Blysol sa v tanečnej šou Let’s Dance a len čo vypadol, zbalil si kufre a odišiel na východné Slovensko. Pomáha tam ľuďom z Ukrajiny, ktorí utekajú pred vojnou. Za normálnych okolností komik Fero Joke (32) zabáva fanúšikov na Instagrame vtipnými videami, ale už roky spolupracuje aj s organizáciou Človek v ohrození. „Chcem byť nápomocný ľuďom, ktorí utekajú z toho hrozného miesta plného skazy,“ povedal pre PLUS 7 DNÍ odhodlane. Opísal aj to, čo všetko zažil v záchytných táboroch, ktoré v ňom zanechajú doživotné následky.
Bomba, bomba!
Nechal doma milovaného psa, zbalil si pár vecí do jedného kufra a vycestoval z Bratislavy. Nie autom, ale vlakom. Fero, vlastným menom Košarišťan, sa rozhodol zbaviť akéhokoľvek komfortu a bývať priamo s Ukrajincami v ubytovniach, ktoré sú v Prešove k dispozícii pre utekajúcich ľudí z Ukrajiny. ,,Ak človek ide pomáhať zúfalým ľuďom, nemal by byť inde ako priamo na mieste s nimi a znášať s nimi ich skromnosť, boj aj zúfalstvo. Tak sa k nim najviac priblížime a oni cítia, že sme s nimi a nie sú v tom sami,“ vysvetlil nám.
Fero strávil na východe viac ako týždeň. Pred cestou absolútne nepremýšľal, či si zabezpečí hotel či stravu. „Varili nám skromne, dokonca pri varení pomáhali aj ukrajinské matky.“ No zažil aj hrozný moment, na ktorý nikdy nezabudne. „Najsilnejšie pre mňa bolo, keď som išiel s jedným malým dieťaťom k lekárovi a keď počulo letieť lietadlo nad nami, začalo kričať: Bomba, bomba, nie! To dieťa chcelo utekať, veľmi sa bálo a malo a určite má v sebe obrovskú traumu. Hrozné je, že neviem a vlastne ani neverím, že sa niekedy tohto zážitku vôbec zbaví. Je mi smutno, že to musím vôbec opisovať, ale to dievčatko zažilo vojnu a bombardovanie domova na vlastnej koži. To musí byť niečo strašné a dúfam, že pre nás to zostane nepredstaviteľné, i keď naozaj asi nevieme, čo bude.“
Aj tak by to nepochopili
Komik robí dobrovoľníka už niekoľko rokov, a preto tvrdí, že človek pri zlých a zložitých životných situáciách musí byť silný a nepoddať sa emóciám. V minulosti pracoval v nemocnici, kde spoznal ľudí s Downovým syndrómom a skúsenosť s nimi ho priviedla k štúdiu špeciálnej pedagogiky. Ešte pred pandémiou robil v domove sociálnych služieb. Keďže má zdravotnícke vzdelanie, cez kovid sa zapájal do plošného testovania. „Ak sa človek dá na dobrovoľníctvo, určite nemôže plakať. Musí sa sústrediť iba na pomoc,“ tvrdí.
No komika v sebe nezaprie. Napriek smutným momentom, ktoré teraz zažil blízko ukrajinských hraníc, sa snaží vytiahnuť aj niečo pozitívne. „Deti z Ukrajiny boli úžasné. Aj tie ženy si navzájom veľmi pomáhali. Napriek tomu, čo sa deje, miestami to bolo veľmi príjemné a s dobrou atmosférou. Deti a ženy sa tam cítili v bezpečí.“
Dni, ktoré Fero strávil v Prešove, boli rôznorodé. Nikdy nevedel, čo ho na ďalší deň čaká. „Všetko tam išlo za pochodu. Nemali sme žiaden harmonogram. Ráno sme vstali a rozdelili sa úlohy, kto bude čo robiť. Keď bolo potrebné vykladať dodávky s vyzbieranými a darovanými vecami, tak sme robili to. Ak bolo treba triediť veci, tak sme triedili. Dal som si záležať aj na tom, aby som s deťmi trávil veľa času. Buď sme sa hrali na ihrisku, alebo sa niekde prechádzali. Tým, že som im nič nepriniesol, snažil som sa ich pravidelne brávať do cukrárne, kde som videl, že sú šťastné a na moment zabudli na to, čo sa deje. A pyšný som najmä na to, že sa nám podarilo zariadiť veľkú detskú izbu, kde sa môžu spoločne hrať. Dokonca sme im tam zabezpečili projektor na premietanie rozprávok a filmov,“ teší sa komik z odvedenej práce.
Facku do tváre, obrazne povedané, dostal Fero na východe len raz. Keď sa stretol so Slovákmi. „Bol to druhý najhorší hrozivý moment. V Prešove som býval v ubytovni, kde neboli len ľudia z Ukrajiny, ale aj slovenskí robotníci. Pár ma ich tam zastavilo a zakecali sme sa, že ma poznajú z ‚telky‘. Prišlo mi neskutočne ľúto, keď začali rozprávať o Rusku a obraňovať ho. Dookola mi tvrdili, že Rusi žiadnu vojnu nevedú a že sa vlastne nič nedeje,“ priblížil nám Fero atmosféru na chodbe ubytovne.
Nestojí to za to
„Je neskutočné, že na Slovensku sú stále ľudia, ktorí neveria tomu, čo sa u našich susedov deje. Vyvracajú to a ešte aj mne pozerajú do tváre a dookola tvrdia, že je všetko v poriadku. Ja som ostal z toho úplne mimo,“ krúti hlavou Fero Joke. Preto si povedal, že svoj názor nebude nikomu vnucovať ani nikomu nič vysvetľovať. „A hlavne, nemal som chuť sa vyčerpávať nejakým presviedčaním, keďže svoju energiu som chcel obetovať niekde inde,“ skonštatoval rázne.
FOTO V GALÉRII
Vraj už dávnejšie pochopil, že ak sú ľudia o niečom presvedčení, nikto im ich pravdu nezoberie. „S prepáčením, ale títo ľudia mi za to naozaj nestoja. Môj názor na vojenský konflikt je jasný z toho, čo zverejňujem. Je mi ľúto, že je na Slovensku veľká časť ľudí, ktorí mi dohovárajú, že si mám pozrieť aj druhú stranu. No, nie! Nebudem sa pozerať na žiadnu inú stranu. Človek nemá zabíjať človeka a hotovo,“ uzavrel nahnevane.
