<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Máte pôvod na východe? Predkov z Ukrajiny alebo z Ruska?

Narodil som sa v Moskve a presťahoval aj s rodinou na Slovensko ešte keď som mal 7-8 rokov. Obaja rodičia sú Rusi. Chcem však veriť, že v prvom rade toto nie je vojna Rusov proti Ukrajine. Myslím si, že je to vojna Vladimíra Putina. Neverím, že s ňou súhlasi aspoň polovica Rusov, napriek tomu, že tamojšie médiá dlhé roky masírujú verejnú mienku. Toto vraždenie nedáva žiaden zmysel a nie je preň žiadne ospravedlnenie. Preto verím, že sa celý svet napokon jednotne postaví proti agresorovi, v opačnom prípade môžeme byť ďalší na rade pokojne aj my.

Vedeli ste pred živým vstupom, že budete mať takú hrčku v hrdle?

Nie. Celý deň sme mali obrovské množstvo roboty. Mali sme za sebou hodiny cesty a asi ani nebol čas nad tým všetkým uvažovať. Reportáž sme poslali pol hodinu pred vysielaním a iba krátko pred živým vstupom sme sa od miestnych dozvedeli, že nevedomky sme vošli rovno do možnej palebnej zóny Rusov a musíme sa čím skôr skryť.

Takže do vysielania som išiel prakticky naslepo bez prípravy, s pár poznámkami zo dňa. Keď som však začal rozprávať o tom, čo sme videli na vlakovej stanici, znovu sa mi to celé objavilo pred očami: Plačúce matky s malými deťmi na rukách. Ženy s kuframi, ktoré nevládali zdvihnúť do vagónov. Malý chlapec, ktorý ticho plakal, kým jeho rodičia sa lúčili v dlhom objatí. A množstvo mužov, ktorí sa prišli rozlúčiť so svojimi blízkymi, pretože im vláda zakázala opustiť krajinu.

Tam na mieste som sa prinútil emócie potlačiť. Keď som však o tom začal znovu rozprávať a konečne mal čas si uvedomiť, čo som tam videl - tak to na mňa doľahlo. Zrazu som mal pred očami aj moju priateľku a malú 16-mesačnú dcérku. Predstavil som si, ako by som sa cítil, keby som sa s nimi musel v takejto situácii rozlúčiť. A zlomilo mi to srdce. Aj keď som dokončil živý vstup, ešte niekoľko minút som nevedel prestať plakať.

Ako reagovali kolegovia, prípadne aj diváci, ak vám písali, na vašu emóciu, s ktorou sme sa vtedy všetci vedeli totálne stotožniť?

Prekvapila ma obrovská odozva, ktorú to vyvolalo. Môj telefón neprestal vibrovať ešte hodiny. Doteraz dostávam podporné správy. Najviac ma prekvapilo, že sa v mojich pocitoch našlo množstvo otcov.<br>Ale z Ukrajiny som nechápal, prečo to v ľuďoch vyvolalo takú odozvu. Dnes s odstupom si myslím, že sme po dvoch dňoch tejto nezmyselnej vojny všetci chceli kričať a plakať. A potom naživo videli, že nie je dôvod to v sebe potláčať.

Ktoré stretnutie, príbeh, z hraníc sa vám v hlave najviac zapísal?

Na hraniciach sme mali šťastie, ktoré stovky tisíc ľudí nemajú. Stačil nám slovenský pas a pustili nás rovno domov. Nemal som odvahu pozrieť sa poriadne na ľudí, ktorí tam čakali. Až do tejto vojny som nechápal naozaj významu spojenia vojnoví utečenci. Hanbím sa to priznať, ale je to tak. Teraz sme ale prešli cestu, ktorou išli oni. Videli sme to, čo videli oni. Spoznali sa v situáciach, o ktorých rozprávali. Ale v cieli sme my prišli domov. A ich púť sa ešte len začínala. Mňa čakala doma teplá sprcha. Oni nevedeli kedy to skončí a či sa ešte vrátia. Mnohí zlomení sedeli so všetkým, čo dokázali odniesť v rukách, a len čakali.

Odľahlo vám, že sa vraciate, môžete si kus vydýchnuť, alebo naopak, cítite sa zmätený, že si my na Slovensku vlastne pokračujeme v životoch, aloby nič.

Je to zmes oboch pocitov. Odľahlo nám najmä fyzicky. Boli sme nonstop v plnej pohotovosti, v aute sme prešli 35 hodín a dohromady sme spali za 4 noci asi 16 hodín, ak prirátame aj poslednú noc v aute. Dušou ale samozrejme ostávam na Ukrajine. Ešte stále sledujem správy z Mariupoľu, kde pre mňa vojna začala, a prežívam v srdci strach spolu s obyvateľmi tohto mesta.

Dojatý Markizák sa narodil v Moskve: Chcem veriť, že to nie je vojna Rusov proti Ukrajine

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás