venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

K&nbsp;urnám prišlo o&nbsp;tretinu viac voličov ako pred piatimi rokmi. Napriek zlepšeniu sme s&nbsp;22,73-percentnou účasťou opäť najhorší z&nbsp;celej Európy. Kotlebovci podľa komentátorov dokázali, že sú etablovanou stranou, aj keď nedajú lídra na kandidátku, Smer vraj nezaznamenal prepad, ale debakel, a&nbsp;víťaz ešte nie je na scéne ani dva roky! Napriek relatívnemu nezáujmu o&nbsp;veci týkajúce sa Únie tieto voľby u&nbsp;nás zatriasli systémom.

Európske voľby neboli ako hociktoré iné voľby. Na prekvapenia, ktoré vychádzajú v&nbsp;ostatných rokoch z&nbsp;výsledkov, sme už zvyknutí, ale na to, že strany ich ani nejdú riadne osláviť (či zapiť), veľmi nie. Voľby do Európskeho parlamentu boli v&nbsp;tomto ohľade výnimočné. Väčšina strán nechala cez víkend svoje centrály prázdne a&nbsp;kandidáti väčšinou očakávali informáciu, či získali kreslo v&nbsp;Bruseli, zalezení doma.

Stretli sa len tí, ktorí možno trochu tušili, že sa stanú víťazmi sobotňajšej noci, a&nbsp;to s&nbsp;20,11 percenta : koalícia „mladých strán“, teda aspoň čo sa dĺžky ich pôsobenia na slovenskej politickej scéne týka, Progresívne Slovensko (PS) a&nbsp;SPOLU. „Volebnú noc sme mali z&nbsp;jednoduchého dôvodu - na našej kampani pracovali stovky dobrovoľníkov, ktorí v&nbsp;uliciach venovali desiatky hodín svojho času rozdávaniu letákov, klopaniu na dvere, rozhovorom s&nbsp;ľuďmi, aby sa skvelý výsledok podaril,“ vysvetlila hovorkyňa dvojpartie Silvia Hudáčková a&nbsp;dodala, že párty zorganizovali ako poďakovanie dobrovoľníkom a&nbsp;členom, ktorí prišli do Bratislavy z&nbsp;regiónov.

„Chceli sme prežívať spoločne s&nbsp;nimi momenty, keď prichádzali výsledky z&nbsp;prvých okrskov,“ napísala. Grilovačka, prípitok, bufet, ako sa patrí, zábava do polnoci, príhovory lídrov, ľudia od Michala Trubana a&nbsp;Miroslava Beblavého mali dôvody na otvorenie sektu. Hoci ich strany ešte neprešli parlamentnými voľbami, eurovoľby im vyniesli štyroch zástupcov v&nbsp;Bruseli. Do bilancie úspechov si môžu pripísať aj výhru v&nbsp;prezidentských voľbách, lebo Zuzana Čaputová bola podpredsedníčkou progresívcov.

Horšie dopadli tí, ktorí sú na víťazstvá zvyknutí. Hoci Smer získal 15,72 percenta a&nbsp;druhé miesto je pre sociálnych demokratov rozčarovaním, v&nbsp;strane sa našla minimálne jedna šťastná členka. Jednotka kandidátky Monika

Beňová získala 25. mája svoj štvrtý európsky mandát. Jej hviezda nepadá, teší sa a&nbsp;ako dôkaz pripomína, že v&nbsp;počte preferenčných hlasov predstihla dokonca lídra kandidátky víťazov. „Ukázalo to podľa mňa, že kampaň je práca počas celého výkonu mandátu, ktorá znamená aj neustály priamy kontakt s&nbsp;ľuďmi v&nbsp;regiónoch, a&nbsp;to&nbsp;nielen prostredníctvom sociálnych sietí,“ povedala smeráčka. To, že sa v&nbsp;sobotu na Súmračnej v&nbsp;centrále s&nbsp;ďalšími kolegami nestretli, Beňovej neprekáža. „Veľkú časť volebného víkendu som trávila v&nbsp;spoločnosti svojho syna. Okrem toho som sa stretla s&nbsp;viacerými svojimi priateľmi a&nbsp;ich rodinami, varili sme guláš,“ povedala o&nbsp;tom, ako trávila čakanie na výsledky.“

„Čo sa týka celkového výsledku, samozrejme, spokojná nie som. Je však odrazom toho, čo sa už dlhšie na slovenskej politickej scéne deje. Je teraz na Smere a&nbsp;jeho vedúcich predstaviteľoch, ako tento impulz vyhodnotia a&nbsp;na&nbsp;aké konkrétne opatrenia sa odhodlajú,“ komentovala tri mandáty svojej strany a&nbsp;volebnú porážku. Vedeniu strany odkazuje, že s&nbsp;klesajúcimi preferenciami si musí poradiť samo.

Odkedy Alojz Hlina prebral po Jánovi Figeľovi KDH, strana si drží v&nbsp;prieskumoch preferencie nad piatimi percentami. Aj výsledok v&nbsp;eurovoľbách ukazuje, že kresťanskí demokrati sa v&nbsp;marci 2020 do slovenského parlamentu pravdepodobne vrátia. Do vysokej politiky opätovne vkročili už cez víkend. Získali dva mandáty a&nbsp;9,69 percenta. Ako mimoparlamentná strana využili príležitosť na „stretávku“ v&nbsp;centrále pri víne a&nbsp;chuťovkách.

Správou o KDH sa končí vymenúvanie tých, ktorí môžu byť spokojní. SaS síce získalo dve kreslá a 9,62 percenta, ani OĽaNO úplne neprepadlo, lebo vďaka 5,25 percenta posielajú do európskej politiky zástupcu Rómov Petra Polláka, jednociferný výsledok im asi veľmi po chuti nie je. SMK (4,96 percenta) aj Most-Híd (2,59 percenta) stratili svojich zástupcov, a tak maďarská menšina na Slovensku sa nemá veľmi na koho v Bruseli spoľahnúť. Eurovoľby boli úplným prepadákom pre SNS (4,09 percenta) aj pre Borisa Kollára (3,23 percenta), ktorý kampaň poňal veľkolepo a dokonca dotiahol francúzsku nacionalistku Marine Le Penovú do Bratislavy. Kollára a Bugára dokonca porazila ani nie štvormesačná strana bývalých europoslancov Anny Záborskej a Branislava Škripeka, nazvaná Kresťanská únia. Pozbierala 3,85 percenta hlasov.

Radovan Štefančík, politológ a&nbsp;dekan Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity, hodnotí voľby pozitívne. „Vyhralo zoskupenie považované za eurooptimistické. Aj&nbsp;vzhľadom na to, že veľa strán kritizovalo Úniu a&nbsp;videlo ju, ak nie ako krajní pravičiari čisto negatívne, tak aspoň rezervovane. Ľudia dokázali, že tento postoj nie je až taký populárny,“ vysvetľuje Štefančík.

Ako dodáva, negatívom je, že sa do europarlamentu dostali pravicoví extrémisti. „Ale ich rastúci trend je dlhodobý a&nbsp;koaličné strany si musia povedať, čo s&nbsp;tým,“ myslí si Štefančík.

Hoci bola účasť o&nbsp;tretinu vyššia ako naposledy, Štefančík to nevidí až tak pozitívne. „Je to preto, že existoval ostrejší konflikt medzi pozitívnym a&nbsp;negatívnym vnímaním Únie. Ale netešil by som sa z&nbsp;toho, lebo je stále najmenšia zo štátov Únie,“ hovorí. Najväčšie fiasko zažila Dankova SNS a&nbsp;Kollárova strana Sme rodina. „Kollár urobil zlý krok, že sa dal dokopy s&nbsp;radikálmi a&nbsp;extrémistami v&nbsp;západnej Európe. Napríklad s&nbsp;bývalým šéfom SPU Heinzom-Christianom Strachem, ktorého korupčný škandál sa prevalil. Takisto Marine Le Penovú vnímame na Slovensku negatívne,“ vysvetľuje.

SNS je podľa neho strana personálne vyprahnutá a&nbsp;dlhodobo, podobne ako Smer, ignorovala eurovoľby. „Mali len vizuálnu stránku kampane a&nbsp;neotvorili žiadnu tému, ktorá by bola pre voliča, ktorý chce voliť v&nbsp;eurovoľbách, zaujímavá,“ hovorí a&nbsp;dodáva, že Jaroslav Paška nemá charizmu na pritiahnutie voličov.

Smeru klesajú percentá, vyhral len v&nbsp;troch krajoch a&nbsp;najmä chudobnejších okresoch. „Pravdepodobne stále veria heslám, že ľudia si zaslúžia istoty, a&nbsp;možno si myslia, že Smer je sociálnodemokratickou stranou, ktorá sa postará o&nbsp;ľudí v&nbsp;núdzi,“ vysvetľuje Štefančík. Ako dodáva, netreba zabúdať na fakt, že tam, kde bolo pred Smerom silné HZDS, rastú pravicoví extrémisti. Ako vysvetľuje, že strana, ktorá voličom neprezentuje svoj program, ale skôr poukazuje stále na zlú Úniu, migrantov, LGBT, získava takú podporu?

„Keď sa pozriete na rétoriku Roberta Fica, zistíte, že je stále spojená s&nbsp;hľadaním nejakého nepriateľa. V&nbsp;minulosti to bol Maďar, potom Róm, zlí novinári, nedávno migranti. Volič akoby bol naučený, že proti niekomu treba bojovať. A&nbsp;to funguje, neponúkať nič pozitívne, len kritizovať,“ vraví Štefančík. Populistický Smer sa podľa neho nedá poraziť umiernenou politikou, ale ešte väčším populizmom. ĽSNS bude podľa neho stúpať. „Lebo Smer postupne klesá a&nbsp;bývalí voliči Smeru nie sú sociálni demokrati, ale skôr nacionalisti a&nbsp;tí budú voliť nie SNS, ktorého predseda sa často blamuje, ale radšej ĽSNS,“ dodáva.