Koronavírus spomalil svoje šírenie a Slovensko sa trápi so známymi snahami poslancov, ktorí sami seba považujú za „kresťanské hlasy“. Netaja sa tým, že by ich náboženské videnie sveta malo byť aj zákonom pre všetkých, hlasno začali hovoriť o svojich návrhoch. Napriek varovaniam ekonómov, napriek celosvetovej kríze, sa na Slovensku nevedie diskusia o tom, ako oživiť hospodárstvo a nepadnúť úplne na dno, ale o tom, či treba zavrieť v nedeľu obchody. A hneď ako ďalší bod nasleduje téma zákaz potratov.

 

Od obskúrnosti k zákonu

Zákaz nedeľného predaja sa začal na Slovensku ako trochu obskúrna téma najmä v kresťanských komunitách a pred troma rokmi skupina poslancov za OĽaNO predložila návrh, ktorý by zatvoril obchodné prevádzky. Neprešiel.

K znovuzrodeniu zákazu pomohla až pandémia a nariadenie urobiť z nedele sanitárny deň. Vzápätí sa objavili návrhy, aby to tak ostalo aj po epidémii. Do parlamentu stihli doraziť dokonca dva zákony. Paradoxne z dielne ĽSNS a bývalého smeráka Jána Podmanického a jeho exkolegu Mariana Kéryho. Kým táto dvojica argumentuje rodinným životom, kotlebovci sa netaja náboženskou motiváciou. Slovenská republika sa podľa nich v ústave hlási k cyrilo-metodskej tradícii.

„K tomu patrí aj zachovávanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone. Jeden deň v týž­dni oddychovať, v kresťanskej kultúre je to nedeľa, sa dostal aj do civilných zákonov v celej Európe,“ tvrdia vo svojom návrhu kotlebovci. Zákaz predaja v nedeľu podporuje aj veľká časť poslancov za OĽaNO a Sme rodina.

Minister verzus premiér

„Zásadne nesúhlasím s tým, aby obchody boli zatvorené v nedeľu. Pán premiér ma ubezpečil, že budú zatvorené iba počas mimoriadneho stavu, ktorý máme. Ak sa ten skončí, padne aj nedeľný zákaz. Preto verím, že slovo premiéra platí,“ reagoval minister hospodárstva Richard Sulík a vysvetľoval: „Obmedzuje to tých, ktorí chcú robiť, pretože napríklad za prácu v nedeľu sú vysoké príplatky. Mnoho ľudí chce robiť v nedeľu, lebo zarobí možno dvojnásobok. Zatvorenie obchodov tiež obmedzuje tých, ktorí si chcú ísť v nedeľu niečo kúpiť.“

Podľa ministra práce Milana Krajniaka zo Sme rodina bude koalícia diskutovať a uvidí sa podľa toho, ako sa zhodne väčšina. A tú má práve OĽaNO a Sme rodina, keďže SaS a Za ľudí majú k dispozícii len 25 poslancov. Za zákaz je aj sám premiér Igor Matovič, ktorý sa vyjadril, že čerstvé rožky zvládne Sulík upiecť si aj sám.

VRAJ SI MÁ NAPIECŤ Podľa Matoviča je Richard Sulík dobrý kuchár a upiecť čerstvé rožky zvládne aj sám.
VRAJ SI MÁ NAPIECŤ Podľa Matoviča je Richard Sulík dobrý kuchár a upiecť čerstvé rožky zvládne aj sám.
Zdroj: MIROSLAV MIKLAS

„Doprial by som zamestnancom obchodov, aby sa mohli aspoň jeden deň v týždni venovať svojej rodine,“tvrdí Matovič. Spolieha sa aj na prieskum, ktorý ukázal, že drvivá väčšina ľudí nielen schvaľuje zavretie obchodov v nedeľu počas pandémie, ale 59 percent jednoznačne súhlasí so zatvorením aj po skončení epidémie a 21 percent je myšlienke tiež naklonených. Prieskum spoločnosti sa zameral aj na pracovníkov maloobchodov a z tých si to praje až 88 percent.

Príde tretina predavačov o prácu?

Je však možné, že zástancovia voľných nedieľ si neuvedomujú celkové dôsledky zákazu predaja. Podľa analytikov z INESS bude mať najväčší vplyv na zamestnanosť v maloobchode. „V slovenských podmienkach znamená nedeľný zákaz zánik zhruba 600 pracovných hodín ročne na 1 pozíciu v obchode. V prípade fiktívneho nákupného centra s 50 prevádzkami, z ktorých každá má priemerne 3 pozície, to znamená zánik 90-tisíc pracovných hodín ročne, čo predstavuje pokles zhruba 45 pracovných miest na plný úväzok,“ tvrdí vo svojej publikácii Proti zákazu nedeľného predaja Martin Vlachynský.

To je skoro tretina zamestnancov. Bude to mať vplyv aj na zárobok predavačov, ktorí doteraz mali za jedinú nedeľu v mesiaci navyše od 30 do 40 eur k výplate. Varuje tiež, že zákaz môže smerovať k cestovaniu za nákupmi do iných štátov, a teda k zníženiu výberu DPH v ráde niekoľko stotisíc eur. Ako dodáva, politici navrhujúci nedeľný zákaz nepredstavili žiadnu merateľnú oporu svojich tvrdení o tom, koľko času strávime namiesto obchodu s rodinou alebo či medzi pracujúcimi nie sú práve študenti, ktorým práca v nedeľu vyhovuje a sú za ňu vďační.

A čo pracovníci priemyslu?

Vlachynský analyzuje aj počet ľudí, ktorých sa bude zákaz týkať. Nie je ich totiž až tak veľa, ako sa snažia politici naznačiť. V nedeľu pracuje zhruba 365-tisíc ľudí, teda 18 percent všetkých pracujúcich. Z nich však len jedna sedmina je v maloobchode. „Presnejšie 47 400 ľudí. Ostatní pracujú v priemysle, poľnohospodárstve či iných službách,“ vysvetľuje.

Ešte aj zo spomínaných 47-tisíc polovica pracuje v maloobchodných prevádzkach špecializovaného typu. Medzi ne patria aj benzínové pumpy, predajne s tovarom pre kultúru a rekreáciu, ktorých by sa zákaz netýkal. A otázka tiež je, či nedeľná práca v obchode škodí rodinnému životu viac ako nedeľná práca za pásom vo fabrike.    „Prečo matka, ktorá pracuje na benzínke, voľno mať nebude? Aj ona môže byť samoživiteľka, ktorú doma čakajú deti. A čo čašníčka z reštaurácie, maskérka, ktorá upravuje Matoviča do O päť minút dvanásť,“ pýta sa europoslankyňa za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Menej milodarov

Nicholsonová vidí za snahou zakázať nedeľný predaj presadzovanie bigotných ideí. „Pre mňa je alfou a omegou preambula ústavy, kde máme napísané, že sa neviažeme na žiadnu ideológiu a náboženstvo. A pri súčasnom zložení parlamentu mám tak trochu strach, dokedy to vydrží,“ hovorí Ďuriš Nicholsonová. „Zásadne mi prekáža, že navrhovatelia nevychádzajú z dát. Existuje veľmi veľa analýz a štúdií, ktoré hovoria v prospech neobmedzovania otváracích hodín. Má to efekt na zamestnanosť aj zníženie cien, najmä potravín,“vysvetľuje a dodáva, že krajiny majú rôzne úpravy voľného dňa.

DÁVA IM VOĽNÚ RUKU Podľa Matoviča vláda nebude presadzovať ideologicky sporné návrhy. Poslancov však haltovať neplánuje.
DÁVA IM VOĽNÚ RUKU Podľa Matoviča vláda nebude presadzovať ideologicky sporné návrhy. Poslancov však haltovať neplánuje.
Zdroj: TASR

„Keď pretláčame len nedeľu, zamyslime sa nad tým, či naozaj re­špektujeme preambulu. Lebo existujú aj iné úpravy, kde si môžu obchody rozmyslieť, ktorý deň chcú mať zatvorené. Zaujala ma jedna analýza s názvom Kostol verzus nákupné centrum, ktorá sa zaoberala vplyvom zákazu predaja v nedeľu na praktizovanie náboženstva. Podľa nej má rozšírenie otváracích hodín obchodov aj na nedeľu za následok zníženie počtu ľudí navštevujúcich bohoslužby a zníženie sumy milodarov. Potvrdila, že diskusia o zákaze obchodovania v nedeľu nie je nič iné, len boj medzi náboženským a sekulárnym svetom o to, ako ľudia trávia svoj čas,“dopĺňa Ďuriš Nicholsonová.

Obmedzovanie slobody

Do diskusie sa zapojili aj samotní obchodníci. Niektorým síce vyhovuje zníženie nákladov na mzdy predavačov, ďalší však prichádzajú so zaujímavými ideami. Peter Zálešák zo spoločnosti NAY tvrdí, že oni podporujú nedeľný predaj s možnosťou uplatnenia výhrady svedomia pre zamestnancov: „Už v minulosti sme o potenciáli takejto situácie diskutovali s našimi zamestnancami, sledujeme tiež štatistiky nedeľného predaja a sme presvedčení, že zákaz prinesie viac nevýhod ako výhod pre zamestnancov, zákazníkov aj pre firmy.“Proti zákazu sa postavila aj platforma Ako dlho vydržíme, ktorá zastupuje prenajímateľov obchodných priestorov vo veľkých nákupných centrách, ale aj viac ako sto maloobchodných spoločností. „Vzhľadom na očakávaný prepad ekonomiky by sa malo diskutovať nie o škrtení podnikateľských aktivít, ale o čo najväčšej podpore a rozmachu všade, kde je to možné,“ myslí si zástupca tejto platformy Peter Papanek.

„Nachádzame sa v kríze, mali by sme minimalizovať také zásahy do ekonomiky, ktoré ju ešte prehĺbia. Zákaz bude mať určite negatívne ekonomické dôsledky. Nemyslím si síce, že budú veľmi dramatické. Som však proti zákazom a obmedzeniam, ak nie sú nevyhnutné. Tento medzi ne určite nepatrí. Môže to byť jeden z ďalších krokov, ktorými môžeme obmedzovať slobodu,“ myslí si bývalý minister a ekonóm Ivan Mikloš.

Podľa neho je zákaz nedeľného predaja zlý krok. „Držím palce tejto koalícii, ale ak budú prechádzať veci, na ktorých nie je dohodnutá, a ešte spôsobom: však čo s tým vláda má, nech sa poslanci dohodnú… tak koalícia nemusí vydržať. Lebo prídu iné veľmi citlivé témy ako interrupcie, ktorými bude opozícia celkom určite provokovať,“ dodáva.

Sklamaní voliči

Prekvapení z konzervatívnych snáh sú mnohí, ktorí vo februári Matoviča volili. „OĽaNO nie je strana, je to politická skupina bez jednotnej ideológie. Má jednotlivých predstaviteľov, ktorí definujú svoje postoje. Sme rodina je síce strana s konzervatívnym profilom, ale ani ona sa tak nedefinuje. Vieme o Milanovi Krajniakovi, ktorý sa označuje za posledného križiaka. Ale nie je to ich podstata, na rozdiel napríklad od KDH,“ vraví politológ Grigorij Mesežnikov.

Podľa neho neboli pred voľbami ultrakonzervatívne otázky také dôležité ako boj proti korupcii. „Až 70 percent voličov podporilo OĽaNO iba pre jeho silný protikorupčný náboj. Najmä v poslednej chvíli ho podporili ľudia, ktorí by inak volili oveľa liberálnejšie subjekty. A dnes je to pre nich veľké prekvapenie.“

Mesežnikov si myslí si, že zákaz predaja môže napriek odporu SaS prejsť. „Oveľa vážnejšie to bude so sprísnením interrupčného zákona. Matovič ešte nenarazil na reálny odpor. Zatiaľ sa len doťahoval so Sulíkom. Keď pôjde o dôležitejšie veci, môže to byť problém a buď zmení prístup, alebo môže naraziť,“myslí si politológ.

Mohlo by vás zaujímať: