Expert po oslobodení Kočnera: To majú sudcovia urobiť ešte aj tlačovú konferenciu?

Dekan právnickej fakulty po oslobodení Kočnera: Hrozia prejavy nenávisti voči sudcom

Kočnera oslobodili, odborník kritizuje tlak na sudcov: Musíme tomu urobiť nejakú hranicu

Lívia Černická

Pochybnosti a&nbsp;dôkazná núdza. Marian Kočner odkráčal zo Špecializovaného trestného súdu v&nbsp;Pezinku síce v&nbsp;putách a&nbsp;s&nbsp;rúškom na tvári, no s&nbsp;verdiktom: Oslobodený.

Na rozsudok čakalo celé Slovensko. Raz už Špecializovaný trestný súd Kočnera spolu s&nbsp;„volavkou“ Alenou Zszuzsovou oslobodil. Najvyšší súd však videl priestor na ďalšie dokazovanie, a&nbsp;tak prípad vrátil späť do Pezinka. Kým Kočner išiel zo súdu - obrazne povedané - s&nbsp;čistými rukami, Zsuzsová dostala 25-ročný trest za objednávku likvidácie novinára Jána Kuciaka, prokurátorov Maroša Žilinku a&nbsp;Petra Šufliarskeho. Čítanie rozsudku a&nbsp;jeho zdôvodnenia trvalo hodiny. „Nenecháme to tak,“ povedal nahnevane otec Jozef Kuciak, keď vyšiel zo súdnej siene. S&nbsp;manželkou Janou a&nbsp;Zlaticou Kušnírovou vstali a&nbsp;protestne odišli vo chvíli, keď sudkyňa Ružena Sabová povedala na adresu Kočnera: „Oslobodzuje sa.“

Vráťme sa o&nbsp;vyše päť rokov späť. Dňa 21. februára 2018 strelec Miroslav Marček, ktorý si už odpykáva trest, vyčkával na Jána Kuciaka v&nbsp;letnej kuchynke na dvore ich domu vo Veľkej Mači. Krátko po tom, čo sa investigatívny novinár vrátil domov aj so snúbenicou Martinou Kušnírovou, zaklopal na vchodové dvere. Nastali okamihy hrôzy. Vrah ranami do hrude Jána usmrtil. Zbraň potom namieril na Martinu, ktorá stála v&nbsp;kuchyni. Zomrela po jednom výstrele. Pri rekonštrukcii vraždy Marček povedal, že sa ani nemusel ísť pozrieť bližšie, vedel, že „trafil“. Na stole zostal otvorený počítač, Martina si vyberala svadobné šaty...

Kočner už sedel vo väzbe pre obvinenie z&nbsp;falšovania zmeniek súkromnej televízie, keď ho polícia v&nbsp;marci 2019 obvinila z&nbsp;objednávky vraždy novinára. Spolu s&nbsp;ním obvinila aj Alenu Zsuzsovú, ktorá mala údajnú objednávku posunúť sprostredkovateľovi Zoltánovi Andruskóovi. Ten oslovil bývalého policajta Tomáša Szabóa a&nbsp;jeho bratranca - bývalého vojaka Miroslava Marčeka. Prvý bol pri brutálnej vražde vodičom, druhý strelcom.

Podľa súdu bola iniciátorkou Alena Zsuzsová. Ona si objednala smrť Kuciaka aj vraždy Žilinku a&nbsp;Šufliarskeho. Obžaloba Kočnera bola podľa zdôvodnenia súdu postavená na výpovedi Andruskóa. Ten však len počul, že objednávateľom bol Kočner. „Súd nevylučuje ani nepovažuje za nemožné, že Zsuzsová verziu o&nbsp;Kočnerovi ako o&nbsp;objednávateľovi predostrela Andruskóovi, aby dala zákazkám punc dôležitosti,“ čítala v&nbsp;zdôvodnení sudkyňa Sabová.

Kým vina Zsuzsovej je podľa súdu dokázaná priamymi aj nepriamymi dôkazmi, polícia a&nbsp;prokuratúra nepredložili dôkazy, ktoré by usvedčovali Kočnera. „Výrok o&nbsp;vine môže byť založený len na takých vyjadreniach, ktoré vylučujú pochybnosti o&nbsp;vine obžalovaného,“ pokračovala sudkyňa.

Zsuzsovú, ktorá kedysi zvádzala na sociálnych sieťach rôzne osobnosti, medzi nimi aj politikov, súd opísal ako ženu závislú od Kočnera. Bála sa totiž, že príde nielen o&nbsp;jeho priazeň, výhody, ktoré jej poskytoval, ale aj finančnú podporu, ak by ho niekto ohrozil. Preto si vraždu novinára i&nbsp;prokurátorov objednala na vlastnú päsť, poza jeho chrbát. Podľa súdu verdikt nie je rozhodnutím o&nbsp;Kočnerovej nevine, ale výraz dôkaznej núdze. „Stačí, ak priebeh skutku nebol jednoznačne preukázaný ako objektívne možný. Prezumpcia neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie dôkazné bremeno,“ povedala šéfka senátu. V&nbsp;zdôvodnení poukázala aj na komunikáciu medzi Kočnerom a&nbsp;Zsuzsovou v&nbsp;Threeme - ak sa šifrovane zhovárali o&nbsp;vražde, prečo sa o&nbsp;skutku nerozprávali aj osobne? Ako zdôraznila v&nbsp;zdôvodnení: „Aj po hľadaní významu ich komunikácie zostávajú nezodpovedané otázky a&nbsp;rôzne verzie, ako si ich slová o&nbsp;vypádavaní zubov či snehu vyložiť.“

„Je to veľmi zložitý prípad,“ hovorí dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Poukazuje na to aj výsledok hlasovania v&nbsp;senáte. Za Kočnerovu nevinu hlasovali dvaja z&nbsp;troch sudcov, za Zsuzsovej vinu takisto dvaja z&nbsp;troch. Ako vysvetľuje Burda, pri zložitejších prípadoch rozhoduje o&nbsp;vine, nevine či treste tím sudcov. „Počet členov senátu je nepárny, aby bolo možné prijať rozhodnutie, aby nenastala patová situácia,“ objasňuje. Podľa neho výsledok dva k&nbsp;jednej nie je výnimočný. „Poukazuje však na to, že dôkazná situácia je pomerne zložitá a&nbsp;nie celkom jednoznačná, takže do úvahy prichádzajú viaceré interpretácie,“ pokračuje dekan. Dozorujúci prokurátori sa odvolali priamo na súde, prípad teda poputuje na Najvyšší súd. „Ten môže potvrdiť rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, za určitých okolností ho môže aj zmeniť. V&nbsp;prípade, že bol niekto uznaný za nevinného, nemôže ho však priamo odsúdiť,“ upozorňuje s&nbsp;tým, že ak by Najvyšší súd predsa len dospel k&nbsp;názoru, že nevinný by mohol byť vinným, vráti prípad na prvostupňový súd. To sa už v&nbsp;kauze vraždy novinára raz stalo. Pred dva a&nbsp;pol rokom súd v&nbsp;Pezinku oslobodil Zsuzsovú s&nbsp;Kočnerom a&nbsp;Najvyšší súd mu prípad vrátil s&nbsp;tým, že má pokračovať v&nbsp;dokazovaní. Splnomocnenec rodiny Kuciakovcov Peter Kubina uviedol, že verdikt z&nbsp;minulého týždňa „trpí rovnakými chybami ako to bolo v&nbsp;prípade pôvodného oslobodzujúceho rozsudku“, ale dokonca, že „ak súd urobí tú istú chybu, prípadne ešte väčšiu opakovane po tom, ako dostal záväzný pokyn od odvolacieho súdu, ako sa jej vyhnúť, nedá sa to označiť inak než za svojvôľu“. Burda to však vidí inak. „Prvostupňový súd vyhodnotil rozhodnutie Najvyššieho súdu, doplnil dokazovanie a&nbsp;opäť ho vyhodnotil. Výsledok môže byť v&nbsp;rozpore s&nbsp;tým, čo si myslí Najvyšší súd,“ opisuje Burda. Zdôrazňuje, že teraz senát v&nbsp;Pezinku rozhodoval na základe ďalších dôkazov, čiže jeho verdikt nemusí byť v&nbsp;rozpore s&nbsp;pokynom vyššieho súdu. „Ale ak by mal Najvyšší súd predsa len pochybnosti, môže za istých okolností určiť, aby sa prípadom zaoberal iný senát,“ dodáva.

Rozčarovanie a&nbsp;sklamanie neskrývala ani časť politickej scény. Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) povedala, že sudcovia by mali svoj verdikt vysvetliť verejnosti. Na odôvodnenie si chce počkať prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá rozhodnutie označila za „nečakané“. „V&nbsp;prvom rade si súd má konať svoje povinnosti a&nbsp;má ich konať spôsobom, aby boli dodržané práva všetkých zainteresovaných a&nbsp;bola nastolená spravodlivosť najviac, ako to len ide,“ tvrdí Burda. Prikyvuje, že súd má pôsobiť aj smerom k&nbsp;verejnosti a&nbsp;presvedčiť ju, že rozhodol správne. „Rozsudok je vyhlásený verejne, potom je zverejnený aj písomne. To majú sudcovia urobiť ešte aj tlačovú konferenciu a&nbsp;všetko vysvetľovať v&nbsp;zjednodušenej podobe?“ pýta sa dekan Právnickej fakulty. Nebezpečenstvo však vidí v&nbsp;tom, že časť verejnosti nebude spokojná ani s&nbsp;verdiktom, ani s&nbsp;vysvetlením. „Takže hrozí, že sa bude klásť dookola stále tá istá otázka a&nbsp;súd bude na ňu dávať neustále tú istú odpoveď. Ale názorovo sa nemusia tieto dve strany stretnúť. Ak by sme išli do takýchto extrémov, znefunkčníme súdnictvo. Pretože každý verejne sledovanejší prípad nikto nebude chcieť robiť, lebo bude totálne vystrčený na pranier,“ myslí si Burda a&nbsp;varuje, že dôsledkom bude tlak na sudcov, aby rozhodovali podľa verejnej mienky. „A&nbsp;keď tak neurobia, môže to znamenať aj prejavy nenávisti voči sudcom a&nbsp;ich obavy o&nbsp;bezpečnosť. Tomu tlaku na sudcov teda musíme urobiť nejakú hranicu,“ dodáva.

Burda tipuje, že tento proces môže trvať ešte dlho. „Nebol by som prekvapený, keby sa táto vec naťahovala dlhší čas a&nbsp;ešte sa vymieňala medzi jednotlivými súdnymi inštanciami,“ myslí si. Hovorí, že ak nadriadený súd uvidí nejaký priestor na doplňovanie dôkazov alebo ich ďalšiu interpretáciu, zrejme to urobí. „V&nbsp;takom prípade je malá šanca, že by Najvyšší súd rozhodol inak ako tak, že by to malo pokračovať,“ tvrdí Burda. Na druhej strane však vyťahuje prípad slávneho mafiána Al Caponeho. „Myslíme si, že bol zodpovedný za neuveriteľné množstvo vrážd a&nbsp;vydieraní. To si však len myslíme, lebo nebol za to nikdy odsúdený,“ zdôrazňuje. Al Capone skončil vo väzení nakoniec za daňové úniky. „Ale zničilo ho to a&nbsp;keď vyšiel po rokoch z&nbsp;väzenia, bol prakticky neškodný. Tam vidím určitú paralelu s&nbsp;Kočnerom. Bez ohľadu, ako sa skončí prípad objednávky vrážd, Kočner už je odsúdený,“ hovorí s&nbsp;tým, že podobných prípadov vo svete nájdeme viac. „Z&nbsp;prvého pohľadu sa zdá jasné, že sú páchateľmi závažných trestných činov. Tie sa im však nepodarilo dostatočne preukázať. Odsúdení však boli za menej závažné veci, ktoré sa dokázať podarilo. Aj tak sa tých páchateľov podarilo eliminovať,“ dodáva Burda s&nbsp;poukazom na Kočnerov právoplatný 19-ročný trest za falšovanie zmeniek.

Oproti prvému procesu v&nbsp;tomto prípade v&nbsp;roku 2020 došli kritické komentáre na adresu rozsudku výrazne rýchlejšie. Najviac prekvapil komentár šéfredaktorka Denníka N, ktorý vyšiel v&nbsp;piatoko&nbsp;17:28 h. a&nbsp;facebooková reakcia bývalej ministerky spravodlivosti zo 17:43 h. Príspevky Matúša Kostolného aj Márie Kolíkovej sú postavené na tom, že rozsudok je podľa oboch nepresvedčivý, Kolíková k&nbsp;tomu navyše dodala, že si rozsudok a&nbsp;jeho odôvodnenie vypočula dvakrát. Oba tieto výrazne kritické príspevky k&nbsp;odôvodneniu rozsudku však vyšli v&nbsp;čase, keď ešte predsedníčka senátu sudkyňa Ružena Sabová odôvodnenie stále čítala. Vyhlásenie rozsudku skončilo až asi hodinu po zverejnení príspevkov (okolo pol siedmej večer). Na porovnanie, mimovládna organizácia VIA IURIS, ktorá sa venuje otázkam spravodlivosti a&nbsp;právneho štátu, na tiež reagovala ešte počas vyhlasovania rozsudku, ale tomu zodpovedal jej uvážlivý tón: iba apelovala na to, aby sudcovia rozsudok riadne odôvodnili, bez toho, aby akokoľvek hodnotila správnosť ústne vyhláseného verdiktu. Písomné odôvodnenie bude známe o&nbsp;niekoľko týždňov, možno o&nbsp;dva mesiace.