Vanda Felšöci Rusnáková

Archeologické nálezisko v Nižnej Myšli pri Košiciach odkrylo za viac ako 40 rokov výskumu veľa príbehov. Od hračky - hlineného vozíka starého viac ako 3 600 rokov, ktorý pozná celý svet, až po dôkazy o kanibalizme, vampirizme a rituálnych vraždách z mladšej bronzovej doby. Archeológovia tu odhalili 817 hrobov, dve sídliská aj nálezy na prvý pohľad hrôzostrašné.

Príčiny a&nbsp;dôvody ľudských rituálnych vrážd spred 3&nbsp;600 rokov môžu odborníci vyčítať len z&nbsp;pozostatkov a&nbsp;predmetov, ktoré z&nbsp;tej doby našli. „Je to ako detektívka, pri ktorej skladáte puzzle a&nbsp;spätne rekonštruujete vtedajší život. A&nbsp;verte, že bol zaujímavý a&nbsp;v&nbsp;mnohých ohľadoch krásny,“ prezrádza vedúci archeologického výskumu Ladislav Olexa.

Pripúšťa, že pre mnohých je história nudná, no len čo sa suché informácie zmenia na&nbsp;konkrétne veci, ktoré sa dajú vidieť a&nbsp;chytiť, záujem laikov okamžite stúpa. „Aj preto sme pristúpili k zážitkovej archeológii. Urobili sme repliky nielen obydlí, ale najnovšie aj obetnej jamy, v ktorej obyvatelia staršej bronzovej doby obetovali ženy a dieťa.“

Nálezisko v&nbsp;Nižnej Myšli objavili už v&nbsp;roku 1919, keď tadiaľ prešli vojská Maďarskej republiky rád a&nbsp;kopali sa tam zákopy a&nbsp;hniezda pre stojné pušky. Vtedy sa našli prvé predmety. Po&nbsp;vojne v&nbsp;roku 1948 tu zosuv pôdy odkryl i&nbsp;prvé hroby.

S&nbsp;výskumom sa začalo až takmer o&nbsp;tridsať rokov. „Bolo to ako sen, objavili sme celú osadu. Máte v&nbsp;rukách predmety, ktoré vyrobili ľudia v&nbsp;rokoch 1800 - 1400 pred naším letopočtom, a&nbsp;rozmýšľate, ako žili, aké mali problémy, ako vyzerali, čo jedli a&nbsp;akú mali povahu. Každá jedna črepina má svoj príbeh, nie je to len mŕtva vec,“ zamýšľa sa archeológ.

Detské hroby odhalili, že ľudia vtedy dávali mŕtvym batoľatám do&nbsp;hrobu hračky. Nájdené hrkálky sú naplnené drobnými kamienkami a&nbsp;dodnes hrkajú. Maličký zdobený vozík, ktorý mal sprevádzať desaťročné dievčatko na&nbsp;druhom svete, je tiež funkčný a&nbsp;uložený v&nbsp;depozite košického pracoviska Archeologického ústavu SAV Nitra. Dnes sa už o&nbsp;ňom píše v&nbsp;učebniciach dejepisu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/drasticka-historia-popravene-zeny-hadzali-zviazane-zlomenymi-vazmi-obetnych-jam" target="_blank" rel="noopener">FOTO z nálezicka v Nižnej Myšli, ktoré odkrývajú temné stránky našich predkov, nájdete v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Vtedajšia spoločnosť mala jasnú hierarchiu, pri ktorej bola silná náboženská, vojenská a&nbsp;remeselnícka moc. „Napríklad mimoriadne dôležité bolo pre nich slnko a&nbsp;mesiac. Aj svojich pozostalých pochovávali podľa jasných pravidiel. Na&nbsp;tomto nálezisku boli takmer všetci do&nbsp;jedného pochovaní vždy tvárou obrátenou na&nbsp;východ,“ prezrádza po­drobnosti odborník.

Skôr ako dobové hračky zaujímajú ľudí objavy, ktoré dokazujú strach našich predkov. „Mrzačenie mŕtvol v tomto spoločenstve nie je nič výnimočné. Báli sa ich návratu medzi živých. Po istom čase od pohrebu otvárali hroby, úmyselne oddeľovali niektoré časti tela a vyberali vzácnejšie milodary,“ opisuje Olexa, ako vždy vykopali lievikovú jamu presne k tej časti tela, ktorú potrebovali otvoriť. Najmä v priestore hlavy a hrudníka. „Našli sme aj znaky vampirizmu. Sekundárne otvorený hrob ženy, ktorej odobrali stehenné kosti a&nbsp;privalili hrudník obrovským kameňom. Často sme nachádzali posmrtne oddelenú hlavu od&nbsp;tela a&nbsp;takmer všetci pochovaní mali fixované nohy a&nbsp;ruky.“

Osada s&nbsp;dvoma sídliskami tu existovala približne tristo rokov. Jej zánik nebol postupný. „Je jasné, že bola významným uzlom. Či už náboženským, mocenským, alebo remeselníckym, prekvital tu obchod. A&nbsp;keďže sa mali dobre, ďalšie kmene chceli toto všetko získať. Preto centrum dobýjali. Boli pri tom neskutočne praktickí. Nezabili zlatníka či roľníka. Pobili len vojakov a&nbsp;mocenských predstaviteľov. Dôvod je jasný. Výrobnú silu nechali nažive, aby ju nemuseli odnikadiaľ vláčiť.“

Vojnové konflikty podľa všetkého túto spoločnosť donútili prinášať ľudské obete. Ony mali odvrátiť zánik osady. Ukazuje na&nbsp;to aj umiestnenie obetnej jamy - bola neďaleko vstupnej brány, čo bolo najslabšie miesto osady. Obete bohom na&nbsp;ochranu osady pred nájazdmi boli živé.

Jama objavená v&nbsp;roku 1993 postupne odkryla štyri ženské telá. „Išlo o&nbsp;dievčatá od&nbsp;štrnásť do&nbsp;dvadsaťštyri rokov. Ani jedna z&nbsp;nich nerodila. Všetky mali zlomené väzy, priviazané ruky k&nbsp;telu a&nbsp;po&nbsp;poprave ich hodili tvárou dolu do&nbsp;jamy. Obetovali aj 5-6-ročné dieťa. Svedčí o&nbsp;tom jeho lebka nájdená v&nbsp;jame. Tá bola dokonca uvarená, preto je možné, že dieťa po&nbsp;smrti konzumovali. Pravdepodobne rituálne v&nbsp;nádeji, že odvrátia blížiaci sa zánik. V&nbsp;ďalšej obetnej jame bol pochovaný brutálne zavraždený muž. Mal odrezanú hlavu, narezané ruky aj nohu. Do&nbsp;jamy ho hodili na&nbsp;chrbát, teda úplne inak, ako obetovali ženy.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/drasticka-historia-popravene-zeny-hadzali-zviazane-zlomenymi-vazmi-obetnych-jam" target="_blank" rel="noopener">FOTO z nálezicka v Nižnej Myšli, ktoré odkrývajú temné stránky našich predkov nájdete v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Ešte prekvapivejší bol objav kanibalizmu. „Musím všetkých vyviesť z&nbsp;omylu, ak si myslíte, že sa ku kanibalizmu uchýlili z&nbsp;nedostatku jedla. Skôr tak robili znova kvôli rituálom či viere vo vyriešenie problému aj takou obetou,“ pousmeje sa Olexa a&nbsp;dodáva: „Ohryzené ľudské i&nbsp;zvieracie kosti sme našli v&nbsp;obetných i&nbsp;odpadových jamách. V&nbsp;ľudských kostrách boli zárezy po&nbsp;nožoch, niektoré boli špirálovito zlomené zrejme preto, aby sa konzumenti dostali ku špiku. Nebol to ojedinelý jav. Doklady o&nbsp;kanibalizme sú známe z&nbsp;celej vtedajšej Európy.“

Ženskú obetnú jamu archeológovia našli náhodne. „V&nbsp;tom roku sa už archeologická sezóna končila. Bolo to v&nbsp;posledný deň. Už sme tu boli len Laco a&nbsp;ja. Urobil som akýsi štich istoty. Jednoducho som poslednýkrát zakopol rýľom do&nbsp;zeme a&nbsp;objavil som lebku. Keďže išlo o&nbsp;miesto, kde sa nachádzal cintorín, mysleli sme si, že je to len ďalší hrob. No po&nbsp;pár týždňoch kopania sme zistili, že je to obetná jama,“ prezrádza výskumný technik Árpád Balogh.

Nález vybrali a&nbsp;umiestnili v&nbsp;miestnom archeologickom múzeu. No záujem návštevníkov o&nbsp;ňu aj vzhľadom na&nbsp;umiestnenie nebol až tak veľký. „Zistili sme, že keď sme postavili repliky obydlia našich predkov, ľudia sa o&nbsp;ne okamžite zaujímali. Tak sme prišli s&nbsp;nápadom zrekonštruovať aj obetnú jamu,“ upresňuje ďalej Olexa.

Od&nbsp;nápadu k&nbsp;realizácii však bola dlhá cesta. Dôvodom boli aj financie. Nestačilo nadšenie členov občianskeho združenia Collegium Myssle a&nbsp;okolitých obcí, ktoré sa snažia tomuto nálezisku prinavrátiť jeho lesk, tentoraz pomohli čiastkou aj zo samosprávneho kraja. „Hoci je toto nálezisko významné a&nbsp;cenené po&nbsp;celom svete, získať financie na&nbsp;ďalší výskum aj budovanie zážitkového skanzena je vždy mimoriadne náročné. Ale podarilo sa.“

Drastická história: Popravené ženy hádzali zviazané, so zlomenými väzmi, do obetných jám

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás