Na scéne bratislavského podsvetia sa zjavil krátko po Nežnej revolúcii vďaka Havlovým amnestiám. Vladimir Daniš († 39), prezývaní Tuti, sa svojim agresívnym a nekontrolovateľným správaním stal postrachom ulíc, barov, taxikárov – vlastne všetkých, ktorí mu skrížili cestu. „Bol to hovädo, démon Bratislavy,“ hovorí pre televízny seriál dokumentov v RTVS s názvom Mafiáni jeden z taxikárov, ktorý mal s Tutim tiež nepríjemný zážitok. Tuti nikde neplatil, ak si čašníčky či taxikári omylom od neho vypýtali peniaze, čakal ich nechutný útok, na ktorý tak skoro nezabudli. V nočných kluboch spolu s bratom, prezývaným Papas, okrádali hostí, ženám strhávali z uší zlaté náušnice, znásilňovali. Zákerne, nekontrolovateľne.

Bratislavu ovládol strachom

Áno, pred Havlovou amnestiou to bol obyčajný kriminálnik. „Tuti bol viac v base než na slobode. Keby nebol skončil, vrátil by sa do tej basy znovu. Bol to typ človeka, ktorý bol agresívny, primitívny. Násilie, to bola jeho dominantná kľúčová ľudská vlastnosť,“ hovorí bezpečnostný analytik Milan Žitný v dokumente Mafiáni.

Tento statný Róm si potrpel na imidž – hlavne chcel vyzerať nebezpečne. Nosil klobúk a dlhý kabát na štýl talianskej mafie.  „Cítil sa byť nesmrteľný, kam prišiel, kričal: ,My sme piráti, vy nám teraz odovzdáte všetko, čo máte, a potom môžete ísť domov,“ popísal Peter Majtán, bezpečnostný analytik.

Vrak Tutiho auta: Takto skončil Vladimír Daniš, ktorý patril do Bucovej „družiny“.
Vrak Tutiho auta: Takto skončil Vladimír Daniš, ktorý patril do Bucovej „družiny“.
Zdroj: Archív


Prvá verejná mafiánska poprava

Zlodej, bitkár, narkoman, násilník a hlavne výpalník nešetril nikoho. Podnikatelia mu platili za svoje prevádzky a nebol nikto, kto by ich pred týmto praktikami chránil. Báli sa ho všetci. Aj tí, ktorí sa mali starať o ochranu a poriadok. K rozhodnutiu o jeho likvidácii došlo na jar 1995 na celoslovenskom stretnutí bossov mafie v bratislavskej kaviarni Aušpitz.  Dňa 6. júla 1995, o 12.37 hodine, došlo v Bratislave na Štefanovičovej ulici k výbuchu červeného Citroënu. Sedeli v ňom bratia Vladimír a Jozef Danišovci. Telá oboch zbierali policajti po kúskoch. Z jeho smrti sa tešili nielen podnikatelia, čašníci, taxikári, ale aj ostatní mafiáni, ktorí sa postupne začali organizovať a vybudovali ešte silnejšie a nebezpečnejšie organizácie.

Nikde sa neobjavovali fotografie Vladimíra Daniša. V našej galérii vám prinášame niekoľko doposiaľ nezverejnených záberov.