Tip na článok
Hrebendova ulica: Pre narušenú statiku museli zdemolovať viacero domov. Stavby označené krížikom mesto zbúralo.

Exodus z Luníka IX: Rómovia sa zo sídliska poberajú do sveta

Rómovia z Luníka IX, ktorý postupne búrajú, sa presunuli do novovzniknutej osady či iných častí Slovenska. Časť odchádza do cudziny.

Galéria k článku (7 fotografií )
Luník IX: Pomaly mizne. Len o pár sto metrov ďalej vznikla nová osada - Mašličkovo.
Hrebendova ulica: Pre narušenú statiku museli zdemolovať viacero domov. Stavby označené krížikom mesto zbúralo.

Pravidelná linka Košice - Viedeň - Gent - Londýn je obsadená. Medzi mladými Slovákmi smerujúcimi za prácou do zahraničia sú aj Rómovia. Pekne vyobliekaní vraj idú za lepším. „Tu nás berú ako Cigánov. Za hranicami splynieme s ostatnými cudzincami a bez problémov môžem povedať, že som Turek,“ hovorí šestnásťročný Paolo z Luníka IX.

Smer Belgicko

Hoci trvalé bydlisko má na Slovensku, v Košiciach bol len na návšteve. Už vyše pätnásť rokov žije s rodičmi v belgickom Gente, kde vychodil aj základnú školu. Na východ prišiel, aby vzal do cudziny ďalších, vraj príbuzných, a ukázal im, čo a kde treba vybaviť.

„Prišli o bývanie. Mesto im zbúralo panelák. Nazbierali peniaze na lístok, dali si urobiť pasy a idú do Gentu. Tu nikomu chýbať nebudú,“ dôvodí sebavedomý rómsky chlapec.

Takých ako Paolova rodina sú stovky až tisíce. Košický magistrát vlani oficiálne registroval 2 107 obyvateľov žijúcich v zahraničí. „Spravidla nám to neoznamujú. Keďže poberajú dávky a prídavky na deti aj na Slovensku, vracajú sa sem v určitých časových intervaloch,“ vysvetľuje hovorkyňa Košíc Linda Šnajdárová.

Demolácia

Košický Luník IX, ktorý bol pôvodne projektovaný ako komfortné sídlisko pre vojakov, policajtov a Rómov, sa v priebehu desaťročí zmenil na rómske geto. Legálne alebo načierno tu niekedy žilo aj vyše sedemtisíc duší. Často tu bývali aj ľudia, ktorí mali trvalý pobyt v inej časti Slovenska.

Z dostupných štatistík vyplýva, že kým v roku 1989 žilo na sídlisku postavenom v sedemdesiatych rokoch minulého storočia zhruba tisíc Rómov, dve desaťročia nato ich už bolo vyše šesťtisíc. Minulý rok tu malo trvalý pobyt 6 446 osôb, ďalší žili na Luníku IX načierno. V jednom byte vraj bývalo aj pätnásť ľudí.

Už niekoľko rokov však prebieha na sídlisku demolácia zdevastovaných domov, dôvodom je narušená statika. Z voľakedajších 666 bytov dnes zostali zhruba dve tretiny. Smutne známa Hrebendova ulica pomaly prestáva existovať. Tunajšie bloky boli roky bez výťahov, keďže šachty sa zmenili na obrovské odpadkové koše. Narušená bola i statika domov.

Aj zostávajúce bytovky vyzerajú katastrofálne. V okolí sa povaľujú odpadky, voda je odstavená na celom sídlisku. Mnohí varia na provizórnych pieckach, elektrinu majú z autobatérií.

„Všetci nie sme jednakí. Niektorí žijú slušne, majú také vybavenie ako králi, no neukazujú to. Život na Luníku IX im zabezpečuje akési krytie a neviditeľnosť,“ dozvedáme sa od jedného z domácich.

Čítajte viac:

Ako sa dá zdevastovať výberové sídlisko: Pozrite sa, čo ostalo z Luníka IX

Mašličkovo

Keď mesto pred rokmi zistilo, že statika šiestich panelákov je narušená, pristúpilo k demolácii. S postupným búraním domov sa začalo v roku 2008. Tí, čo tu žili legálne, s platnou nájomnou zmluvou, dostali náhradné ubytovanie. Šlo však iba o zlomok obyvateľov. Väčšina sa musela postarať o seba sama.

Najchudobnejší Rómovia sa presunuli o pár stoviek metrov a pri Luníku IX vytvorili novú osadu. Aj tu žijú bez vody a elektriny. S tým rozdielom, že ich nikto nenaháňa s nezaplatenými účtami. Obyvatelia novovzniknutej osady Mašličkovo si z budúcnosti ťažkú hlavu nerobia. „Ak nás odtiaľto vyženú, pôjdeme do Veľkej Idy alebo do iného lesa v Košiciach,“ mávne rukou staršia pani a stratí sa v húštine.

Belgický Gent

Tí, ktorí mali aspoň nejaké peniaze, si dali urobiť pasy a vyrazili do sveta. Mnohí si zvolili belgický Gent. Prví Rómovia z Košíc sem prišli zhruba pred sedemnástimi rokmi, jedným z najväčších lákadiel bol štedrý sociálny systém. Navyše, dokonale zapadli medzi ostatných prisťahovalcov - Rumunov, Maročanov a Turkov.

Nájsť v Gente komunitu slovenských Rómov nie je problém. Netrvá dlho a pri našom aute s košickým evidenčným číslom zastaví mladík v kabriolete. „Dik móre, Košičania,“ zvolá. Vraj je z Košíc, no od narodenia žije v Belgicku. Fotiť sa nechce, s kamarátkami sa ponáhľa na miestnu diskotéku. Ďalší Róm, ktorého stretáme, je zhovorčivejší. Ani on nechce prezradiť meno.

„Moja komunita by to považovala za zradu. Nechcú otvorene hovoriť o tom, ako tu žijú. Boja sa, že by o to prišli, a je v tom aj akási nedôvera v slovenskú majoritu.“

Vzápätí priznáva, že i niektoré tunajšie médiá ich vykresľujú ako prisťahovalcov príživníkov. „Väčšina z nás však v Belgicku pracuje. Naše deti chodia do škôl a hovoria nielen po anglicky, ale aj po flámsky,“ namieta Jozef z Košíc, ktorý žije v Gente už viac ako trinásť rokov.

Nudili sa?

Slovenskí Rómovia sa v Gente správajú inak ako na košickom Luníku IX. Stačí drobnosť - odpad. Ten separujú a mesačne platia za odvoz sto eur. Uhrádzajú aj nájomné, chodia do práce, deti posielajú do škôl. Jozef tvrdí, že doma tak nerobili preto, lebo sa nudili.

„Nik nám nedal robotu, pretože sme Rómovia bez vzdelania. Tu prácu máme. Mnohí z nás robia v automobilke, niektoré ženy pracujú ako upratovačky alebo gazdiné v domácnostiach.“

Robotník v automobilke vraj zarobí mesačne okolo 2 500 eur. Vďaka práci má nárok na prídavky na deti či iné sociálne vymoženosti, keďže stále patrí do najnižšej zárobkovej skupiny. „Dane sú tu vysoké, päťdesiat percent z platu, ale keď ich platím, mám nárok na sociálne výhody,“ dôvodí.

Priznáva, že jeho žena nepracuje a stará sa o deti. Mesačný príjem rodiny sa pohybuje okolo štyritisíc eur. Hudobníci sú na tom ešte lepšie - za jedno vystúpenie údajne dostanú od tri- do desaťtisíc eur. Belgičanom sa vraj rómska hudba páči.

Praktickí

Jozef tvrdí, že v belgickom Gente si zvykli. „Máme tu slovenskú predajňu rómskych potravín, stretávame sa na cigánskych veseliciach. Navyše, každý Róm má doma aspoň jednu slovenskú stanicu, každý sa zaujíma, čo sa u nás deje.“

Potichu dodá, že cigarety sú drahé, a preto fajčia skôr tabak. Keď chcú nejakú „marišku“ (marihuana), stačí si odskočiť do neďalekého Holandska. Jozef tvrdí, že ich mentalita ani temperament sa nezmenili.

„Nik si neuvedomuje, že Rómovia sú v Európe už tisíc rokov, no aj tak nás všetci berú ako návštevu,“ povzdychne si. Pripúšťa, že sú v podstate bohémi. „Rómovia budú celý mesiac tvrdo robiť a trápiť sa v práci, no každý mesiac pôjdu na cigánsku zábavu a ‚rozbijú‘ to, čo majú,“ smeje sa Jozef.

Nechýba im však ani zmysel pre praktickú stránku veci. Pokiaľ ide o lekára, zvažujú, čo možno odložiť na Slovensko. Jozef priznáva, že niektoré Rómky chodia rodiť na Slovensko a potom sa opäť vrátia do Gentu.

„Jasné, že prídem do Košíc a vybavím si lekárov, tam to mám zadarmo - na zdravotnú poisťovňu. A keď už prídem domov, tak si tam aj oddýchnem. Do Košíc chodíme na dovolenku. Milujeme totiž prechádzky po Hlavnej ulici. Sme lokálpatrioti,“ uzatvára Jozef.

VIDEO Plus 7 Dní