Tip na článok
Krúžky: Osem z desiatich detí chodí minimálne na jeden. Vedú športy.

Drahé detské krúžky: Najviac za ne platia rodičia v bratislavskom kraji

Až osem z desiatich detí chodí do aspoň jedného krúžku. Pozor však, aby krúžkov nebolo priveľa.

Máte ratolesť a chcete, aby sa venovala nejakému užitočnému koníčku, tak s ňou chodíte na krúžky? Tak patríte medzi väčšinu rodičov na Slovensku. Osem z desiatich detí navštevuje minimálne jeden záujmový krúžok. Najviac v Žilinskom kraji, kde sa mimoškolským aktivitám venuje skoro každé dieťa.

Najdrahšie v Bratislave

Najviac v Bratislave: Rodičia musia poriadne načrieť do vrecka, aby deťom platili krúžky.
Najviac v Bratislave: Rodičia musia poriadne načrieť do vrecka, aby deťom platili krúžky.
MATEJ KALINA

Prieskum Poštovej banky ukázal, že krúžky v školskom klube stoja rodičov od 10 do 100 eur. Za aktivity mimo školy zas platia v priemere 120 eur ročne. Najviac, až 250 eur, za ne nechávajú v Bratislavskom kraji a najmenej, 75 eur v Žilinskom kraji.

Autom polovica

K tomu je však nutné prirátať aj náklady na dopravu. Polovica detí sa síce na krúžky premiestňuje po vlastných, ale ostatné na ne zväčša rodičia vozia autom. „Naše deti ich majú v priemere dva krúžky, a to už od prvého ročníka. Tri a viac krúžkov má asi len každý desiaty žiak. Medzi ôsmakmi a deviatakmi je viditeľne nižší záujem o akékoľvek organizované trávenie voľného času,“ vysvetľuje výsledky prieskumu hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Netreba to preháňať

Dôležitý je aj správny výber krúžku. Psychologička Lenka Uherová radí, aby sme boli ústretoví a nechali ho vyskúšať všetko, čo ho robí šťastným.

Krúžky: Sú pre deti výborné, netreba však stále klásť dôraz len na výkon. Dieťa by malo aj oddychovať a naučiť sa, čo robiť s nudou.
Krúžky: Sú pre deti výborné, netreba však stále klásť dôraz len na výkon. Dieťa by malo aj oddychovať a naučiť sa, čo robiť s nudou.
Shutterstock

„Nie je dobré nútiť dieťa do nejakej aktivity len preto, lebo my chceme, aby v nej napredovalo alebo len preto, lebo s ňou už raz začalo a my sme mu predplatili určitý počet hodín,“ hovorí. Ak chodilo na tanečnú a teraz túži po volejbale, mali by sme mu to podľa psychologičky umožniť, aj keď z toho, samozrejme, plynú isté následky. „Tie dieťaťu vysvetlíme a časť z nich, v závislosti od veku dieťaťa, prenecháme jemu. Napríklad samo sa pôjde odhlásiť a prihlásiť sa na iný krúžok, zabezpečí si odvoz s kamarátom, poprípade, prispeje na novú aktivitu svojimi našetrenými peniazmi a podobne,“ odporúča psychologička.

Najpopulárnejšie športy

Školáci sa npodľa prieskumu najviac zaujímajú o šport.

Športujú: Najviac detí chodí do športových krúžkov.
Športujú: Najviac detí chodí do športových krúžkov.
Pump-track

„Je to viac ako 40 percent detí, pričom v treťom až piatom ročníku sa žiaci športu venujú mierne viac. O polovicu menej detí chodí na výtvarný krúžok, tanec alebo hudobnú. Tieto aktivity sú populárne najmä v nižších ročníkoch, starší školáci si skôr vyberajú cudzie jazyky,“ dodáva Žáčková.

S jazykmi začnite skoro

A práve ku kontaktu s cudzím jazykom by sme deti mali viesť čo najskôr. Najrýchlejšie, najefektívnejšie a s minimálnou záťažou sa ľudský mozog učí jazyky do ôsmich rokov. Po 25. roku života to už ide citeľne ťažšie.

Cudzie jazyky: Oplatí sa s nimi začať skoro.
Cudzie jazyky: Oplatí sa s nimi začať skoro.
shutterstock

„Na to aby sme sa reč rýchlo naučili, musíme v nej myslieť a toto je výhoda detského mozgu, ktorý sa neuveriteľnou rýchlosťou vyvíja práve do ôsmich rokov. Je veľkou výhodou ak dieťa vyrastá v bi – tri alebo viac lingválnom prostredí. Učenie aj viacerých jazykov naraz nie je pre dieťa v tomto veku zaťažujúce, ale stimulujúce. Každopádne, nesmie byť orientované na výkon. Má to byť pre dieťa zábava a radosť, nie spôsob ako potešiť rodiča, zavďačiť sa učiteľovi,“ upozorňuje psychologička Uherová.

Treba sa aj nudiť

Ani pri iných krúžkoch nemá byť dieťa neustále orientované na výkon a vypĺňanie času. Je síce vhodné, aby malo záujmy, aby sa hýbalo, skúšalo nové veci a zažívalo úspechy aj zlyhania, no medzi školskými povinnosťami, krúžkami a neorganizovaným časom treba zachovať prirodzený balans. Výskumy ukázali, že bežný školák prichádza domov, práve kvôli množstvu mimoškolských aktivít, až okolo ôsmej hodiny večer. Oberá ho to o čas strávený s rodinou, ako aj o možnosť nudiť sa a tým pádom naučiť sa spoľahnúť iba na seba. „Aj sama Maria Montessori vnímala ako dôležité, aby sa dieťa dokázalo aj nudiť. To znamená, vydržalo v pokoji i v čase, ktorý mu neorganizujeme, v priestore bez neustálych podnetov. Keď dieťaťu zaplníme celý deň aktivitami, jeho mozog je tak prestimulovaný, že voľný čas, ktorý si má sám vyplniť, mu spôsobuje úzkosť a nepokoj,“ dodáva psychologička Uherová.

VIDEO Plus 7 Dní