Gréta Klimkovská

Blysol sa v tanečnej šou Let’s Dance a len čo vypadol, zbalil si kufre a odišiel na východné Slovensko. Pomáha tam ľuďom z Ukrajiny, ktorí utekajú pred vojnou. Za normálnych okolností komik Fero Joke (32) zabáva fanúšikov na Instagrame vtipnými videami, ale už roky spolupracuje aj s organizáciou Človek v ohrození. „Chcem byť nápomocný ľuďom, ktorí utekajú z toho hrozného miesta plného skazy,“ povedal pre PLUS 7 DNÍ odhodlane. Opísal aj to, čo všetko zažil v záchytných táboroch, ktoré v ňom zanechajú doživotné následky.

Nechal doma milovaného psa, zbalil si pár vecí do&nbsp;jedného kufra a&nbsp;vycestoval z&nbsp;Bratislavy. Nie autom, ale vlakom. Fero, vlastným menom Košarišťan, sa rozhodol zbaviť akéhokoľvek komfortu a&nbsp;bývať priamo s&nbsp;Ukrajincami v&nbsp;ubytovniach, ktoré sú v Prešove k&nbsp;dispozícii pre utekajúcich ľudí z&nbsp;Ukrajiny. ,,Ak človek ide pomáhať zúfalým ľuďom, nemal by byť inde ako priamo na&nbsp;mieste s&nbsp;nimi a&nbsp;znášať s&nbsp;nimi ich skromnosť, boj aj zúfalstvo. Tak sa k&nbsp;nim najviac priblížime a&nbsp;oni cítia, že sme s&nbsp;nimi a&nbsp;nie sú v&nbsp;tom sami,“ vysvetlil nám.

Fero strávil na&nbsp;východe viac ako týždeň. Pred cestou absolútne nepremýšľal, či si zabezpečí hotel či stravu. „Varili nám skromne, dokonca pri varení pomáhali aj ukrajinské matky.“ No zažil aj hrozný moment, na&nbsp;ktorý nikdy nezabudne. „Najsilnejšie pre mňa bolo, keď som išiel s&nbsp;jedným malým dieťaťom k&nbsp;lekárovi a&nbsp;keď počulo letieť lietadlo nad nami, začalo kričať: Bomba, bomba, nie! To dieťa chcelo utekať, veľmi sa bálo a&nbsp;malo a&nbsp;určite má v&nbsp;sebe obrovskú traumu. Hrozné je, že neviem a&nbsp;vlastne ani neverím, že sa niekedy tohto zážitku vôbec zbaví. Je mi smutno, že to musím vôbec opisovať, ale to dievčatko zažilo vojnu a&nbsp;bombardovanie domova na&nbsp;vlastnej koži. To musí byť niečo strašné a&nbsp;dúfam, že pre nás to zostane nepredstaviteľné, i&nbsp;keď naozaj asi nevieme, čo bude.“

Komik robí dobrovoľníka už niekoľko rokov, a&nbsp;preto tvrdí, že človek pri zlých a&nbsp;zložitých životných situáciách musí byť silný a&nbsp;nepoddať sa emóciám. V&nbsp;minulosti pracoval v&nbsp;nemocnici, kde spoznal ľudí s&nbsp;Downovým syndrómom a&nbsp;skúsenosť s&nbsp;nimi ho priviedla k&nbsp;štúdiu špeciálnej pedagogiky. Ešte pred pandémiou robil v&nbsp;domove sociálnych služieb. Keďže má zdravotnícke vzdelanie, cez kovid sa zapájal do&nbsp;plošného testovania. „Ak sa človek dá na&nbsp;dobrovoľníctvo, určite nemôže plakať. Musí sa sústrediť iba na&nbsp;pomoc,“ tvrdí.

No komika v&nbsp;sebe nezaprie. Napriek smutným momentom, ktoré teraz zažil blízko ukrajinských hraníc, sa snaží vytiahnuť aj niečo pozitívne. „Deti z&nbsp;Ukrajiny boli úžasné. Aj tie ženy si navzájom veľmi pomáhali. Napriek tomu, čo sa deje, miestami to bolo veľmi príjemné a&nbsp;s&nbsp;dobrou atmosférou. Deti a&nbsp;ženy sa tam cítili v&nbsp;bezpečí.“

Dni, ktoré Fero strávil v&nbsp;Prešove, boli rôznorodé. Nikdy nevedel, čo ho na&nbsp;ďalší deň čaká. „Všetko tam išlo za&nbsp;pochodu. Nemali sme žiaden harmonogram. Ráno sme vstali a&nbsp;rozdelili sa úlohy, kto bude čo robiť. Keď bolo potrebné vykladať dodávky s&nbsp;vyzbieranými&nbsp; a&nbsp;darovanými vecami, tak sme robili to. Ak bolo treba triediť veci, tak sme triedili. Dal som si záležať aj na&nbsp;tom, aby som s&nbsp;deťmi trávil veľa času. Buď sme sa hrali na&nbsp;ihris­ku, alebo sa niekde prechádzali. Tým, že som im nič nepriniesol, snažil som sa ich pravidelne brávať do&nbsp;cukrárne, kde som videl, že sú šťastné a&nbsp;na&nbsp;moment zabudli na&nbsp;to, čo sa deje. A pyšný som najmä na to, že sa nám podarilo zariadiť veľkú detskú izbu, kde sa môžu spoločne hrať. Dokonca sme im tam zabezpečili projektor na&nbsp;premietanie rozprávok a&nbsp;filmov,“ teší sa komik z&nbsp;odvedenej práce.

Facku do&nbsp;tváre, obrazne povedané, dostal Fero na&nbsp;východe len raz. Keď sa stretol so Slovákmi. „Bol to druhý najhorší hrozivý moment. V&nbsp;Prešove som býval v&nbsp;ubytovni, kde neboli len ľudia z&nbsp;Ukrajiny, ale aj slovenskí robotníci. Pár ma ich tam zastavilo a&nbsp;zakecali sme sa, že ma poznajú z&nbsp;‚telky‘. Prišlo mi neskutočne ľúto, keď začali rozprávať o&nbsp;Rusku a&nbsp;obraňovať ho. Dookola mi tvrdili, že Rusi žiadnu vojnu nevedú a&nbsp;že sa vlastne nič nedeje,“ priblížil nám Fero atmosféru na&nbsp;chodbe ubytovne.

„Je neskutočné, že na&nbsp;Slovensku sú stále ľudia, ktorí neveria tomu, čo sa u&nbsp;našich susedov deje. Vyvracajú to a&nbsp;ešte aj mne pozerajú do&nbsp;tváre a&nbsp;dookola tvrdia, že je všetko v&nbsp;poriadku. Ja som ostal z&nbsp;toho úplne mimo,“ krúti hlavou Fero Joke. Preto si povedal, že svoj názor nebude nikomu vnucovať ani nikomu nič vysvetľovať. „A&nbsp;hlavne, nemal som chuť sa vyčerpávať nejakým presviedčaním, keďže svoju energiu som chcel obetovať niekde inde,“ skonštatoval rázne.

Vraj už dávnejšie pochopil, že ak sú ľudia o&nbsp;niečom presvedčení, nikto im ich pravdu nezoberie. „S&nbsp;prepáčením, ale títo ľudia mi za&nbsp;to naozaj nestoja. Môj názor na&nbsp;vojenský konflikt je jasný z&nbsp;toho, čo zverejňujem. Je mi ľúto, že je na&nbsp;Slovensku veľká časť ľudí, ktorí mi dohovárajú, že si mám pozrieť aj druhú stranu. No, nie! Nebudem sa pozerať na&nbsp;žiadnu inú stranu. Človek nemá zabíjať človeka a&nbsp;hotovo,“ uzavrel nahnevane.