K urnám prišlo o tretinu viac voličov ako pred piatimi rokmi. Napriek zlepšeniu sme s 22,73-percentnou účasťou opäť najhorší z celej Európy. Kotlebovci podľa komentátorov dokázali, že sú etablovanou stranou, aj keď nedajú lídra na kandidátku, Smer vraj nezaznamenal prepad, ale debakel, a víťaz ešte nie je na scéne ani dva roky! Napriek relatívnemu nezáujmu o veci týkajúce sa Únie tieto voľby u nás zatriasli systémom.

Oslavy aj papuče

Európske voľby neboli ako hociktoré iné voľby. Na prekvapenia, ktoré vychádzajú v ostatných rokoch z výsledkov, sme už zvyknutí, ale na to, že strany ich ani nejdú riadne osláviť (či zapiť), veľmi nie. Voľby do Európskeho parlamentu boli v tomto ohľade výnimočné. Väčšina strán nechala cez víkend svoje centrály prázdne a kandidáti väčšinou očakávali informáciu, či získali kreslo v Bruseli, zalezení doma.

Stretli sa len tí, ktorí možno trochu tušili, že sa stanú víťazmi sobotňajšej noci, a to s 20,11 percenta : koalícia „mladých strán“, teda aspoň čo sa dĺžky ich pôsobenia na slovenskej politickej scéne týka, Progresívne Slovensko (PS) a SPOLU. „Volebnú noc sme mali z jednoduchého dôvodu - na našej kampani pracovali stovky dobrovoľníkov, ktorí v uliciach venovali desiatky hodín svojho času rozdávaniu letákov, klopaniu na dvere, rozhovorom s ľuďmi, aby sa skvelý výsledok podaril,“vysvetlila hovorkyňa dvojpartie Silvia Hudáčková a dodala, že párty zorganizovali ako poďakovanie dobrovoľníkom a členom, ktorí prišli do Bratislavy z regiónov.

„Chceli sme prežívať spoločne s nimi momenty, keď prichádzali výsledky z prvých okrskov,“ napísala. Grilovačka, prípitok, bufet, ako sa patrí, zábava do polnoci, príhovory lídrov, ľudia od Michala Trubana a Miroslava Beblavého mali dôvody na otvorenie sektu. Hoci ich strany ešte neprešli parlamentnými voľbami, eurovoľby im vyniesli štyroch zástupcov v Bruseli. Do bilancie úspechov si môžu pripísať aj výhru v prezidentských voľbách, lebo Zuzana Čaputová bola podpredsedníčkou progresívcov.

Dvaja lídri?: Koalícia PS-SPOLU v najbližších dňoch rozhodne, či chce za šéfa Michala Trubana alebo
Miroslava Beblavého.
Dvaja lídri?: Koalícia PS-SPOLU v najbližších dňoch rozhodne, či chce za šéfa Michala Trubana alebo Miroslava Beblavého.
Zdroj: ARCHÍV PS - SPOLU

Politické zemetrasenie

Horšie dopadli tí, ktorí sú na víťazstvá zvyknutí. Hoci Smer získal 15,72 percenta a druhé miesto je pre sociálnych demokratov rozčarovaním, v strane sa našla minimálne jedna šťastná členka. Jednotka kandidátky Monika

Beňová získala 25. mája svoj štvrtý európsky mandát. Jej hviezda nepadá, teší sa a ako dôkaz pripomína, že v počte preferenčných hlasov predstihla dokonca lídra kandidátky víťazov. „Ukázalo to podľa mňa, že kampaň je práca počas celého výkonu mandátu, ktorá znamená aj neustály priamy kontakt s ľuďmi v regiónoch, a to nielen prostredníctvom sociálnych sietí,“ povedala smeráčka. To, že sa v sobotu na Súmračnej v centrále s ďalšími kolegami nestretli, Beňovej neprekáža. „Veľkú časť volebného víkendu som trávila v spoločnosti svojho syna. Okrem toho som sa stretla s viacerými svojimi priateľmi a ich rodinami, varili sme guláš,“ povedala o tom, ako trávila čakanie na výsledky.“

„Čo sa týka celkového výsledku, samozrejme, spokojná nie som. Je však odrazom toho, čo sa už dlhšie na slovenskej politickej scéne deje. Je teraz na Smere a jeho vedúcich predstaviteľoch, ako tento impulz vyhodnotia a na aké konkrétne opatrenia sa odhodlajú,“komentovala tri mandáty svojej strany a volebnú porážku. Vedeniu strany odkazuje, že s klesajúcimi preferenciami si musí poradiť samo.

Oslavovali: Volebnú noc organizovali len progresívci z koalície PS - SPOLU.
Oslavovali: Volebnú noc organizovali len progresívci z koalície PS - SPOLU.
Zdroj: Archív/PS-SPOLU

Kresťania opäť v hre, Maďari von

Odkedy Alojz Hlina prebral po Jánovi Figeľovi KDH, strana si drží v prieskumoch preferencie nad piatimi percentami. Aj výsledok v eurovoľbách ukazuje, že kresťanskí demokrati sa v marci 2020 do slovenského parlamentu pravdepodobne vrátia. Do vysokej politiky opätovne vkročili už cez víkend. Získali dva mandáty a 9,69 percenta. Ako mimoparlamentná strana využili príležitosť na „stretávku“ v centrále pri víne a chuťovkách.

Správou o KDH sa končí vymenúvanie tých, ktorí môžu byť spokojní. SaS síce získalo dve kreslá a 9,62 percenta, ani OĽaNO úplne neprepadlo, lebo vďaka 5,25 percenta posielajú do európskej politiky zástupcu Rómov Petra Polláka, jednociferný výsledok im asi veľmi po chuti nie je. SMK (4,96 percenta) aj Most-Híd (2,59 percenta) stratili svojich zástupcov, a tak maďarská menšina na Slovensku sa nemá veľmi na koho v Bruseli spoľahnúť. Eurovoľby boli úplným prepadákom pre SNS (4,09 percenta) aj pre Borisa Kollára (3,23 percenta), ktorý kampaň poňal veľkolepo a dokonca dotiahol francúzsku nacionalistku Marine Le Penovú do Bratislavy. Kollára a Bugára dokonca porazila ani nie štvormesačná strana bývalých europoslancov Anny Záborskej a Branislava Škripeka, nazvaná Kresťanská únia. Pozbierala 3,85 percenta hlasov.

Zaujímavosti z volieb

  • Smer vyhral voľby len v troch krajoch, Trenčianskom, Banskobystrickom a Prešovskom. Vyzerá to tak, že práve najchudobnejšie kraje sa stále držia strany, ktorá s malou prestávkou vládne už od roku 2006. Zdá sa, že medzi najsilnejšie bašty Smeru patrí obec Obručné, kde Ficova strana získala až 75 percent, čo však reálne znamenalo 15 hlasov od obyvateľov obce.
  • V niektorých obciach, napríklad v Selciach v Poltárskom okrese, s prehľadom vyhrávali ľudáci. V spomínanej obci mali až 69,23 percenta. Opäť to však znamenalo, vzhľadom na malý počet voličov, len 9 hlasov.
  • Najvyššia volebná účasť bola v mestách, konkrétne v Bratislave. V Starom Meste presiahla 42 percent, celé mesto ju však malo vysoko nad 30 percent. Doťahovala sa Banská Bystrica s vyše 27-percentnou účasťou. Najväčší nezáujem prejavil okres Snina len so 14-percentnou účasťou.
  • Do europarlamentu sa dostali aj kandidáti z nižších miest na kandidátkach. Takto prekrúžkovali svojich vyššie umiestnených kolegov napríklad dvaja ochranári z PS - SPOLU či podpredseda ľudákov zo 14. miesta.
  • Eurovoľby, čo sa týka incidentov, dopadli dobre. Len v bratislavskom Novom Meste sa priamo vo volebnom okrsku partia známych čudákov dožadovala zrušenia volieb. Podľa starostu to však veľmi rýchlo vyriešila polícia. Išlo vraj o tú istú skupinku, ktorá blokovala limuzínu novozvolenej prezidentky Čaputovej v Pezinku.
So synom: Beňová strávila sobotu so synom.
So synom: Beňová strávila sobotu so synom.
Zdroj: EMIL VAŠKO

Optimisti vs kritici

Radovan Štefančík, politológ a dekan Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity, hodnotí voľby pozitívne. „Vyhralo zoskupenie považované za eurooptimistické. Aj vzhľadom na to, že veľa strán kritizovalo Úniu a videlo ju, ak nie ako krajní pravičiari čisto negatívne, tak aspoň rezervovane. Ľudia dokázali, že tento postoj nie je až taký populárny,“vysvetľuje Štefančík.

Ako dodáva, negatívom je, že sa do europarlamentu dostali pravicoví extrémisti. „Ale ich rastúci trend je dlhodobý a koaličné strany si musia povedať, čo s tým,“ myslí si Štefančík.

Najnižšia účasť

Hoci bola účasť o tretinu vyššia ako naposledy, Štefančík to nevidí až tak pozitívne. „Je to preto, že existoval ostrejší konflikt medzi pozitívnym a negatívnym vnímaním Únie. Ale netešil by som sa z toho, lebo je stále najmenšia zo štátov Únie,“ hovorí. Najväčšie fiasko zažila Dankova SNS a Kollárova strana Sme rodina. „Kollár urobil zlý krok, že sa dal dokopy s radikálmi a extrémistami v západnej Európe. Napríklad s bývalým šéfom SPU Heinzom-Christianom Strachem, ktorého korupčný škandál sa prevalil. Takisto Marine Le Penovú vnímame na Slovensku negatívne,“vysvetľuje.

SNS je podľa neho strana personálne vyprahnutá a dlhodobo, podobne ako Smer, ignorovala eurovoľby. „Mali len vizuálnu stránku kampane a neotvorili žiadnu tému, ktorá by bola pre voliča, ktorý chce voliť v eurovoľbách, zaujímavá,“ hovorí a dodáva, že Jaroslav Paška nemá charizmu na pritiahnutie voličov.

Politológ Radoslav Štefančík
Politológ Radoslav Štefančík
Zdroj: Marek Ištók

Ľudia stále veria heslám

Smeru klesajú percentá, vyhral len v troch krajoch a najmä chudobnejších okresoch. „Pravdepodobne stále veria heslám, že ľudia si zaslúžia istoty, a možno si myslia, že Smer je sociálnodemokratickou stranou, ktorá sa postará o ľudí v núdzi,“vysvetľuje Štefančík. Ako dodáva, netreba zabúdať na fakt, že tam, kde bolo pred Smerom silné HZDS, rastú pravicoví extrémisti. Ako vysvetľuje, že strana, ktorá voličom neprezentuje svoj program, ale skôr poukazuje stále na zlú Úniu, migrantov, LGBT, získava takú podporu?

„Keď sa pozriete na rétoriku Roberta Fica, zistíte, že je stále spojená s hľadaním nejakého nepriateľa. V minulosti to bol Maďar, potom Róm, zlí novinári, nedávno migranti. Volič akoby bol naučený, že proti niekomu treba bojovať. A to funguje, neponúkať nič pozitívne, len kritizovať,“ vraví Štefančík. Populistický Smer sa podľa neho nedá poraziť umiernenou politikou, ale ešte väčším populizmom. ĽSNS bude podľa neho stúpať. „Lebo Smer postupne klesá a bývalí voliči Smeru nie sú sociálni demokrati, ale skôr nacionalisti a tí budú voliť nie SNS, ktorého predseda sa často blamuje, ale radšej ĽSNS,“ dodáva.

Kto sú noví europoslanci?

Michal Šimečka (35) - PS - SPOLU: Bývalý novinár, ktorý absolvoval University of Oxford. Pracoval v europarlamente pre Borisa Zalu a Libora Roučka. Je spoluzakladateľom Progresívneho Slovenska, v ktorom je podpredsedom.
Michal Šimečka (35) - PS - SPOLU: Bývalý novinár, ktorý absolvoval University of Oxford. Pracoval v europarlamente pre Borisa Zalu a Libora Roučka. Je spoluzakladateľom Progresívneho Slovenska, v ktorom je podpredsedom.
Zdroj: Tony Štefunko
Michal Wiezik (39) - PS - SPOLU: Ekológ a vedec s titulom docent sa do europarlamentu prekrúžkoval. Súčasťou jeho kampane bol boj za životné prostredie, zaujal napríklad videom proti leteckým postrekom, ktoré inšpekcia životného prostredia zastavila.
Michal Wiezik (39) - PS - SPOLU: Ekológ a vedec s titulom docent sa do europarlamentu prekrúžkoval. Súčasťou jeho kampane bol boj za životné prostredie, zaujal napríklad videom proti leteckým postrekom, ktoré inšpekcia životného prostredia zastavila.
Zdroj: TASR
Martin Hojsík (42) - PS - SPOLU: Ďalší ekológ a aktivista za životné prostredie je verejnosti známy najmä z Greenpeace, zo Slobody zvierat. Pracoval aj pre organizáciu Four Paws (Štyri labky) za ľudské zaobchádzanie so zvieratami.
Martin Hojsík (42) - PS - SPOLU: Ďalší ekológ a aktivista za životné prostredie je verejnosti známy najmä z Greenpeace, zo Slobody zvierat. Pracoval aj pre organizáciu Four Paws (Štyri labky) za ľudské zaobchádzanie so zvieratami.
Zdroj: TASR
Vladimír Bilčík (43) - PS - SPOLU: Vysokoškolský pedagóg sa venuje výskumu rozhodovacích procesov EÚ a úlohe menších členských krajín. V roku 2016 kandidoval za stranu Sieť a tesne mu ušlo miesto poslanca. Neskôr sa pridal k Miroslavovi Beblavému do SPOLU.
Vladimír Bilčík (43) - PS - SPOLU: Vysokoškolský pedagóg sa venuje výskumu rozhodovacích procesov EÚ a úlohe menších členských krajín. V roku 2016 kandidoval za stranu Sieť a tesne mu ušlo miesto poslanca. Neskôr sa pridal k Miroslavovi Beblavému do SPOLU.
Zdroj: Tony Štefunko
Monika Beňová (50) - Smer Spoluzakladateľka Smeru a europoslankyňa od roku 2004. V ostatnom čase sa vyjadrovala kriticky voči Ficovi a jeho spôsobu politiky. Nedávno sa rozviedla s reklamným mágom Fedorom Flašíkom.
Monika Beňová (50) - Smer Spoluzakladateľka Smeru a europoslankyňa od roku 2004. V ostatnom čase sa vyjadrovala kriticky voči Ficovi a jeho spôsobu politiky. Nedávno sa rozviedla s reklamným mágom Fedorom Flašíkom.
Zdroj: Facebook: Minika Beňová
Miroslav Číž (65) - Smer: Od roku 2002 je poslancom parlamentu. Predložil novelu tlačového zákona, ktorý má prívlastok náhubkový, a v hlavnom meste získal byt za 700 eur. Napriek tomu požiadal Kanceláriu NR SR o pridelenie služobného ubytovania.
Miroslav Číž (65) - Smer: Od roku 2002 je poslancom parlamentu. Predložil novelu tlačového zákona, ktorý má prívlastok náhubkový, a v hlavnom meste získal byt za 700 eur. Napriek tomu požiadal Kanceláriu NR SR o pridelenie služobného ubytovania.
Zdroj: Vlado Labát/Plus JEDEN DEŇ
Róbert Hajšel (52) - Smer: Absolvent MGIMO (Moskovský inštitút medzinárodných vzťahov) bol od roku 1993 bruselským spravodajcom TASR. V roku 2005 sa stal riaditeľom Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.
Róbert Hajšel (52) - Smer: Absolvent MGIMO (Moskovský inštitút medzinárodných vzťahov) bol od roku 1993 bruselským spravodajcom TASR. V roku 2005 sa stal riaditeľom Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.
Zdroj: TASR
Peter Pollák (46) - OĽaNO Bude prvým rómskym europoslancom za Slovensko. Igor Matovič sa vzdal v jeho prospech. V rokoch 2012 až 2016 bol splnomocnencom vlády pre rómske komunity. Zlizol si však kritiku za hospodárenie a programový chaos.
Peter Pollák (46) - OĽaNO Bude prvým rómskym europoslancom za Slovensko. Igor Matovič sa vzdal v jeho prospech. V rokoch 2012 až 2016 bol splnomocnencom vlády pre rómske komunity. Zlizol si však kritiku za hospodárenie a programový chaos.
Zdroj: Archív
Ivan Štefanec (57) - KDH Europoslancom je od roku 2014, pred vstupom do KDH bol členom SDKÚ. Predtým pracoval pre Coca-Colu. Vo voľnom čase sa venuje behu. Čelil len jednej menšej kauze,
keď sa jeho syn Vladislav stal asistentom
poslanca Eugena Jurzycu.
Ivan Štefanec (57) - KDH Europoslancom je od roku 2014, pred vstupom do KDH bol členom SDKÚ. Predtým pracoval pre Coca-Colu. Vo voľnom čase sa venuje behu. Čelil len jednej menšej kauze, keď sa jeho syn Vladislav stal asistentom poslanca Eugena Jurzycu.
Zdroj: Jaroslav Nov?k
Miriam Lexmann (46) - KDH: Pôsobila ako zástupkyňa Národnej rady SR pri EP a inštitúciách EÚ. Je kresťanská aktivistka, školí kresťanských lídrov a bojuje proti interrupciám. Do europarlamentu však nastúpi až po brexite.
Miriam Lexmann (46) - KDH: Pôsobila ako zástupkyňa Národnej rady SR pri EP a inštitúciách EÚ. Je kresťanská aktivistka, školí kresťanských lídrov a bojuje proti interrupciám. Do europarlamentu však nastúpi až po brexite.
Zdroj: TASR
Lucia Ďuriš Nicholsonová (42) - SaS: Podpredsedníčka parlamentu, bola štátnou tajomníčkou na ministerstve práce. Počas funkcie podpredsedníčky porodila a zriadila v parlamente detský kútik. Profiluje sa ako častá oponentka Richarda Sulíka a zastáva liberálnejšie postoje ako zvyšok strany.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (42) - SaS: Podpredsedníčka parlamentu, bola štátnou tajomníčkou na ministerstve práce. Počas funkcie podpredsedníčky porodila a zriadila v parlamente detský kútik. Profiluje sa ako častá oponentka Richarda Sulíka a zastáva liberálnejšie postoje ako zvyšok strany.
Zdroj: Matej Jankovič/Plus JEDEN DEŇ
Eugen Jurzyca (61) - SaS: Bývalý minister školstva ešte za SDKÚ. Radičová ho ako ministra nevnímala práve najpozitívnejšie. Potom prešiel do SaS, kde sa venuje verejným financiám. Pred vstupom do politiky bol podpredsedom Protimonopolného úradu.
Eugen Jurzyca (61) - SaS: Bývalý minister školstva ešte za SDKÚ. Radičová ho ako ministra nevnímala práve najpozitívnejšie. Potom prešiel do SaS, kde sa venuje verejným financiám. Pred vstupom do politiky bol podpredsedom Protimonopolného úradu.
Zdroj: Peter Brenkus
Miroslav Radačovský (65) - ĽSNS: Bývalý sudca rozhodoval súdny spor medzi Andrejom Kiskom a popradským lekárom o pozemky. Za pravdu dal lekárovi. V roku 1999 ho policajti pri kontrole chytili s 18 skladačkami kokaínu a nelegálnou puškou. V roku 2012 ho zbavili obvinení.
Miroslav Radačovský (65) - ĽSNS: Bývalý sudca rozhodoval súdny spor medzi Andrejom Kiskom a popradským lekárom o pozemky. Za pravdu dal lekárovi. V roku 1999 ho policajti pri kontrole chytili s 18 skladačkami kokaínu a nelegálnou puškou. V roku 2012 ho zbavili obvinení.
Zdroj: TASR
Milan Uhrík (34) - ĽSNS: Prekrúžkoval sa zo 14. miesta na kandidátke. Je podpredsedom strany, pred vstupom do politiky bol IT manažér. Preslávil sa výrokom, že sa nemôže vyjadriť k transportom Židov zo slovenského štátu, lebo nie je historik.
Milan Uhrík (34) - ĽSNS: Prekrúžkoval sa zo 14. miesta na kandidátke. Je podpredsedom strany, pred vstupom do politiky bol IT manažér. Preslávil sa výrokom, že sa nemôže vyjadriť k transportom Židov zo slovenského štátu, lebo nie je historik.
Zdroj: FB