Tip na článok
Veľká Ida: Múr oddeľujúci časť osady od cesty má v prvom rade chrániť deti. Mnohé vybiehali na cestu, výsledkom boli nehody.

Dve strany múru: Aká je situácia pri rómskych osadách?

Múry pri rómskych osadách dráždia Európsku úniu, väčšina obyvateľov žijúcich na oboch stranách s nimi problém nemá.

Galéria k článku (9 fotografií )
Veľká Ida: Múr oddeľujúci časť osady od cesty má v prvom rade chrániť deti. Mnohé vybiehali na cestu, výsledkom boli nehody.
„Klobásový deň“: Denisu a Máriu z Ostrovian múr nezaujíma. Dôležité je, že rodičom prišli dávky.
Ostrovany: Múr, ktorý medzičasom pomaľovali, tu stojí od roku 2009.

Politici a aktivisti ich považujú za segregačné, príslušníci väčšiny žijúci v bezprostrednom susedstve Rómov za formu ochrany majetku pred neprispôsobivými susedmi. Názory Rómov sa líšia a nezriedka závisí od toho, kedy a koho sa opýtate - zatiaľ čo niektorým vraj skomplikovali život, väčšine v zásade neprekážajú. Výsledok? Namiesto hľadania riešení hádky a zbytočné vášne vedúce k ďalšej eskalácii napätia medzi väčšinovým obyvateľstvom a Rómami. Málokto si však uvedomuje, že vznik múrov oddeľujúcich majoritu žijúcu v susedstve Rómov nie je náhodný. Zvyčajne ide síce o zúfalú, ale z pohľadu domácich jedinú možnú reakciu na mimoriadne kritickú a vyostrenú situáciu. Politikmi dlhodobo ignorovaný problém spolužitia však nevyrieši ani výstavba ďalších múrov, ani ich hromadné búranie.

Čierno-biely svet

Prvý múr vznikol v Ostrovanoch v roku 2009, po ňom nasledovali ďalšie v Michalovciach, Prešove, vo Veľkej Ide i v Košiciach. Keď pred časom eurokomisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androulle Vassilliouová požiadala o zbúranie toho košického, v médiách sa opäť rozprúdila ohnivá diskusia. Vedenie Košíc označilo stavbu za „čiernu“ a prisľúbilo, že bude konať. Starosta košickej mestskej časti Západ Rudolf Bauer odmietol, že ide o protirómsky či segregačný múr. Zároveň dodal, že po množiacich sa sťažnostiach domácich na vykrádanie áut tak riešili problém bezpečnosti a ochrany majetku. Starosta Luníka IX Dionýz Slepčík dodal, že Rómom stavba neprekáža. A príslušníkov majority nahnevalo, že politici v obave, že budú obvinení z rasizmu, opäť hľadia len na práva časti občanov, na tie ich kašlú a odkazujú im, aby boli trpezliví. Aká je teda skutočnosť?

Košice

Parkovisko stálo na sídlisku Luník VIII dlhé roky. Domáci ho však pre časté krádeže a znečisťovanie ľudskými výkalmi takmer prestali používať. Keď sa košická mestská časť Západ rozhodla riešiť situáciu výstavbou dvojmetrového múra za 4 700 eur, okrem vďaky domácich si vyslúžila i kritiku. Múr okamžite dostal nálepku segregačný, lebo vraj bráni obyvateľom susedného Luníka IX vo voľnom pohybe a je proti zásadám Európskej únie, hoci samotní Rómovia s ním problém nemajú. Po sídlisku Luník VIII sa premávajú ako po korze. Vyberajú smetné koše, niektorí pod vplyvom omamných látok. Čo sa im páči, zoberú alebo zjedia, čo nie, porozhadzujú. To, že by mali kradnúť, popierajú. Kategoricky tiež odmietajú, že môžu za neporiadok. Vraj si to robia „bieli“ sami. „Bývame na sídlisku, ktoré je vzdušnou čiarou ani nie kilometer od Luníka IX.

Domy sú nízke, dvojposchodové, lebo sme blízko letiska. Za domami je pole. Jedným slovom, idylické bývanie, keby… Keby som sa pred pár dňami nezobudila a rovno pod mojimi oknami neležal súložiaci Róm s Rómkou. Začala som ich vyháňať, no nič. Tak som začala hádzať paradajky...“ To je iba časť z emotívneho listu, ktorý rozposlala istá Košičanka. Opisuje v ňom mimoriadne nepríjemné zážitky so spolužitia s Rómami vrátane krádeží. Bežnou realitou vraj sú dolámané stierače a odlomené spätné zrkadlá na autách, z pivnice im údajne zmizlo už päť bicyklov. „Bielizeň na balkónoch sa nemôže sušiť, lebo vylezú až po druhé poschodie a kradnú všetko, čo nie je privarené. Niekedy mi je ľúto malých detí, keď vidím, čo jedia z kontajnerov. Vyhodím im z okna keksík alebo chlieb. Ony sa mi za to odvďačia vďačným hrejivým úsmevom, no na druhý deň mi prídu rozbiť okno,“ pokračuje zúfalá Košičanka.

Je zatrpknutá a keby sa dalo, odsťahovala by sa. No, ako sama vraví, jej byt je v podstate nepredajný. Keď sme sa počas návštevy Luníka VIII pýtali susedov, či aj oni vnímajú situáciu rovnako dramaticky, iba ticho prikývli. „Viete, my tu s nimi musíme nejako vyžiť. Nechceme ich zbytočne vytáčať. Ten múr nám pomohol, aspoň teraz je tu trochu pokoj. Čo bude ďalej, nevieme, no dúfame, že v tom Bruseli dostanú rozum, pochopia aj nás a múr ostane,“ hovorí pani vyzerajúca spoza zamrežovaného balkóna.

Ostrovany

Prvý múr vyrástol v Ostrovanoch pri Sabinove v roku 2009. Hoci situáciu nevyriešil, podľa miestnych aspoň zmiernil negatíva. Samospráva do jeho výstavby investovala trinásťtisíc eur. Je vysoký čosi vyše dvoch metrov a dlhý stopäťdesiat metrov. Oddeľuje jednu časť rozrastajúcej sa osady od zvyšku dediny. Mal zabrániť každodenným nájazdom tlúp z osady do okolitých záhrad. Rómovia sa pri výstavbe búrili, dnes im je to už jedno. „Múr je pekný, pomaľovaný. Všetci sme si zvykli. Len autom tadiaľ nemôžeme, tam sa končí cesta, tak musíme naokolo, cez dedinu,“ hovorí jeden z obyvateľov osady. Ani po jeho postavení však nemali veľké problémy. „Kto chcel, preskočil ho za pár sekúnd,“ dodáva. Oslovení mládežníci nemajú na plot žiaden názor. Je akurát po dávkach, a tak majú iné problémy.

Dievčatá tvrdia, že dnes je „klobásový deň“. To je pre ne podstatné, nie nejaký múr, ktorý akosi automaticky obchádzajú. Majorita o plote veľmi rozprávať nechce. „Či pomohol? Možno ich to len spomalilo. Veď oni kradnú, aj keď sme doma. Je im to jedno, pošlú deti, vedia, že na ne je polícia krátka. Aj keď sa človek snaží nehádzať všetkých do jedného vreca, akosi to nejde. Viem, že v osade žijú aj slušní, čo nekradnú, ale tých, čo mi plienia záhradu, je podstatne viac,“ prezrádza zhovorčivý dôchodca. Keď sa ho pýtame na meno, zvážnie. Vraj načo. Aby mu dali bitku? „Oni si žijú svojským spôsobom. Presne vieme, kedy dostávajú dávky a kedy nemajú ani cent. Keď majú dávky, sú opití, keď sú bez peňazí, ukradnú aj priklincované topánky,“ mávne rukou. Dôchodca priznáva, že múr síce problémy nevyriešil, no aspoň vytrhol politikov z nečinnosti.

Hoci zatiaľ bez výsledku. Všetkým, ktorým sa nepáči, odkazuje, nech si prídu vyskúšať život v susedstve rómskej osady. Keby sa dalo, odsťahoval by sa. No vie, že jeho dom nemá vinou svojráznych spoluobčanov takmer žiadnu hodnotu.

Michalovce

S krádežami a neporiadkom si nevedeli rady ani v Michalovciach, v bytovkách oproti rómskemu sídlisku Angi Mlyn. Pomedzi paneláky totiž viedla skratka do centra mesta. V roku 2009 si preto jedno bytové spoločenstvo prenajalo od mesta pozemok a na vlastné náklady postavilo múr. Betónové bariéry postupne vyplnili aj ďalšie prázdne priestory medzi blokmi. Vznikla tak stena oddeľujúca sídlisko obývané majoritou od toho rómskeho i cesty prvej triedy. Domáci tvrdia, že stavba splnila účel. Cieľom vraj nebolo „segregovať“, ale chrániť osobný majetok. „Situácia sa výrazne zlepšila. Vypestovali sme si tu peknú zeleň, dobudovali sa garáže. Do výstavby múra sme z fondu opráv investovali okolo 3 300 eur,“ tvrdí predseda spoločenstva vlastníkov bytov Anton Tadian.

Obyvatelia rómskeho sídliska Angi Mlyn musia chodiť do centra Michaloviec okolo dlhého plota. Ani jednému nenapadne preskakovať ho, je privysoký. Do reči im nie je. Pri pohľade na zdevastované obydlia je to zrejme posledný v dlhom rade problémov.

Prešov

V prešovskej časti Stará Tehelňa majú múr dlhý približne osem metrov, ktorý tu vyrástol v roku 2010. Aj v Prešove mal zabrániť krádežiam a neporiadku. Výsledky sú sporné. Obyvateľom rómskeho sídliska sa však nepozdáva, keďže im predĺžil cestu do centra. Jeho výstavbu preto napadli na súde.

Veľká Ida

Azda najvypuklejší problém poriadku a bezpečnosti museli riešiť vo Veľkej Ide pri Košiciach. Jedna z osád stojí hneď na začiatku dediny pri hlavnej ceste. Deťom to však neprekážalo - niektoré sa v lete dokonca vyhrievali na teplom asfalte. Vodiči ich zvyčajne zbadali na poslednú chvíľu, často dochádzalo k dopravným nehodám, dokonca dvom smrteľným. Samospráva preto vlani pristúpila k výstavbe ochranného múra, s čím súhlasili aj tri desiatky rodín z osady. Keď stavba stála, Rómovia otočili a začali sa sťažovať, že za plotom žijú ako v Leopoldove. Dnes v podstate vlastný názor nemajú. Keď sa ich pýtame, či im múr pomohol, odpovedajú áno. Keď sa ich pýtame, či sú za jeho zbúranie, odpoveď je rovnaká. Výsledok? Múr zatiaľ stojí, politici a ľudskoprávni aktivisti protestujú a ľudia žijúci na oboch stranách betónovej bariéry hľadajú namiesto kompetentných spôsob, ako vyriešiť citlivý problém spolužitia. A to platí pre všetky múry.

VIDEO Plus 7 Dní