Malá parfuméria v centre Košíc. Jemný poprašok kvapiek tekutiny z rozprašovača. A pozvánka na rôzne miesta. Výlet do vzdialených destinácií. Do spomienok. Na miesta vysnívané aj dávno zabudnuté. Horkosladká mandľa s amarettom a horkým kakaom. Kadidlo. Podmanivá sladká figa. Citrusy, bergamot a morský vánok. Vôňa mora, pušného prachu, kože a brandy. Francúzsky hruškový dezert. Podlahy paláca, absint aj stará knižnica. Ale chce vôbec niekto voňať ako kostol alebo knižnica? Tá vôňa je v skutočnosti iná. Evokuje spomienku, miesto, situáciu, ale postupne sa rozvíja a odkrýva svoje tajomstvá. Prechádza do srdca a napokon do základu. Objavuje sa jej podstata. Sila, drzosť, neha, láska, sebaistota.

Niche vône, umelecké parfumy, idú mimo zaužívaných noriem. Sú to vlastne príbehy zatvorené do flakónov. Často príliš odvážne, aby sa zapáčili masám. Eva Škovranová je jediná Slovenka, ktorá takéto parfumy vyrába a predáva do sveta.

Proti mainstreamu

Príbeh Eviných parfumov pod značkou 1907 sa začal už veľmi dávno. 1907 je rok, keď sa narodila jej babička. Tá vyrábala mydlá a voňavé vodičky. Jej recept na fialkovo-ľaliovú kolínsku má Eva odložený dodnes. Keď bola dieťa, tieto fialkové a ľaliové vodičky boli pre ňu zázrak. Babička ich mala vždy pre ňu odložené a boli takým všeliekom – na uštipnutie komárom, nedokonalú pleť či zlú náladu. A pretože až 75 percent našich vnemov tvoria vône, aj na babičku si Eva spomína prostredníctvom vône. Okamžite nájde medzi flakónmi ten, ktorý jej ju evokuje. Vôňa prednej izby dedinského domu, v ktorej sa nekúrilo, babka tam mala vajíčka naložené vo vápennej vode, v skrini visel kožuch z medveďa. Tá izba bola čistá a trošku zatuchnutá. Niche parfum, ktorý ju Eve pripomína, sa volá Pekelný oheň. Vonia ako uzatvorené priestory, pivnička, omietka. Vôňa potom odíde do sviečkového vosku. Filozofia tohto parfumu je, že každý má v sebe svoje štyri steny, svoj vlastný očistec, do ktorého by mal občas vstúpiť.

A opäť. Táto vôňa, ktorá v prvom momente evokuje omietku prednej izby dedinského domu, sa rozvíja do ďalších tónov. Vyvolá pocit, ale nevoniate ako múry u babky. V konečnom dôsledku je pekná a hlavne zaujímavá. To sú príbehy za niche parfumami. Do ich sveta sa dostala aj Eva. Pre spomienku na babičku a jej vône vždy túžila vyrábať mydlá. No musela vystriedať viacero profesií, aby sa k tomu dostala. Podnikala, mala vydavateľstvo, v ktorom vydávala knihy o starých Košiciach. A nakoniec začala vyrábať mydlá. „Mali sme maličký obchodík, kde sa nepredávalo nič iné,“ rozpráva. „Zákazníci si postupne pýtali aj krémiky, tak sme pridali kozmetiku. A nakoniec si začali pýtať parfum. Dobre, skúsim to. Ale ak parfum, tak niche. Umelecký, vybočujúci z radu, ktorý ide proti prúdu a mainstreamu, niekedy dokonca na hranu.“

Vznikajú v hlave

Eva už mala kontakty na parfumérov v známom francúzskom mestečku Grasse, ktoré je nepísanou svetovou metropolou parfumov a vôní. Nakupovala odtiaľ totiž suroviny na výrobu kozmetiky. Tak si povedala, že zavolá svojmu dodávateľovi a porozpráva sa s ním. Zhoda náhod jej priniesla obrovské šťastie: sekretárka mala práve voľno, a keď telefón zazvonil, išiel okolo samotný majiteľ spoločnosti. „Začali sme sa rozprávať. Myslím si, že vďaka tomu, ako naivne som do toho išla, si povedal – toto chcem vidieť,“ usmieva sa dnes Eva. „Poradil mi a viem, že ak mu zavolám aj teraz, poradí mi.“ Čo tajomstvá sveta vôní? Nechce si ich strážiť? „Určite áno. Ale človek ako on, ktorý robí parfumy štyridsať rokov, má také obsiahle vedomosti, že ja nedokážem vymyslieť toľko otázok, koľko má on odpovedí.“

Vône vznikajú v hlave. Nie nejakým postupným miešaním a dokvapkávaním ingrediencií. Parfumér alebo „nos“, ako tých najlepších autorov vôní volajú, ich najprv zloží z ingrediencií, ktoré tvorí aj niekoľko stoviek molekúl, vo svojej mysli. Až hotové ich potom prenesú do reality. Buď sa to podarí, alebo musíte všetko vyliať a začať od nuly. Eva vytvorila veľmi živočíšnu aldehydovku, trošku v dobrom zmysle pripomínajúcu starý svet. Pomenovala ju jednoducho: 1907 – Genevieve. Na babičkinu počesť. Bolo to v roku 2014. Práve vtedy bolo aldehydových vôní na trhu málo. A to bolo ďalšie šťastie. Vedela už, že v Paríži sú dve parfumérie, ktoré uvádzajú nichové parfumy. Ak sa dostanete do jednej z nich, môže vám to otvoriť dvere. Opäť tam jednoducho zavolala – a opäť šťastnou náhodou zdvihla majiteľka. Povedala, že práve má niečo súrne, ale že sa ozve neskôr.

Na Evino prekvapenie sa neskôr skutočne ozvala. Evu si vypočula a povedala, že príde na Slovensko. Pricestovala, po­ovoniavala Evine parfumy a rozhodla sa, že vezme celý rad.

Maďarská voda

Po Paríži to už išlo jednoduchšie. Evine parfumy dnes ponúkajú niche parfumérie po celom svete. Do tímu pribudol Štefan Kopeščanský. Vzdelaním andragóg s titulom PhDr. túžil celý život pracovať s vôňami. „Dočítal sa niekde o 1907, tak prišiel ovoňať a chodil každý deň, až kým som ho nezamestnala,“ rozpráva Eva. Štefan dodáva, aké dôležité a podstatné sú vône v živote človeka. Veď si podľa nich vyberáme aj partnera. Životného, ale aj kamaráta, obchodného partnera či človeka na náhodnú komunikáciu. Vôňa v nás prebúdza sympatie alebo antipatie. Nie náhodou sa hovorí – tento človek mi nevonia. „Podvedome sa rozhodujeme podľa toho, čo cítime. Napriek tomu čuch podceňujeme. Prvé, čo v živote cítime, je vôňa plodovej vody.“

Vône ľudia vyhľadávali odjak­živa. Najprv to boli vonné oleje a kadidlá, neskôr Arabi vynašli proces destilácie a dostal sa aj do Európy. To spôsobilo doslova revolúciu. Prví európski parfuméri však boli – nečakane – Maďari. V 2. polovici 14. storočia namiešali parfum, ktorý všade volali Maďarská voda. Podľa najstaršieho zachovaného receptu sa vyrábala destilovaním rozmarínu a tymianu s brandy. Neskôr sa spomínajú ďalšie prísady: víno, levanduľa, mäta, šalvia, majorán, pomarančový kvet a citrón.

Francúzsku predstavila parfumy Katarína Mediciová, keď sa v 16. storočí vydala za francúzskeho kráľa Henricha II. Z talianskej Florencie s ňou prišiel do Paríža aj jej parfumér Renato Bianco. Mekkou parfumérskeho priemyslu sa v Európe napokon stalo Francúzsko. Presnejšie, pôvabné mestečko Grasse.

Výroba vôní sa postupne zdokonaľovala. Ľudia vymýšľali nové postupy. Voňavé oleje, destilácia, lúhovanie, lisovanie aj enfleurage, extrahovanie vône z lupeňov kvetov do vrstvy tuku medzi dvomi sklenenými platňami. Používa sa pri zložkách príliš jemných na to, aby mohli prejsť destilovaním. Tuk sa potom zmieša s alkoholom, ktorý na seba naviaže vonné látky, a destiláciou sa získava vôňa.

V Grasse sa všetko začalo pre kožiarsky priemysel. Proces čistenia koží veľmi smrdí. Obyvatelia mestečka začali využívať vône preto, aby necítili ten pach. Vône sa nakoniec stali budúcnosťou francúzskeho mestečka. Dodnes v ňom sídlia staré parfumérske rody a v jeho okolí sa pestuje veľa rastlín pre parfumérsky priemysel.

Parfum na mieru

Eva a Štefan vytvárajú vône v Košiciach. Potom tieto prototypy niekoľko týždňov nosia. Teda parfumy používajú a sledujú, aká vôňa je, ako sa v priebehu dňa mení... Takéto testovanie odhalí vône, ktoré chcú začať vyrábať a ktoré sa nedostanú na trh. Výroba parfumových báz v objemoch na predaj prebieha v Grasse.

Pre niche parfumy je typická vyššia koncentrácia vonných olejov a zložiek než v bežných parfumoch. Chémii sa však v parfumérskom priemysle nevyhnete. „Tvorí celú parfumovú kostru,“ vysvetľuje Eva. „Určuje, či sa vôňa bude držať pri tele alebo sa rozptýli do priestoru. Na kostru sa nabaľujú prírodné zložky. Každý parfumér uzná, koľko ich chce použiť. Bežný zákazník však nedokáže čuchom rozlíšiť, či ide o chemické alebo prírodné molekuly. Skúsený nos to vie. Parfumér s trénovaným nosom rozlíši prírodnú ružu od chemickej. Chemická je plochá, jednorozmerná. Prírodná má viacero vrstiev.“

Eva a Štefan žijú vo svete vôní. Hovoria, že ako si neobliekame na rôzne príležitosti rovnaké oblečenie, rovnako je to s vôňami. Iná sa hodí na pracovné rokovanie, iná na golf a iná na romantickú večeru. V parfumérii v Košiciach majú desiatky niche vôní od parfumérov z celého sveta. „Napriek tomu máme niekedy pocit, že doslova nemáme čo na seba,“ smeje sa Eva.

Človek môže mať aj svoju typickú vôňu, ktorá s ním žije roky. Takú nazývajú parfuméri podpisová. U Evy si ju môžete dať namiešať aj na mieru. Originál. Presne podľa seba. Nikto iný na svete takú mať nebude. No Eva radšej zákazníkom ponúka z vôní, ktoré sú už vymyslené. Vytvoriť parfum nie je jednoduché. Profesionáli na tom pracujú roky – a majú roky skúseností. Pri niche parfumoch je navyše viac než isté, že sa v jednej miestnosti nestretnú dvaja ľudia s rovnakou vôňou.

GALÉRIU k článku si pozrite TU >>>

Niche parfuméri často cestujú. Na veľtrhy, ovoniavať suroviny alebo parfumy iných parfumérov. Pravidelne uvádzajú na trh nové kolekcie. Aj parfumérsky priemysel však ovplyvnila pandémia. Veľtrhy sa nekonali. A ľudia v lockdowne parfumy nepotrebovali. Navyše ide o luxusný tovar. Kto stratí príjem, nemyslí na nákup niche parfumu. V 1907 vznikla počas pandemického roka nová kolekcia vôní. Už sú vo flakónoch. A opäť s príbehom.