Tip na článok
Dom duchov: Rusovce. Polorozpadnutý plot a ošarpané objekty, žiadna tabuľa. „Môže mať niečo podobné akýkoľvek prevádzkový poriadok?“ pýta sa Ivan Türk.

Elitné komandá trénujú na neskolaudovanej a nepovolenej strelnici

Elitné komando si denne chodí zastrieľať do objektu, na ktorý ministerstvo nemá stavebné ani kolaudačné povolenie.

Galéria k článku (5 fotografií )
Tlmí: Policajný prezident Tibor Gašpar sľúbil, že činnosť na strelnici utlmia. Stal sa skôr opak.
Musí preč: Minister vnútra Robert Kaliňák začiatkom roka tvrdil, že policajná strelnica z Rusoviec musí zmiznúť. Ministerstvo naopak rokuje o kúpe pozemkov.
Vrtuľník: Dňa 22. októbra „visel“ vrtuľník niekoľko metrov nad strelnicou a policajti trénovali zlaňovanie a streľbu. Hluk bolo počuť na kilometre ďaleko.

Dávky zo samopalov a hukot vrtuľníka sa pravidelne rozliehajú nad celým slovensko- rakúsko-maďarským trojhraničím. Hluk majú na svedomí elitné policajné jednotky, ktoré si do Rusoviec chodia každý pracovný deň od ôsmej rána až do poludnia vybiť adrenalín.

Objekt, ktorý nemá žiadne oficiálne označenie, je na dostrel od husto obývanej oblasti i miestnej školy. Ako sa asi môžu deti sústrediť na učenie, ak počas celého dopoludnia sedia ako na bojisku? Nezaujíma to ani ministra a dokonca ani zriaďovateľa školy - obec.

Na hulváta

„Ministerstvo vnútra plánuje vybudovať okolo strelnice zemný val ako reakciu na predchádzajúce opakované tvrdenia niektorých obyvateľov Rusoviec o neúnosnom hluku či nebezpečnosti pre okoloidúcich, dokonca pre zastavané územie Rusoviec.

MV SR pôvodne uvažovalo o hľadaní alternatívnych riešení, ani jedno sa však nepodarilo uskutočniť. Rusovská strelnica je na výcvik špecializovaných policajných jednotiek najvhodnejšia,“ pretlmočili názor prednostky miestneho úradu Oľgy Gáfrikovej rusovské obecné noviny.

Prednostka asi zabudla, že na svojej stoličke nesedí preto, aby tlmočila názory ministerstva, ale aby zastupovala záujmy obyvateľov obce. Napríklad aj obyvateľku Kovácsovej ulice, ktorej skončil náboj zo samopalu v stene pár centimetrov nad gaučom, kde o takom čase pravidelne sedáva jej malý vnuk. Iba náhodou tam vtedy nesedel.

Niekoľko sto metrov od strelnice je základná škola a škôlka, ktorých zriaďovateľom je obec. Na ich dvore sa deti hrávajú práve v čase, keď elitné komandá strieľajú ako odušu. Okolo strelnice vedie medzinárodná cyklotrasa a diaľnica. Ani toto prednostke Gáfrikovej nevadí.

Naopak, spochybňuje obyvateľov, ktorí si dovolili protestovať proti hluku z každodennej streľby a proti strelnici, ktorá dodnes vlastne ani žiadnou strelnicou nie je. Oficiálne totiž neexistuje a objekt, z ktorého sa ozýva streľba, nie je po dlhých rokoch, čo ho policajné zložky využívajú, ani len označený tabuľou.

Čítajte viac:

Ako v Stalingrade! Strelnica v Jarovciach je pri rodinných domoch

Bez pravidiel a načierno

„Ešte v roku 2012 nám vedenie ministerstva vnútra a policajný prezident Tibor Gašpar prisľúbili, že činnosť strelnice utlmia a presunú ju. Nestalo sa tak. Minister Kaliňák v januári 2015 povedal, že strelnica musí ísť preč.

Sľubovali aj to, že okolo strelnice navezú valy zo zeminy, aby bola aspoň bezpečnejšia. Máme október 2015. Čo myslíte? Naviezli?“ ironicky zhrnul situáciu okolo objektu bývalej raketovej základne Rusovčan Ivan Türk, ktorý sa niekoľko rokov lieči pre poruchy spôsobené hlukom z každodennej streľby.

Pán Türk sa v probléme „rýpe“ už niekoľko rokov. O pomoc požiadal právnikov. A tí začali ministerstvu klásť veľmi jednoduché otázky. Na stránke MV SR sú oficiálne uvedené kontakty na dve strelnice, ktoré rovnako využívajú špecializované policajné zložky na nácvik ostrej streľby. Ide o strelnice v Stupave a v Rači.

Aktivisti si vyžiadali údaje o oboch týchto strelniciach. Konkrétne chceli vedieť, na základe akých právnych predpisov MV SR prevádzkuje tieto strediská špeciálnej prípravy, a tiež vidieť kópie prevádzkového poriadku. Ani v jednom bode nenastal problém a ministerstvo požadované dokumenty zaslalo. Zverejnilo dokonca kompletný prevádzkový poriadok objektov v špeciálnom režime.

Rovnakú žiadosť poslala ministerstvu právnička Kristína Babiaková k strelnici v Rusovciach. Zaujímalo ju, na základe akých právnych predpisov MV SR prevádzkuje výcvikový priestor - strelnicu, vyžiadala si kópie všetkých dokumentov, ktoré povoľujú prevádzku strelnice, kópiu prevádzkového poriadku, kópie stavebných povolení na stavby v areáli strelnice a kópie kolaudačných rozhodnutí.

A nastal problém. Úradníci z ministerstva Babiakovej odpísali: „Nakoľko sa na časť vašej žiadosti vzťahujú obmedzenia slobodného prístupu k informáciám, poštou vám bude doručené rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácií.“

V prípade dvoch strelníc prevádzkový poriadok tajný nebol, v Rusovciach zrazu áno? A nebolo to náhodou tak, že ak úradníci prevádzkový poriadok nemajú, začnú sa tváriť, že je utajený?

Nariadenie ministra vnútra o streleckej príprave z októbra 2004 hovorí jasne. Nadriadený špeciálneho útvaru zodpovedá za spracovanie prevádzkového poriadku objektu alebo priestoru. Tu by však asi aj múdry kráľ Šalamún narazil. Ako sa dá spracovať prevádzkový poriadok objektu, ktorý na papieri neexistuje?

Na stránke ministerstva vnútra nie je ani zmienka o nejakej strelnici či výcvikovom stredisku v Rusovciach. Tobôž o jeho šéfovi. Ak sa pred onen objekt aj postavíte, nájdete iba hrdzavý plot bez akéhokoľvek označenia.

Kocúrkovo pokračuje

Po nepríjemných otázkach právničky Kristíny Babiakovej muselo ministerstvo s pravdou von aspoň čiastočne. Prevádzkový poriadok schovali pod utajenú skutočnosť, avšak stavebné a kolaudačné povolenia sa utajiť nedajú.

„Žiadosti o kópie všetkých dokumentov, ktoré povoľujú prevádzku výcvikového priestoru, kópie stavebných povolení na stavby v areáli vrátane oplotenia a kópie všetkých kolaudačných rozhodnutí na stavby sa nevyhovuje, nakoľko informácie požadované žiadateľkou povinná osoba nemá k dispozícii.“

Jednoducho, na objekt v Rusovciach, ktorý polícia využíva ako strelnicu, nemá ministerstvo vnútra ani stavebné povolenia, ani kolaudačné rozhodnutia. Elitné komandá teda chodia každý deň strieľať na neskolaudovanú a nepovolenú strelnicu.

Rozpoltenosť úradov sa však nekončí. V januári minister vnútra Kaliňák vyhlásil, že strelnica musí preč. Veliteľ útvaru osobitného určenia však zakrátko začne obiehať vlastníkov pozemkov, na ktorých leží strelnica-nestrelnica. Vraj pôda na ich pozemkoch je kontaminovaná natoľko, že sa nedá využiť nijako inak, len na to, na čo sa aj využíva.

Majitelia pozemkov, ktorí ich prenajímajú ministerstvu vnútra, si môžu dobrovoľne nasilu vybrať. Buď prenajmú svoje pozemky ministerstvu a získajú za to pár eur, alebo zostanú ich role ležať ladom.

Zaujímavé je, že jednou z majiteliek pozemkov je aj pracovníčka obecného úradu. Tá prenajíma ministerstvu celkovo 346,6 štvorcového metra za 995 eur ročne. Predmet nájmu je podľa zmluvy charakterizovaný „pre potreby nájomcu v súvislosti s využívaním tohto areálu“ až do 31. 12. 2018.

Je teda jasné, že streľba v Rusovciach zrejme tak skoro neutíchne. Aj preto, že podľa hovorcu Ivana Netíka „MV SR rokuje s majiteľmi pozemkov na ich odkúpení“.

Bez projektu

Súbežne s rečami o tom, že strelnica „musí ísť preč“, sa začalo hovoriť aj o navezení 20-tisíc kubických metrov zeminy na ochranné valy. „Situáciu okolo strelnice riešime. Majitelia pozemkov súhlasili s navezením zeminy, z ktorej by vznikli protihlukové valy, tak ako sme sa dohodli na Výbore pre obranu a bezpečnosť NR SR aj so zástupcami nespokojných občanov.

Tí povedali, že súhlasia so zachovaním strelnice s tým, že sa urobia protihlukové opatrenia. Rovnako zisťujeme, či by nebolo efektívnejšie namiesto valov zo zeminy prísť s rozoberateľnými protihlukovými stenami,“ napísal Netík z ministerstva vnútra.

Kým však páni z ministerstva „zisťujú“, čas beží a každý deň prevádzky strelnice je riziko pre obyvateľov. Na vine však nie je stavebný úrad, ale nepružnosť ministerstva.

„Zo strany stavebného úradu nie sú absolútne žiadne prekážky. S MV SR sme sa na spoločných rokovaniach dohodli, že na návozy zeminy na vytvorenie protihlukovej bariéry bude potrebné podať žiadosť o územné rozhodnutie a urobiť jednoduchý projekt. MV SR tak do dnešného dňa neurobilo,“ informovala prednostka úradu Gáfriková.

Namiesto rokovaní o výstavbe strelnice za humnami dediny by sa možno miestni mocipáni mohli inšpirovať vo zvolenskej časti Sekier. Tam sa aspoň proti hlučnej policajnej streľbe ozvali. Konkrétne riaditeľka Základnej školy Janka Alexyho Miloslava Olerínyová. Podľa pani riaditeľky hlučná streľba narúša vyučovací proces.

Rusovské deti si už po rokoch každodennej streľby a priebežného hluku z vrtuľníka zrejme na rachot zvykli. Nič iné im asi neostane, pretože ich záujmov a práva na nerušené vyučovanie sa doposiaľ nezastal nikto.

VIDEO Plus 7 Dní