Pomyselná plavba kontroverzného podnikateľa Mariana Kočnera trvala tri desaťročia a svojím nekompromisným kurzom narobila vlny, ktoré takmer podmyli základy právneho štátu. Loď, ktorú by sme mohli nazvať „Kočnerova beztrestnosť“, narazila po záverečnom pojednávaní v kauze zmenky na prvý útes slovenskej justície. Špecializovaný trestný súd v Pezinku vymeral obžalovanému Kočnerovi rovnako ako jeho komplicovi Pavlovi Ruskovi trest porovnateľný s postihom pre vrahov. Devätnásť rokov väzenia! Kočner síce pred súdom tvrdí, že je nevinný a zmenky nefalšoval, ale za posledné roky narobil toľko zla, že jeho tvrdeniam už ťažko niekto uverí.
Basa s najvyššou ostrahou
Proces v kauze zmeniek je len jedným z trestných konaní vedených proti Kočnerovi. Začal sa minulý rok v lete a zatiaľ trval dvadsaťpäť pojednávacích dní. Mariana Kočnera vždy doviedli ozbrojení muži v kuklách, pričom on sa snažil zakrývať putá na svojich rukách spisovým obalom. Pavol Rusko prichádzal na súd ako takmer slobodný občan, s monitorovacím náramkom na nohe. Túto dekoráciu mu súd nariadil nosiť v súvislosti s obvinením z objednávky vraždy jeho niekdajšej spoločníčky Silvie Volzovej.
Posledný deň pôsobil Kočner viac odovzdane, na rozdiel od Pavla Ruska, ktorý vo svojom prejave viackrát zvyšoval hlas. Poukazoval na neprimeranosť trestu a útočil na obžalobu. „Čo sme horší ľudia ako Lipšic so Šantom?!“
Rozsudok si obaja hlavní aktéri pojednávania vypočuli sprostredkovane, lebo pred jeho vynesením sa z miestnosti porúčali. Hoci definitívne slovo ešte nepadlo - očakáva sa odvolanie oboch obžalovaných -, rozhodovať bude Najvyšší súd, ale aj tak by sa im verdikt o treste odňatia slobody na dlhých 19 rokov v najťažšej, tretej nápravno-výchovnej skupine, a v prípade Kočnera aj o peňažnom treste vo výške 10-tisíc eur počúval ťažko.
Bývalí spolužiaci zo žurnalistiky, Rusko a Kočner, boli teda uznaní za vinných za falšovanie štyroch zmeniek. Oni tvrdili, že zmenky vystavil Rusko v roku 2000. Podpísal sa na nich za televíziu Markíza, ktorej bol vtedy konateľom. Tak zaviazal televíziu, aby ručila za jeho osobný dlh. Kočner sa vyplatenia zmeniek, na ktorých je aj jeho podpis, začal v roku 2016 domáhať súdnou cestou. Takýmto spôsobom sa chcel dostať k nemalej sume šesťdesiatdeväť miliónov eur. Viacerí znalci sa však zhodli, že Rusko zmenky nepodpísal v roku 2000. Písmoznalkyňa Erika Straková preskúmala takmer štyristo Ruskových podpisov a došla k záveru, že inkriminované zmenky mohol Rusko podpísať až po roku 2013, keď na to už dávno nemal oprávnenie.
Jedna ruka s mafiánmi
Kočnerove nekalé praktiky mohutnejších rozmerov možno datovať od roku 1992, keď bol súčasťou fiktívneho dovozu textilu z Holandska do Československa v hodnote 2,3 milióna dolárov. Pri tomto podvode vraj zinkasoval šesťstotisíc dolárov do vlastného vrecka. V tejto veci údajne figuroval aj syn prvého slovenského prezidenta Michal Kováč mladší. Išlo o známu kauzu Technopol, ktorá bola zámienkou na zavlečenie prezidentovho syna do cudziny. Prokurátor vtedy navrhol Kočnerovi väzbu, ale sudca ju odmietol. Keďže celý prípad sa v tom čase spolitizoval, v roku 1997 prezident Kováč udelil všetkým obvineným, teda aj Kočnerovi, milosť.
Kočner vraj v tom čase poskytoval finančnú pomoc Oskarovi Fegyveresovi, bývalému agentovi Slovenskej informačnej služby, ktorý vypovedal, že za únosom prezidentovho syna stojí tajná služba.
Kočner aktívne vstúpil do povedomia verejnosti v inej kauze, paradoxne takisto spätej s televíziou Markíza. Písal sa rok 1998 a Slovensko bolo tesne pred prelomovými parlamentnými voľbami presýtenými odporom k Vladimírovi Mečiarovi. Do televízie prišiel Marian Kočner a preukázal sa rozhodnutím zo súdu, podľa ktorého sa jeho firma Gamatex stala 51-percentným vlastníkom Markízy. Kočner tvrdil, že je väčšinovým vlastníkom na základe pohľadávky voči televízii, ktorú odkúpil od Siloša Pohanku. K prevodu údajne prišlo násilím.
„Ľahko sa vám podpisuje zmluva, keď máte pištoľ pri hlave,“ uviedla k tejto udalosti jedna zo svedkýň minulý rok na súde. Kočner Markízu obsadil s pomocou firmy Petra Čongrádyho, známeho ako mafiánskeho bosa zo zločineckej skupiny sýkorovcov. Zamestnanci Markízy zostali brániť televíziu vlastným telom. Kočnera spájali s vládnucou mečiarovskou garnitúrou a jeho vstup do súkromného média ako pokus o zásah do obsahovej štruktúry. Slobodu a demokraciu prišli brániť do Záhorskej Bystrice viacerí opoziční politici, medzi nimi aj neskorší premiér Mikuláš Dzurinda. Rovnako horlivo zachraňoval Markízu Robert Fico, vtedajší poslanec za Stranu demokratickej ľavice.
Po využití Čongrádyho firmy pri obsadení Markízy sa spojitosť kontroverzného podnikateľa s podsvetím pretriasala aj vtedy, keď sa jeho meno objavilo v takzvaných mafiánskych zoznamoch. Ide o dokumenty, ktoré v roku 2005 vytvorila polícia na interné účely. Nachádzali sa na nich názvy organizovaných zločineckých skupín, mená ich členov, rodné čísla aj adresy. Kočner sa objavil aj v druhých zoznamoch vypracovaných v roku 2011. V prvých bol uvedený v skupine sýkorovcov, o šesť rokov sa nachádzalo jeho meno na zozname zločineckej skupiny piťovcov. Kočner potvrdil vedomosť o tom, že sa v zoznamoch nachádza.
Intrigán
Kým dnes sa Kočnerovo meno spája najmä s tým, že vplyvné osoby používal ako svoje figúrky, v roku 2006 sa pokúšal vstúpiť do komunálnej politiky. Kandidoval za primátora Bratislavy. S číslom 3 sa zarastený a zavalitý podnikateľ prihováral Bratislavčanom na bilbordoch. Na nich sľuboval MHD zadarmo a zamedzenie kšeftom na magistráte. Našťastie, Bratislavčania sa nedali oblafnúť, vo voľbách Kočner nakoniec skončil na treťom mieste.
Keď sa nedarilo v politike, našiel si kreatívny podnikateľ niečo prospešnejšie. Známa je kauza Donovaly, ktorej sa venoval zavraždený novinár Ján Kuciak. Kontroverzný podnikateľ si v známom lyžiarskom stredisku zaobstaral niekoľko ubytovacích zariadení a neskôr dal postaviť luxusný hotel Residence. Nehnuteľnosti mu mali slúžiť pri realizácii daňového podvodu. Ubytovacie zariadenia opakovane predával medzi niekoľkými schránkovými spoločnosťami a za kúpu si dal od štátu vrátiť na daniach okolo 8,1 milióna eur. Prípadom sa zaoberala aj Národná kriminálna agentúra, napriek rozsiahlemu dôkazovému materiálu bolo vyšetrovanie zastavené. Vďaka Kuciakovmu článku z roku 2017, kde poukázal na rad pochybení vyšetrovateľa, sa prípad opäť otvoril.
Z objednávky vraždy novinára Kuciaka je obžalovaný Kočner spolu s Alenou Zsuzsovou, ktorú používal ako volavku na politikov a prokurátorov. Ak skutočne stojí za zastrelením mladého nádejného žurnalistu, bola to najhoršia chyba jeho života. Lebo až po tomto zločine sa prevalila celá pravda o tom, kto vypasený, žoviálny podnikateľ skutočne je. Intrigán skladujúci kompromitujúce materiály celé desaťročia. Muž nevyberaných spôsobov, ktorý si ako poslušných psov vycvičil sudcov, politikov, ba aj generálneho prokurátora. Dobroslav Trnka mu aportoval videá rozhovorov nahratých priamo v jeho kancelárii na Generálnej prokuratúre SR.
Kočnerove chúťky
Chuť po moci a peniazoch bola u podnikateľa svojho času identická s chuťou do jedla. Obézny Kočner to najviac dotiahol na stodvadsaťsedem kilogramov. „Je to choroba všetkých podnikateľov. Pred desiatimi rokmi som sa dostal do štádia vysokej nadváhy ohrozujúcej život. Kým som nemal žiadne zdravotné problémy, tak som to neriešil,“ hovoril o sebe v roku 2013 Kočner. Vinou nadváhy si nemohol ani zalyžovať alebo si zaviazať šnúrky. Rozhodol sa preto absolvovať niekoľko spôsobov zhadzovania kíl. Kvôli chudnutiu navštívil ajurvédske centrum v Indii, kde sa mu podarilo zhodiť až tridsať kilogramov. Nemalo to však ten najlepší efekt a keď už vyskúšal naozaj takmer všetko, rozhodol sa pre drastický zákrok. Zmenšiť žalúdok operačne. Normálny žalúdok by mal mať objem približne štyristo mililitrov, ale Kočnerov mal až tisíctristo. Lekári mu zo žalúdka proste „kúsok odrezali“, za čo vďačne zaplatil tritisíc eur. Odvtedy sa pri svojich stravovacích návykoch držal ako-tak na uzde a konzumoval všetko len v malých porciách.
Radosť z gurmánskych pôžitkov musel podnikateľ zameniť za inú zábavku. V roku 2016 si kúpil vysnenú jachtu typu Ferretti 112. Išlo o 34-metrové plavidlo, široké 7,8 metra, ktorému dal meno Pegas. Jachta zahŕňa päť kajút pre dvanásť hostí a štyroch členov posádky. S plavidlom rád trávil čas na Jadrane, kde organizoval dovolenky s názvom Trip Pegas. V júli 2017 sa na jednej takejto žúrke na mori zúčastnila Zuzana Tománková, známa z kauzy Čistý deň, a Peter Tóth, niekdajšia Kočnerova pravá ruka a neskôr svedok, ktorého výpovede usvedčujú Kočnera z viacerých trestných činov.
Užívať si na jachte a hlavne sa vyhnúť spravodlivosti mal Kočner v pláne tesne pred svojím zadržaním. V júni 2018 riešil svoj let do Splitu pre dvoch mužov, tri ženy a dieťa. Nakoniec Kočnerova rodina odletela do Chorvátska bez neho. Krátko nato Kočnera zadržala polícia, ale na pár dní sa mu ešte podarilo dostať na vzduch. Bol si úplne istý, že ďalšie obavy nie sú na mieste, že na neho si nikto netrúfne. Ešte 28. júna dohadoval súkromný let do Chorvátska aj odvoz z letiska a plavbu po Jadrane. Bol to deň, keď Najvyšší súd zrušil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu nevziať obvineného Kočnera do väzby a rovno zo súdu ho odviedli za mreže. Podľa komunikácie medzi ním a jeho milenkou pevne veril, že senát rozhodne v jeho prospech. Nestalo sa tak. V poslednej správe milenke skonštatoval: „Bohužiaľ.“
Obľúbená jachta Pegas čakala na Kočnera márne. Ak jeho vinu i vysoký trest potvrdí Najvyšší súd SR, v mori sa opäť okúpe až vo veku sedemdesiatpäť rokov. Prípadne oveľa neskôr. Ak ešte vôbec niekedy.
