Za takmer osemsto rokov existencie Šarišské Michaľany islamských extrémistov naživo nepoznali. Ak nerátame tatárske hordy z Mongolska, ktoré pred stovkami rokov pustošili Slovensko, vrátane Potorysia. Väčšinu času dedina v Šarišskom podolí, rátajúca dnes skoro 2 800 duší patriacich prevažne grécko- a rímskokatolíckej cirkvi, žila pokojný, bohabojný život. Preto tunajších obyvateľov šokovali správy z Česka hovoriace o tom, že ich rodák, 25-ročný Dominik, konvertoval na islam a v decembri minulého roku skončil za mrežami pre podozrenie z prípravy na teroristický útok. V jeho byte našla polícia muníciu, chemikálie, podrobné plány na výrobu výbušnín i spôsoby, ako ich pripevniť na telo či automobil. V notebooku mal, okrem iného, videá popráv a islamistickú propagandu.

Táto krajina bude naša: Istý čas bola táto fotografia s hrozivým sloganom Dominikovou
Táto krajina bude naša: Istý čas bola táto fotografia s hrozivým sloganom Dominikovou "profilovkou" na sociálnej sieti.
Zdroj: Archív

Jeho prejavy na verejnosti i na internete boli také radikálne, že sa k nemu nehlásila ani umiernená moslimská obec v Česku. Obliekal sa do vojenských odevov, zdravil zdvihnutým ukazováčikom, čo sa môže chápať ako symbol bojovníka Islamskému štátu, a na jeho facebookovom profile svietila hláška - „Táto krajina bude naša. A nebude pre všetkých...“

Úplne normálny

Šarišské Michaľany počas našej návštevy nepôsobia dojmom zapadnutej dediny. Na konci týždňa je premávka prehustená, v bočných uliciach sledujeme niekoľko partií robotníkov opravujich cesty, na dlhých schodoch v tieni stromov stúpajúcich k miestnemu kostolíku skupinka Rómov popíja pivo. Po tunajšom farárovi, od ktorého sme sa chceli dozvedieť, ako kresťanská komunita vníma radikalizáciu bývalého miništranta, však niet ani stopy. Vraj spovedá v neďalekých Ostrovanoch. Celý prípad v dedine akoby vymrzol. Rodičia mladého muža, ktorý sa pred rokmi usadil v Česku, sa odmietajú vyjadriť, starosta sa obmedzí na krátku reakciu. Dominikovu podozrivú činnosť hodnotí ako mladícku nerozvážnosť, ktorú už určite oľutoval. Viac povedať nechce. „Keby vás zaujímali investičné aktivity v obci, to by bolo iné,“ prehodí položartom.

Rituál: V tichu lesa sa Dominik, alias Abdul Rahman, oddával Alahovi.
Rituál: V tichu lesa sa Dominik, alias Abdul Rahman, oddával Alahovi.
Zdroj: Archív

Na základnej škole, ktorú Dominik navštevoval, nachádzame viac ochoty. Učiteľov, ktorí si chlapca pamätajú, tu však zostalo iba niekoľko. Zhodujú sa, že to bolo živé dieťa. Niekedy azda až príliš. Ale niečo také nikto z nich nečakal. Azda najbližšie mal k nemu jeden z pedagógov, ktorý ho učil v mladšom veku, a keďže jeho rodinu spoznal v rámci kresťanskej komunity, do istej miery poznal aj jeho domáce prostredie.
„Neviem o tom, že by mal ťažké detstvo, alebo že by bol šikanovaný. Naopak, v nábožensky založenej rodine mal dobrý príklad,“hovorí nám. „V škole som ho vnímal ako normálneho, skôr tichšieho. Mal okruh kamarátov, ale nijako spomedzi nich nevyčnieval. Po základnej odišiel na strednú školu do Prešova. Vtedy som ho stretával len ráno, keď išiel na autobus či vlak. Neskôr sa stratil úplne.“O zatknutí sa učiteľ dozvedel, až keď sa na Slovensko dostali prvé správy spoza rieky Morava. „Neviem si to vysvetliť,“ reaguje na možné príčiny Dominikovej radikalizácie.

Rodina to má ťažké

Priamo pri činžiaku, kde Dominik vyrastal, sú susedia zdielnejší. Vo všeobecnosti vnímajú rodinu „slovenského džihádistu“ pozitívne. „Sú to veľmi poriadni a dobrí ľudia, od ktorých by si mnohí mohli vziať príklad,“zhodnú sa. „Preto nás prekvapilo jeho zatknutie a obvinenie. Nie je pravda, že rodičia by sa z hanby báli vyjsť na ulicu. Možno ich vídať menej, pretože Dominikov otec je na invalidnom a matka nedávno stratila prácu na obecnom úrade. Ale vídame ich pravidelne. Aj v kostole.“ Staršia žena okopávajúca záhon pri bytovke prehodí: „Jeho matka to mala ťažké. Jej manžel dlhé roky pracoval v Česku, domov chodil málo, a keď sa vrátil, mal vážne zdravotné problémy. Najstarší syn robí v Nemecku, ďalší zomrel a teraz toto...“

Základná škola: Pedagógovia vnímali Dominika ako živého chlapca. Takú výraznú zmenu jeho priorít málokto z nich očakával.
Základná škola: Pedagógovia vnímali Dominika ako živého chlapca. Takú výraznú zmenu jeho priorít málokto z nich očakával.
Zdroj: Archív


Trojica dôchodkýň sediacich na lavičke pri sídliskovom parku vyjadrí prekvapenie, prečo sa o tom píše až teraz, keď chlapec je za mrežami už skoro rok. Na Dominika si spomínajú matne. „Bol to slušný chlapec. Dobrý, úctivý, z poriadnej rodiny. Bavilo ho na Silvestra robiť ohňostroje, miništroval v kostole. Naraz zmizol a hovorilo sa, že vstúpil do nejakej sekty. My sme už vtedy vedeli, aká je to sekta. Lenže on nebol taký, musela ho v Česku zlákať nejaká partia. Možno na peniaze. Veď odkiaľ by vzal na byt v Prahe?“

Zmenila ho vražda?

Viac než džihádista zaujíma staršie dámy veľká chudoba v regióne, nízke dôchodky a problémy s tunajšou rómskou komunitou. „Oni nás raz zvalcujú,“veštia chmúrnu budúcnosť, tvrdiac, že už súčasnosť je zlá. Nielen v uliciach obce, ale aj v škole, kde sú dve tretiny rómskych žiakov z Michalian a neďalekých Ostrovian. „Deti sa boja, doma plačú a do školy ani nechcú chodiť.“ Myslia si, že tento dlhoročný problém mohol Dominika zmeniť už v tínedžerskom veku. Spomínajú na udalosť z marca 2009, keď dvadsaťročný Róm pre fľašu vodky zavraždil predavačku v miestnej večierke. „Mŕtvu, ležiacu za pultom, objavil práve Dominik so svojím kamarátom,“hovoria susedy. „Oni volali záchranku. Odvtedy bol iný.“ Viacero obyvateľov si rovnako myslí, že tento moment mohol byť spúšťačom. Neskôr zachytili jeho slová o tom, že sa mu nepáči, ako Rómovia ubližujú majoritnému obyvateľstvu.
Keď sa spýtame, či by sa mladíkovho návratu domov obávali, ženy rozhodia rukami. „Bude, ako bude. Ale myslíme si, že jeho bytovka je teraz taká sledovaná zo všetkých strán, že by nás pred ním policajti uchránili.“ Jedna sa na chvíľku zamyslí. „Je to vlastne dobrá otázka. Všímame si teraz veci, ktoré sme predtým prehliadali. Nedávno som išla z obchodu a oproti mne sa veľmi pomaly blížilo čierne auto s cudzími značkami, červenými znakmi. Za volantom bradatý muž. Zastalo rovno pred naším domom. Nebolo mi vtedy všetko jedno a spomenula som si na Dominika.“
I keď miestni sa kritike vyhýbajú, nie všetky reakcie sú pozitívne. „Už ako tínedžer mal násilnícke sklony, mal rád zbrane, nosil pri sebe nôž,“ dozvedáme sa od ženy, ktorá rovnako ako všetci, s ktorými sme hovorili, nechce byť menovaná. Dedina je malá, každý každého pozná. „Na škole mával znížené známky zo správania. Boli taká ,živ­šia‘ partia a viem, že s kamarátmi raz nožom zranili spolužiaka. Nie zámerne. Ale aj tak.“Žena poznala i jeho bratov. „Janko a Samko, to boli, naopak, neskutočne zlatí chlapci.“Nechce však robiť závery. Je to dávno, boli ešte deti. Vie, že zvyšok údajne nerozlučnej trojice sa zmenil v pozitívnom zmysle. Jeden dokonca vyštudoval vysokú. Keď sme ho oslovili, k Dominikovi sa veľmi nehlásil. „Nie, neboli sme žiadna partia, len spolužiaci,“hovorí nám jeho bývalý kamarát. „Po základnej sme úplne stratili kontakt. O jeho zatknutí som sa dozvedel z novín a bol som z toho... divný. Zaskočený.“

Nechceli ho ani českí moslimovia

Vráťme sa však k faktom. S informáciou o zatknutom Šarišanovi žijúcom v Česku prišiel ako prvý denník Mladá fronta. Podľa neho Dominik konvertoval na islam už v roku 2015 a so svojimi názormi sa netajil. Náklonnosť k islamskému extrémizmu prezentoval na sociálnych sieťach a jeho postoje boli príliš aj na moslimskú komunitu, ktorá sa od neho dištancovala. Českí moslimovia poznajúc jeho radikálne postoje ho v januári minulého roku vyškrtli zo zoznamu účastníkov konferencie zameranej proti terorizmu. Políciu neupozornili. Vraj sa obávali nepriaznivej reakcie verejnosti. Muži zákona však svoje informácie mali. Dominik K., alias Abdul Rahman, bol v hľadáčiku Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Českej republiky dlhšie. „U tohto človeka sme zaznamenali správanie, ktoré naznačovalo jeho radikalizáciu,“ hovorí pre PLUS 7 DNÍ hovorca BIS Ladislav Šticha. „Dôležitým faktorom boli jeho prejavy na sociálnych sieťach. Začali sme ho sledovať, analyzovať, informácie sme poskytli českej polícii a súbežne s nimi na prípade ďalej pracovali. Výsledkom bola domová prehliadka, jeho zadržanie a podozrenie z prípravy teroristického útoku.“

Osamelý vlk

I keď nám obyvatelia Šarišských Michalian naznačovali, že doma mladík podobné sklony nemal a na zlú cestu ho musela zviesť nejaká extrémistická skupina, Šticha o tom pochybuje. Podľa neho u Dominika zrejme došlo k takzvanej samoradikalizácii. „Sám aktívne vyhľadával informácie, z vlastnej iniciatívy navštevoval mešity a inšpiroval sa radikálnym učením.“Hovorca dodáva, že niečo také je v rámci Českej republiky, ale aj na Slovensku ojedinelé. „Moslimská komunita na území oboch štátov je nepočetná a v správaní veľmi umiernená. Pokusy o ich radikalizáciu zo strany niektorých jedincov v minulých rokoch sa skončili neúspechom. Takže Dominik K. sa veľmi nemal s kým o svoje názory deliť.“
Ako Šticha pokračuje, za posledných desať rokov zaznamenali niekoľko prípadov, že sa takzvaní osamelí vlci pokúšali preniknúť do týchto komunít. Keď sa im však ich ideológiu nepodarilo presadiť, opustili republiku a skúšajú to niekde inde. Tak sa pred tromi rokmi s Českom rozlúčil radikál, ktorý si to nasmeroval do Belgicka.
Na fakt, že Slovák beztrestne prezentoval extrémistické názory, hlásil sa k islamu a bez strachu zverejňoval hrozby na svojom profile, upozornil aj hovorca BIS. Podľa neho to naznačuje, že takzvané antiislamistické nálady v Česku nie sú zďaleka také silné, ako sa to často prezentuje. „A to je dobre,“podotýka. „Prípadné útoky na členov moslimskej komunity by totiž mohli spôsobiť, že sa uzavrie, a tak by mohla mať väčšiu tendenciu zradikalizovať sa.“
Mladý Slovák zatiaľ čaká za mrežami na rozsudok. Tvrdenia, že chemikálie v jeho byte boli určené na výrobu zábavnej pyrotechniky na Silvestra a Nový rok, mu nepomohli. Moslimovia predsa Silvestra neoslavujú. Ak sa podozrenia
z prípravy bombového útoku potvrdia, hrozí slovenskému džihádistovi trest odňatia slobody až na pätnásť rokov.