Väčšina slovenských dôchodcov im môže iba tíško závidieť. Zatiaľ čo oni musia vyžiť ledva z tristo eur mesačne, príjmom niektorých rovesníkov pôsobiacich v štátnej sfére by iste nepohrdli ani mladí, draví manažéri. Roky totiž žijú z dvojitého štátneho „príspevku“.

Jeden, vo výške približne tisíc eur, poberajú ako starobní dôchodcovia, druhý, takmer dvojnásobný, im každý mesiac vypláca zamestnávateľ. V tomto prípade je ním Slovenské národné múzeum (SNM). Hoci táto naša najväčšia kultúrna inštitúcia sa na nedostatok odborníkov sťažovať nemôže, deviatim z osemnástich podriadených múzeí šéfujú ľudia, ktorí si už dávno mohli užívať pokojnú jeseň života. Do dôchodku sa im však odísť nechce a odvolať ich nie je také jednoduché.

Odchod generála

Slovenské národné múzeum je vlajkovou loďou našej kultúry. Okrem iného zastrešuje činnosť osemnástich špecializovaných múzeí po celom Slovensku. Na starosti majú rôzne pamiatky, hrady, kaštiele, ale i Bojnický zámok, no tiež ľudové tradície či kultúru národnostných menšín. V posledných rokoch bolo o SNM počuť najmä v súvislosti s problematickou rekonštrukciou hradu Krásna Hôrka, ktorý pred vyše štyrmi rokmi poškodil ničivý požiar.

No pomerne často sa už hovorí aj o výmenách na poste generálneho riaditeľa. Za uplynulých sedem rokov sa v tejto funkcii vystriedali štyria ľudia, pričom terajší, Viktor Jasaň, svoju misiu končí o mesiac. Oficiálny dôvod je odchod do dôchodku.

Neoficiálne sa vraj za odchodom Viktora Jasaňa skrýva oveľa viac. Údajne nemal nervy ani sily bojovať so štruktúrami, ktoré si svoje pozície v SNM budovali desaťročia a v žiadnom prípade im na poste generálneho riaditeľa nevyhovuje človek robiaci poriadky.

Ak sa budeme držať oficiálnej verzie Viktora Jasaňa, za zmienku tu stojí fakt, že SNM vlastne opúšťa jeden z najmladších vedúcich predstaviteľov. „Je to celkom vtipné, že pán Jasaň odchádza pre dôchodok. Ak sa totiž pozriete na vek riaditeľov všetkých osemnástich múzeí, ktoré pod SNM patria, zistíte, že minimálne polovica z nich je už dávno v dôchodkovom veku a štyria sú Jasaňovi rovesníci. V tejto súvislosti už dokonca kolujú vtipy, že zo šéfov niektorých múzeí sa pomaly stávajú výstavné exponáty,“ upozorňujú ľudia zvnútra SNM.

Dôchodcovia

A naozaj. Medzi riaditeľmi múzeí sme našli aj takých, ktorí na svojich pozíciách zotrvávajú od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, pričom ich fyzický vek prekročil sedemdesiatku. Ide napríklad o riaditeľa Múzea židovskej kultúry Pavla Mešťana, šéfa Múzea Červený Kameň Jaroslava Hájička či Miroslava Sopoligu, ktorý riadi Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Dôchodkový vek pred pár rokmi dosiahol aj Ján Papco zo zámku v Bojniciach, Edita Bugalová z Hudobného múzea, Gabriella Jarábik z Múzea kultúry Maďarov na Slovensku, Helena Ferencová z Múzea bábkarských kultúr a hračiek v Modrom Kameni i Ondrej Pöss z Múzea karpatských Nemcov.

Pritom zrejme opustiť svoje pozície sa tak rýchlo nechystajú a odvolať ich nie je jednoduché. „Je na rozhodnutí každého zamestnanca SNM, či po dosiahnutí dôchodkového veku zostane pracovať na svojej pozícii, alebo odíde do dôchodku. Ak zamestnanec neporuší pracovnú disciplínu spôsobom, ktorý by vyžadoval písomné napomenutie od jeho nadriadeného, alebo zamestnanec sám nepožiada o rozviazanie pracovného pomeru, neexistuje právny dôvod na jeho ukončenie,“ vysvetľuje Viktor Jasaň. Dodal, že riaditelia múzeí pôsobia vo svojich funkciách v súlade so zákonom o verejnej službe a ten nestanovuje vek, v ktorom musia prestať túto funkciu vykonávať.

Gabriella Jarábik - Múzeum kultúry Maďarov

Patrí medzi zakladateľov Múzea kultúry Maďarov na Slovensku. „Neuvažovala som o odchode do dôchodku, lebo kolektív pracovníkov múzea pod mojím vedením dosiahol pozoruhodné výsledky v odborných činnostiach aj v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva - rekonštrukcia kaštieľa Madáchovcov v Dolnej Strehovej, Pamätného domu K. Mikszátha v Sklabinej aj vybudovanie nových stálych expozícií. Práve tie výzvy ma zdržali vo funkcii riaditeľky až doteraz,“ hovorí Gabriela Jarábik.

Gabriella Jarábik, na obrázku vľavo, - Múzeum kultúry Maďarov.
Gabriella Jarábik, na obrázku vľavo, - Múzeum kultúry Maďarov.
TASR

Gabriela Jarábik, na obrázku vľavo, - Múzeum kultúry Maďarov.FOTO: TASR

Ondrej Pöss - Múzeum karpatských Nemcov

Do SNM prišiel 1. augusta 1994 z Historického ústavu SAV s cieľom vybudovať Múzeum karpatských Nemcov. „Začiatky boli zložité, som však hrdý na to, že sa mi podarilo vybudovať doma aj v zahraničí rešpektované múzeum, ktoré má dnes okrem základnej expozície v Bratislave štyri expozitúry. Toto pomerne malé múzeum vediem od príchodu do SNM dodnes. Je však celkom prirodzené, že reflektujem pribúdajúce roky a urobím všetko pre to, aby naše múzeum ako jediné pracovisko dokumentujúce karpatských Nemcov bolo úspešné aj v budúcnosti,“ hovorí Ondrej Pöss.

Ondrej Pössna,na snímke vľavo, - Múzeum karpatských Nemcov.
Ondrej Pössna,na snímke vľavo, - Múzeum karpatských Nemcov.
Internet

Ondrej Poss, na snímke vľavo, - Múzeum karpatských Nemcov.FOTO: Internet

Jaroslav Hájiček - Múzeum Červený Kameň

„Pýtate sa ma, či som niekedy uvažoval o odchode z postu riaditeľa Múzea Červený Kameň pre vek. S určitosťou vám môžem vyhlásiť, že tou myšlienkou som sa nezaoberal, ale dennodenne som sa zapodieval myšlienkou z hľadiska obsahu mojej práce, pretože práca v múzeu, či už odborná, alebo organizačná, je mojím poslaním. Hrad Červený Kameň aj s okolím som prevzal 1. septembra 1989. Práca s celým kolektívom sa nám darí, sme úspešní, preto mi ani nenapadlo rozmýšľať o dôchodku. Kolektív pracovníkov som zabezpečil v mladom veku, jediný, kto ruší vekový priemer pracovníkov múzea, som ja. Vzhľadom na to, že moje zdravie ako-tak slúži, nemám s ničím problémy. Ale proti veku nieto lieku. To, či to robím dobre ako riaditeľ, zhodnotilo aj ministerstvo kultúry, keď od 1. januára dalo poverenie SNM v zastúpení Múzea Červený Kameň vykonávať - podieľať sa ako spoluorganizátor pri spravovaní kaštieľa v Budmericiach.“

Jaroslav Hájiček - Múzeum Červený Kameň.
Jaroslav Hájiček - Múzeum Červený Kameň.
TASR

Jaroslav Hájiček - Múzeum Červený Kameň.FOTO: TASR

Doživotné funkcie

Summa summarum, riaditelia špecializovaných múzeí spadajúcich pod SNM sú v podstate neodvolateľní. S nadsadením by sa dalo konštatovať, že pokojne až do posledného vydýchnutia, ak by sa tak rozhodli. Nikto ich už netestuje, neskúša, nemusia sa po uplynutí zákonom stanoveného časového obdobia zúčastňovať na výberových konaniach. Jednoducho, odvolať ich možno až vtedy, ak spáchajú hrozný skutok alebo odídu sami. Nič iné.

Ani Viktor Jasaň nie je s takýmto systémom úplne stotožnený a priznáva, že uvažoval o jeho zmene. Podľa neho je totiž dobré dať priestor aj mladým, ktorí sú často plní nápadov a entuziazmu. „Na druhej strane, starší zas majú skúsenosti a cítia dostatok energie...“ filozofuje. Zdôrazňuje tiež, že odchod z funkcie do starobného dôchodku nie je záležitosť iba múzeí. „Týka sa mnohých organizácií na Slovensku a určite súvisí aj s výškou penzie. Keby bola iná, asi by v štátnej a verejnej správe bolo viac príležitostí pre mladšie ročníky,“ uzatvára Viktor Jasaň.

Čudné zmluvy

Nám sa podarilo zistiť, že poniektorí majú zrejme poistené aj celkom slušné príjmy na pracovisku. V roku 2002, keď bol výkonom funkcie generálneho riaditeľa SNM na niekoľko mesiacov poverený Ján Papco, dostali šéfovia špecializovaných múzeí na podpis nové, tak trošku prerobené pracovné zmluvy. Zmena spočívala v ich zaradení. Z nových zmlúv totiž vyplynulo, že budú vykonávať akúsi dvojfunkciu.

„Ak boli také zmluvy skutočne vypracované a podpísané, malo by sa to preveriť. Nie je to totiž typické a možno ani zákonné. Pracovník predsa nemôže pôsobiť vo dvoch funkciách naraz a navyše v jednej organizácii. Buď je kurátor, alebo riaditeľ. Ani si neviem dobre predstaviť, aký význam to malo. Zdá sa mi to ako poistka v prípade, ak by mal ktosi potrebu neodvolateľných riaditeľov predsa len vymeniť, tí by v múzeu zostali ako kurátori s platom riaditeľov,“ myslí si o počine Jána Papca z roku 2002 odborník, ktorý pre pomery v rezorte kultúry radšej nechce byť menovaný.

Riaditelia, ktorí sa na svoje pozície dostali za šéfovania Viktora Jasaňa, podľa našich informácií už zmluvy v tomto znení nepodpisovali. Ich pracovné zaradenie je len jednofunkčné. Sú proste riaditeľmi. Bodka.