Tip na článok
Utopené eurofondy: Pred piatimi rokmi čistili dno jazera za tri milióny eur. Je zamorené jedovatými sinicami.

Drahá žaburina: Revitalizácia za milióny jazero Rudava zničila

Milióny eur na projekt čistenia jazera išli z daní úplne zbytočne. Rudavu doslova pohnojili.

Galéria k článku (4 fotografie )
Na pláži: Časť z rias vykosených vodnou kosačkou „zdobí“ piesočnú pláž. Do vody maximálne po pás idú iba najväčší odvážlivci.
Pusto: Vodné bicykle sa dajú požičať, ale nie je komu.
Rodina Orgoňová: Na jazero chodia už roky, takto zle vraj nikdy nevyzeralo.

Dostať dva milióny eur na revitalizáciu jazera, aby sa v ňom už o päť rokov nedalo kúpať? Rekreačnú oblasť Rudava pri Malých Levároch v okrese Malacky v minulosti navštevovali tisícky domácich a zahraničných, najmä českých turistov.

Jazero bolo plné kúpajúcich sa detí, farebných člnov, konal sa tu hudobný festival, okolie sa hmýrilo chatármi a rybármi. Kemp so stovkami stanov a karavanov zažíval bohaté časy. Dnes je všade mŕtvo. Napomohli to aj miliónové investície z európskych fondov na takzvanú revitalizáciu.

Odpudzuje

Je vrchol letnej sezóny, tridsaťpäť stupňov a jediné, po čom človek túži, je ochladiť sa vo vode. Práve tá na Rudave však najviac odpudzuje. Jazero je pokryté súvislým slizkým zeleným kobercom, akoby tam niekto rozhádzal plesnivú krupicu. Miestami cítiť zápach, z vody aj z odporných hnijúcich kôp rastliny, ktorú niekto z vody vykosil a nechal na okraji piesočnej pláže. Sú to sinice, ktoré sa premnožili. Ide o jedovaté baktérie, ktoré môžu poškodiť nervový systém a pečeň.

Celkovo oslabujú imunitu a môžu spustiť alergické reakcie. V stredisku niet rekreantov, chýbajú aj prázdninujúce deti z dediny. Vo vode je len jeden odvážlivec, požičovňa člnov je zatvorená, bufety zívajú prázdnotou.

Opustený je aj kemp. „Je tu mŕtvo. Pred revitalizáciou to tu žilo, bolo tu plno rekreantov aj rybárov. Deti tu skákali do vody,“ ukazuje Iveta Orgoňová na zelenú hladinu pod mostíkom, na ktorej si to práve užíva len metrová užovka.

„Skúšali sme plávať, ale tie rastliny sú nepríjemné. Idete po kolená v blate alebo vás obťažujú rastliny. Jedna mamička musela vysekať asi metrový okruh, aby sa jej malé dieťa mohlo aspoň ochladiť. My sme si tak maximálne čupli do vody a radšej sme si kúpili bazén. Platíme veľké dane a nič z toho tu nemáme,“ sťažuje si chatárka, ktorá sa pamätá na priezračnú vodu a čulý prázdninový ruch.

Jej manžel Miroslav vyrastal v Malých Levároch, preto rodina chodí na Rudavu už desiatky rokov. „V minulosti neboli problémy s rastlinami. Ja hovorím, že tou revitalizáciou dobre prekyprili dno, keď sa tomu tak začalo dariť,“ naráža na projekt, ktorý mal oblasť oživiť. Namiesto toho ju zabil.

Pusto: Vodné bicykle sa dajú požičať, ale nie je komu. Foto: Juraj Roščák

Škaredý kemp

Revitalizácia Rudavy mala dve časti. Najprv sa za milión eur mal obnoviť autokemp a upraviť priľahlé pláže. V pustom zanedbanom priestore však stojí len nová murovaná recepcia, altánok na grilovanie, detské ihrisko a nová, ale nepoužívaná dlažba.

Prostredie hyzdia zbúrané a neodvezené unimobunky z čias socializmu a plesnivé, špinavé sociálne zariadenia. V stane na tráve s ostrými ostňami by sa vyspal iba ak indický fakír. Za milión eur tu pritom sľubovali postaviť štvorhviezdičkový kemp.

„Tie peniaze sú hlavne v zemi. Ťahala sa tam voda, doviedli sa inžinierske siete, nový odpad. Kemp bol však po revitalizácii dva roky po sebe zatvorený, pretože bol po silných dažďoch zatopený. Ďalšie dve sezóny nik neprišiel. Tento rok sme to otvorili, ešte má prísť päťdesiat karavanov. O rok to bude ešte lepšie,“ hovorí s nádejou v hlase starosta obce Malé Leváre Adrian Pernecký.

Žiada si to však silnú vieru v zázrak. Pri pohľade na zelenú sinicovú vodu a prázdny kemp je otázka vyhodených miliónov eur z vrecka daňovníkov oprávnená. Na čistenie jazera Rudava, čo bol druhý samostatný projekt, získala obec v roku 2008 zo štátneho rozpočtu a z eurofondov šesťdesiat miliónov vtedy ešte slovenských korún. Za ne sa mali najmä nasávacím bagrom z dna jazera odstrániť sedimenty a jazero prehĺbiť.

Viac vody by zabránilo jej prehrievaniu. Siniciam sa totiž darí v prehriatej vode, ako sa to naposledy prejavilo na Štrbskom plese. Vyťažením kalu sa malo zároveň regulovať množstvo vodných rastlín.

„To bol jeden veľký omyl. Mali to ísť skontrolovať, či je to urobené tak, ako má byť. Ťažili tam čistú vodu a štrk. To bolo zbytočne vyhodených šesťdesiat miliónov korún. Nič iné,“ myslí si o revitalizácii jeden z rybárov, ktorý nechcel byť menovaný.

Súdia sa

Nepríťažlivý kemp, odpudzujúca voda a milióny vyhodených peňazí. Navyše je obec v súdnom spore s firmou Nautilus, ktorá revitalizáciu jazera robila. Trochu nelogicky obec umožnila dodávateľovi začať s prácami ešte pred tým, ako mala definitívne zabezpečené financovanie z eurofondov. Ministerstvo výstavby jej napokon dalo o päťstotisíc eur menej, ako pôvodne sľúbilo, čo obci chýbalo na pokrytie niekoľkomesačných prác. Teraz obec čelí žalobe o zaplatenie 425-tisíc eur.

V rámci súdneho sporu si však dala vypracovať znalecký posudok, podľa ktorého neboli vykonané úplne na sto percent. „Keď odovzdávali porealizačné zameriavanie, tak im to robil ich geodet a my sme stavbu prevzali. Pred dvoma rokmi sme si dali znovu zamerať profil dna naším geodetom a zistili sme, že ich zamerania boli zlé. Kopírovali skrátka projektovú dokumentáciu, čiže nás uviedli do omylu. Nie všade. Niekde to urobili pekne a niekde to odflákli,“ hovorí starosta Malých Levár Pernecký.

Práce však reklamovali neskoro, navyše obec práce priebežne kontrolovala a vehementne neprotestovala. Iba raz zistili nedostatočnú dokumentáciu vyťaženého kalu. Na odstránenie nedostatku vtedy obci stačilo čestné vyhlásenie firmy o množstve vyťaženého kalu, podpísané autorizovaným projektantom. Dielo napokon obec prebrala.

Poukazuje na to aj firma Nautilus. „Obec si na kontrolnú činnosť obstarala nezávislý stavebný dozor, ktorý pravidelne vykonával kontrolu prác a meranie, a v zápisoch pozitívne hodnotil kvalitu prác. Všetko bolo priebežne zaznamenávané a odsúhlasované v stavebnom denníku aj v súpisoch vykonaných prác, ktoré potvrdil aj starosta obce."

"Obec v záručnej lehote nič nereklamovala. S účelovou argumentáciou o zlom vykonaní prác prišla obec až potom, keď bola roky v omeškaní s úhradou a my sme si na súde v roku 2009 uplatnili nárok,“ napísal konateľ Nautilusu Richard Markovič.

Podľa neho jazero spĺňalo všetky parametre a je schopné na kúpanie. Poukazuje však na iné problémy, ktoré súvisia so znečistením jazera. Oblasť nie je odkanalizovaná, otázkou je preto funkčnosť septiku. Vode podľa neho zrejme nepridáva ani prikrmovanie rýb.

„Intenzívne využívanie chát spôsobuje prenikanie ‚nechcených živín‘ do jazera cez netesné žumpy, keďže oblasť nie je odkanalizovaná. Nie je zabezpečené žiadne verejné WC a potrebné zázemie. Účel revitalizácie sa týmto stráca,“ myslí si Markovič zo spoločnosti Nautilus, ktorá jazero revitalizovala.

Nemohúci

Napriek výhradám proti kvalite prác si ani starosta nemyslí, že premnoženie rias je dôsledkom revitalizácie. Kanalizáciu v obci práve riešia. „Nemôžeme si dovoliť riešiť odkanalizovanie rekreačnej oblasti a obec nechať na jednej tretine. Ideme hľadať spoločnosť, ktorá nám preverí septiky. Ak nespĺňajú normy, budú ich musieť vymeniť, pretože jednou z príčin tých rias sú určite dusičnany z kanalizácie,“ tvrdí Pernecký.

Ako zase hovorí vedúci rekreačnej oblasti Ľuboš Hroboň, jazero sa snažili vyčistiť vodnou kosačkou, ktorú si požičali z českého autokempu. „Počas desiatich hodín práce kosačka vykosila asi 0,15 hektára. V prípade, že by nebol porast taký hustý, požadovanú plochu dvoch hektárov by kosačka vykosila asi za dva dni.“

Podľa pracovníčky firmy, ktorá sa zaoberá odstraňovaním vodných rastlín, niekto narušil rastlinno- živočíšny reťazec, a preto prišlo k premnoženiu tejto rastliny. „Niekto vychytal rybu, ktorá rastlinu požiera. Na druhej strane táto rastlina vodu čistí a filtruje. Jazero nemá prítok ani odtok.“

Ak však obec nebude urýchlene riešiť situáciu, na rekreačné stredisko, do ktorého sme z daní investovali tri milióny eur, ostanú len spomienky. Už teraz sa chatári začínajú zbavovať svojich chát.

„Dnes som sa rozhodol, že to idem predať. Minule som zaplatil robotníkom dvestopäťdesiat eur, aby mi to vyčistili. Ručne sme to ťahali. Pozrite, čo je za desať dní,“ zastavil nás ďalší rozčúlený chatár. „Nepostavil som chatu, aby som sa tu trápil. Smrdí to tu. Nemôžete sa kúpať ani chytať ryby,“ dodáva a nahnevaný odchádza k svojej chatke pri pohnojenom jazere.

VIDEO Plus 7 Dní