Peter Getting

Partička junákov, ktorí sa pripravujú na vojnu a behajú po lesoch so zbraňami, majú radi Putina a hoci sa to snažia tajiť, na migrantov by vytiahli samopal. Skrátka blázni, ktorí vlastne symbolizujú radikalizáciu celej spoločnosti. Takto nejako vyznievajú chlapci zo združenia Slovenskí Branci (SB) z nového filmu Jana Geberta Až přijde válka. Im však vykreslenie vo filme a v médiách vadí natoľko, že vydávajú jedno vyhlásenie za druhým. Vraj nie sú extrémisti ani fašisti, vraj ich vykresľujú v nesprávnom svetle. Aká je realita? Zaujímajú sa zodpovední o to, čo nám tu nenápadne kvasí, preniká do škôl a chystá sa robiť poriadky?

„Na katedre archeológie, kde učím, som najstarší a o tom, že Peter Švrček je predstaviteľom Slovenských Brancov, sme sa dozvedeli hneď na začiatku štúdia. Pri medializovaných informáciách si sám kladiem viaceré otázky, či je štát obrazom nejakého poriadku, bezpečnosti, stabilnosti alebo nestačí na plnenie svojho poslania. Funkciu štátu preberajú pre svoje mocenské ciele politické strany a to isté kopírujú niektoré zoskupenia. Protikladné sily v spoločnosti nie sú negatívny jav, ak sa rešpektuje názorová pluralita. Ale ak vznikajú polovojenské zoskupenia, tak je to pre štát deštruktívny jav. Pánovi Švrčkovi som dohováral, že aj my sme sa v detstve hrali s drevenými puškami, ale vysokoškolské časy sme využili na užitočnejšie ciele. Archeológia je pekná a zaujímavá veda a vyžaduje celého človeka. Navyše som podotkol, že my formujeme človeka, ktorý bude - symbolicky povedané - premieňať meče na pluhy, a nie naopak.“

Rozprávame sa s docentom Michalom Slivkom, kapacitou v slovenskej archeológii a historiografii. Dnes je vedec, za ktorým stoja desiatky vykopávok aj skvelých kníh, zarazený zo študenta, ktorý študuje archeológiu v treťom ročníku Filozofickej fakulty na Univerzite Komenského. Peter Švrček patrí údajne k tým lepším žiakom, tento rok má skončiť bakalárske štúdium, problém je však v jeho mimoškolských aktivitách.

Je predsedom združenia SB, zastrešujúceho mladíkov pobehujúcich po lesoch v maskáčoch, trénujúcich vojenskú taktiku a pripravujúcich sa na boj proti „nepriateľovi“ s atrapami zbraní aj s funkčnými puškami. Už od svojho vzniku v roku 2012 SB vzbudzujú celý rad znepokojivých otázok.

„Žiadne z médií nám nedalo priestor na to, aby sme sa vyjadrili k rôznym analytikom, ktorí o nás majú často nepresné a veľmi zavádzajúce informácie. Čo nás zaráža, je množstvo poloprávd a vymyslených fikcií, ktoré sa v médiách šíria. I samotný režisér pán Gebert, ktorý nás pozná, o nás začína šíriť rôzne polopravdy a podsúvať informácie takým spôsobom, aby sme vyšli z filmu ako čo najväčší extrémisti.“

Takto nariekajú vrcholní predstavitelia SB vo svojom vyhlásení. Gebertov film nedávno uviedli na jednom z najväčších filmových festivalov Berlinale, takže aj v Európe mohli vidieť dokument o domobrane made in Slovakia.

Vo filme sa mladíci, ktorí sa predtým na kameru zahraničnej televízie snažili pôsobiť umiernene, vzápätí škeria, ako reportérku oklamali. Keď sa vydajú k maďarským hraniciam a z auta vidia skupinu utečencov, ironicky komentujú fakt, že v dave sa rozplače malé dieťa: „Bordelári, to je horšie jak Cigáni. Mal som si zobrať samopal.“

Ide o symbolický okamih, lebo predstavitelia SB sa väčšinou snažia nepôsobiť radikálne. Ale to, čo im zavše vykĺzne spomedzi pier, je v lepšom prípade ukážka absolútneho zmätku v hlave, v horšom prípade typické náckovské klišé.

Podľa odhadov sú ich zo dve stovky. Tvrdia, že chcú pomáhať občanom „pri rôznych krízových situáciách“, a zdôrazňujú, že sú apolitickí. Pritom nie je problém nájsť na webe doklady o optike SB - teda zlá Amerika a zlá Únia, nacionalizmus doplnený nenávisťou k menšinám a migrantom, Putin je, naopak, jednotka a Rusi sú veľkí bratia. Stihli sa zbratať aj s exšéfkou SNS Annou Belousovovou či s Maticou slovenskou, takisto klásť vence na hrob Jozefa Tisa, čo neskôr označili za chybu. Oháňajú sa tým, že predsa čistia aj hroby vojakov zo SNP. To však opäť poukazuje najmä na chaos v hodnotách. Pri nábore nových členov sa súčasne zaštiťujú propagandistickým plagátom Domobrany, kolaborantskej vojnovej organizácie spolupracujúcej s nacistami pri vraždení povstalcov aj civilov. Apropo, o nevyspelosti svedčí aj fakt, že fašista na plagáte zabíja ruské hordy, čo je pri nepochybnej láske brancov k všetkému ruskému tragikomické.

Švrček začínal v neonacistickom združení Slovenské hnutie obrody (SHO), ktoré pochodovalo s uniformovaným Kotlebom a glorifikuje Tisa a vojnový režim. Odvtedy sa síce stihli rozhádať, rétorika však zostala - na nedávnom zasadnutí napríklad horlil, že branci sú problémom len „v očiach určitej skupiny ľudí. Cieľom tejto skupiny ľudí je rozvrat národa. Je im cudzie všetko národné, a práve tak sa k nim i tento národ musí postaviť“.

SB však netvorí len mladučký a trochu komicky iniciatívny predseda Švrček. Tak, ako sa na jednej strane v SB pohybujú mnohí obyčajní chalani, ktorí chcú len zažiť dobrodružstvo, na druhej strane priamo vo vedení SB sú indivíduá, od ktorých treba držať deti čo najďalej. Biológ Filip Rázga sa v SB hrdí titulom starešina a patrí k ideologickému jadru. Dlhodobo sa pohybuje v neonacistickom prostredí, podieľal sa na pochodoch proti NATO, žiada „obrat Slovenska o 180 stupňov“, mládež chce chrániť pred „dekadentnou kultúrou“ a Kiskovi treba podľa neho „jednu tresnúť“.

Ďalší inštruktor brancov Martin Lipocký prispieva na antisemitské dezinformačné weby a napríklad ocenenie českého generála v čele výboru NATO označuje za vlastizradu: „Takto slúži vlasti tento ko..t? - Národ ho raz obesí či inak popraví. Dožije sa toho.“ Viaceré vedúce kádre SB majú pozitívny vzťah aj k žoldnierom v proruských bojových oddieloch na Ukrajine - medzi separatistami dnes bojuje aj bývalý branec Martin Keprta, ktorý je ukážkou toho, ako sa v priebehu pár rokov z chlapca hrajúceho sa na vojakov stane reálna figúrka v imperiálnej vojne.

Nenávisť k demokratickým princípom už dávnejšie doviedla do náruče ruských záujmov našich extrémistov, v SB je však ruská stopa neprehliadnuteľná už od jej vzniku.

Referuje o tom napríklad správa o činnosti proruských extrémistických skupín v strednej a východnej Európe Z Ruska s nenávisťou. SB sa týka časť o „radikalizácii polovojenských skupín za pomoci Ruska“. Paramilitárna prokremeľská radikalizácia predstavuje podľa správy bezpečnostné riziko a dochádza aj k personálnej, organizačnej a vojenskej spolupráci s ruskými predstaviteľmi a extrémistami. SB sú v kontakte aj s motorkárskym proputinovským gangom Noční vlci, napojeným na mafiu a podieľajúcim sa na okupácii Krymu. Prepojenia spadajú ešte do čias, keď bol Švrček členom SHO. Osobné väzby medzi slovenskou a ruskou stranou potvrdil napríklad podpis spolupráce s ruským hnutím Národný sobor. Cez kontakty s rus­kou organizáciou Stiag sa do Ruska dostal aj Švrček, ktorý tam absolvoval školenie s kozákmi, čím sa rád chváli. Ďalší výcvik poskytovali našim extrémistom inštruktori ruských jednotiek zvláštneho určenia vojenských spravodajských služieb Specnaz. Následne vznikli SB. Jednou z ich základných myšlienok je spolčenie Slovanov - aj vo svojej prísahe sa zaštiťujú „slovanstvom“, týmto staronovým produktom ruskej propagandy.

Podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika sa v poslednom čase dá pozorovať zníženie podozrivých transakcií z Ruska. „To však analytici vyhodnocujú paradoxne ako zhoršenie situácie. Pretože to značí, že už tu je vytvorená vplyvová sieť, cez rôzne firmy, združenia, kultúru - a Ruská federácia má teda čoraz nižšie náklady na udržiavanie svojej vplyvovej agentúry a čoraz vyšší výnos. Inými slovami, Slovenská republika si z vnútorného prostredia vyrába problém sama.“

„Nemôžu nás zrušiť, lebo sme sa nikde nezaregistrovali,“ smeje sa vo filme Švrček a dodá, že úrady nevedia, čo si s nimi počať. Nie je to prvý raz, keď nehovorí celú pravdu či klame. SB síce v minulosti existovali bez zastrešenia občianskym združením, v skutočnosti dnes fungujú pod združením Naša vlasť je budúcnosť (NVB). Ministerstvo vnútra toto združenie zaregistrovalo už v roku 2016 a podľa výpisu sídli vo Švrčekovej rodnej Trnave - predsedom NVB je opäť on. NVB aktuálne výrazne propagujú tak, že „otvárajú aj iné záujmové sekcie a už teraz sú naplánované rôzne aktivity“.

Zmätočnosť sprevádza celú existenciu domobrany. Pri nábore nových členov hlásia, že sa „pripravujú na obranu našej krajiny a spoločných záujmov“, problém je, aké záujmy myslia. Vyhlasujú, že si ctia zákony krajiny a chcú spolupracovať s armádou - ale štát a jeho armáda existujú v štruktúrach, ktoré odmietajú. Koho by vôbec bránili v prípade konfliktu? „Považujem ich za reálnu hrozbu pre ich postoje, ktoré sú nekompatibilné so smerovaním našej krajiny a jej medzinárodnými záväzkami, pre ich jednostrannú orientáciu na Rusko a otvorene prejavovanú nenávisť k našim euroatlantickým spojencom. Patričné orgány by sa nimi mali určite vážnejšie zaoberať,“ myslí si bloger Ján Benčík, ktorý na dôchodku monitoruje všemožných slovenských extrémistov.

Vnímajú domobranu ako hrozbu naše tajné služby? „Vojenské spravodajstvo plní úlohy, ktoré zodpovedajú požiadavkám zaručenia obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky,“ odpísala nám Sylvia Tučková z Vojenského spravodajstva pod Ministerstvom obrany SR a dodala, že bližšie informácie vraj nemôžu poskytnúť v zmysle zákona. Ani od Slovenskej informačnej služby (SIS) sa nemožno dozvedieť, či monitorujú rôznych potenciálne nebezpečných bláznov s chorými ideami, výročné správy SIS sú vlastne len súhrnom fráz bez informácií pre občanov, že sa im neskladajú na platy daromne.

Na jednej strane je samozvaná domobrana, na druhej strane mládež, ktorá by si nevedela sama ani zapáliť oheň v lese. Pokus ministerstva obrany s takzvanými aktívnymi zálohami stroskotal na nepochopení podstaty, že väčšina mladých nemá záujem o niekoľkomesačný pobyt v kasárňach, ale hľadá voľnočasovú náplň v mieste bydliska, kde si môže odskočiť s priateľmi, vyraziť do lesa alebo na cvičisko.

„Každý rozumne spravovaný štát má vytvorené inštitúcie ponúkajúce voľnočasovú náplň pre mladých ľudí, ktorých prirodzene baví streľba, zaujímajú sa o potápačstvo, parašutizmus, prežitie v prírode a podobné činnosti s branným potenciálom,“ podotýka Juraj Smatana, bojovník proti dezinformáciám a kremeľskej propagande, ktorý v minulosti viedol kurz brannej organizácie Zväzarm. Mnohé kluby niekdajšieho Zväzarmu medzičasom zanikli a skončila sa aj systematická spolupráca s armádnymi zložkami. Podľa Smatanu by sa podobná organizácia dala znovuvybudovať na základoch existujúcich nadšeneckých klubov a okrem armády by mohla spolupracovať aj s Hasičským a záchranným zborom.

„Štáty našej veľkosti majú postavenú svoju obranyschopnosť aj na dobrovoľníckom pilieri. Švajčiarsko dotuje ešte aj muníciu na strelecké súťaže. U nás mladí ľudia takéto možnosti nemajú a ich záujem a často nekultivované vlastenectvo ponechávame napospas náhode - alebo dokonca ruským kozáckym inštruktorom ako v prípade Slovenských brancov. Nechať cudziu moc, aby u nás trénovala v bojových zručnostiach a indoktrinovala našich občanov, ktorí si za to dokonca platia, to je naozaj vrchol štátnickej nezodpovednosti.“

Bezpečnostná hrozba? Slovensko "chránia" samozvaní domobranci v maskáčoch

Plus TV

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Výber pre vás

Bezpečnostná hrozba? Slovensko "chránia" samozvaní domobranci v maskáčoch

Súvisiace články

Šokujúce informácie: Slovenskí neonacisti sa potajomky vyzbrojujú

Slovenskí policajti vyfasovali v boji proti neonacistom „tajné učebnice extrémizmu“

V Ku-klux-klane: Rasisti v kuklách a horiace kríže. Poľská novinárka šokovala paralelou s kotlebovcami

Plus TV

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Výber pre vás