termín očkovania. „Keby si hral tenis a nejazdil na sanitke, mohol si už mať vakcínu,“ konštatuje niekto.

Po prevoze pacienta infikovaného covidom smeruje každá sanitka na dekontamináciu. Najprv ju zvnútra vydezinfikujú a potom štyridsať minút žiaria UV svetlom. To by malo vírus zlikvidovať. Zatiaľ sa rozprávame o tom, ako väčšina ľudí tam vonku vážnosť situácie nevníma. Ulice sú plné. Ľudia sú otrávení z dodržiavania opatrení.

Špeciálna kategória občanov dokonca stále neverí, že nejaký vírus existuje alebo že je nebezpečný. „V nemocniciach sa pritom dejú veci, ktoré sme doteraz videli iba vo filmoch,“ hovorí Rasťo. „Dnes sa na to pozeráme vo vlastnej krajine. A pozerá sa na to zle. Nemocnice sú preplnené. Pacientov nemajú kam dávať. Ležia po chodbách na provizórnych lôžkach, len aby dostali zdravotnú starostlivosť. Kým zo začiatku bola kritická veková hranica pacientov vo vážnom stave päťdesiat až šesťdesiat rokov, teraz máme tridsaťročných ľudí v zlom stave. Situácia je zlá.“

Nakazený od pacienta

Večer na Silvestra premiér Igor Matovič na sociálnej sieti - ako inak - oznámil, že zdravotníckemu aj nezdravotníckemu personálu na covidových oddeleniach nemocníc zvyšuje mimoriadny príplatok k mzde na sedem eur na hodinu. Dovtedy to bolo sedemdesiat centov. Vyplácať sa bude dovtedy, kým počet hospitalizovaných s ochorením COVID-19 neklesne vo všetkých nemocniciach pod tisíc.

Na vyčerpaných záchranárov vláda opäť nemyslela. Hoci oni prví vstupujú k pacientovi bez toho, aby mali istotu, či je pozitívny alebo negatívny. „Zatiaľ sme nedostali ani prostriedky na zvýšenie miezd, ktoré sa upravujú každý rok k januáru podľa výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve, nieto ešte príplatky za covid,“ tvrdí Matej Polák, riaditeľ záchrannej zdravotnej služby ZaMED a prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby.

Matej Polák stále slúži aj ako záchranár. V službe sa nakazil covidom od pacienta a doma potom nakazil šesťročného synčeka. Riziko povolania je v prípade ľudí z prvej línie obrovské. Pri prvom ošetrovaní pozitívneho pacienta mal iba respirátor. Posádka sanitky netušila, že ide o človeka s covidom. Na linku 155 rodina hlásila, že všetci boli čerstvo testovaní a sú negatívni. A ochranných prostriedkov je málo.

„Ceny za služby záchraniek stanovuje ministerstvo zdravotníctva vyhláškou. Je v nej aj predpísaná výbava vrátane ochranných prostriedkov. Problém je, že sú to iba rukavice a chirurgické rúško. Ministerstvo nezohľadnilo, že v čase pandémie potrebujeme celotelové overaly, návleky, respirátory a ďalší pár rukavíc. Odpovedalo nám, že ako poskytovateľ si to musíme zabezpečiť. V najhoršej kríze vlani na jar nám zo štátnych hmotných rezerv dali pár sto oblekov. Mesačne urobíme niekoľko tisíc výjazdov a na každom sú dvaja alebo traja členovia posádky.“

V ZaMED-e dokonca vymysleli akýsi medzistupeň ochranného obleku: pri pacientoch, u ktorých je malý predpoklad, že by boli pozitívni na covid, používajú záchranári opakovane použiteľné protichemické obleky, ktoré sa dajú vystriekať alkoholom a vysušiť. Zhodou okolností ich na internete objavil práve Rasťo. Po ZaMED-e ich začali používať aj iné záchranky. Doteraz ZaMED zaplatil za ochranné prostriedky dvestotisíc eur. Časť z tých peňazí boli úspory, ktoré by firma oveľa radšej použila na vyplatenie odmien zdravotníkom v prvej línii. Na zvyšok si brali úver.

Záchranári nemôžu ísť na  home office. Nemôžu ani nechať stanicu neobsadenú. Všetkých tristodvadsať staníc funguje nonstop od začiatku pandémie bez ohľadu na to, koľko záchranárov je chorých alebo v izolácii pre podozrivý kontakt. „Za cenu toho, že siahame na dno svojich síl,“ konštatuje Matej Polák.

Obáva sa, že ľudí zo záchraniek zláka sedemeurový príplatok do nemocníc, kde takisto chýba personál, a situácia na záchranke bude ešte náročnejšia. Zdá sa mu maximálne nelogické, že v polovici minulého roka dostali záchranné služby kontroly z Inšpektorátu práce zamerané na to, či neprekračujú maximálny limit nadčasov. „Prekračujeme a budeme prekračovať. Máme zatvoriť záchranné stanice?“ pýta sa.

Nedávno sa zas ohlásil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že bude kontrolovať dodržiavanie personálnych normatívov. „V tejto situácii, uprostred pandémie? Nečakáme pochvalu, extra uznanie ani odmeny. Už nie sme takí naivní a vieme, že nič také nepríde. Ale nech nám aspoň nehádžu polená pod nohy. Z posledných síl sa snažíme udržať systém funkčný, aby ľudia neumierali doma bez pomoci.“

V GALÉRII si pozrite  exkluzívne zábery zo zásahu zachranárov>>