Jana Čavojská

Spala na ulici a túto noc bude spať vonku znova. Napriek tomu má pekne nalíčené oči. Chce, aby som ju v článku volala J. D. Má tridsaťštyri. V šestnástich začala s heroínom. Človeka, ktorý jej ho nosil zo Serede, nazýva „svojím vtedajším priateľom“. Kým dokončila strednú, mala za sebou niekoľkoročnú drogovú kariéru, odvykačky, „resocky“ a pár mesiacov práce aupairky vo Švajčiarsku.

Odvtedy sa pokúšala prestať - ak si dobre spomína - minimálne šestnásťkrát. Niekedy vydržala celé mesiace. Chudučké žieňa je momentálne na suboxone, substitučnom lieku na liečbu heroínovej závislosti. Dúfa, že to tentoraz vyjde. Že bude dosť silná.

Sedíme v kancelárii Združenia Storm v Seredi. Tu a tam cinkne zvonček. Prichádzajú narkomani. Vymenia si injekčné striekačky - použité za sterilné -, môžu si zavolať, pozrieť na internete, čo potrebujú, poradiť sa so sociálnymi pracovníkmi alebo len tak prehodiť slovko, dve o tom, ako sa majú. J. D. nehovorí len o drogách. Medzi užívaním drog a životom na ulici stihla pracovať na Cypre ako servírka, rada číta knižky aj PLUS 7 DNÍ. Túži zmieriť sa s chorým otcom. Z najbližšej rodiny jej ostal iba on.

Veľmi by chcela pracovať v knižnici. Jej súčasný priateľ je v base a ona zostala na ulici sama. V Storme dostala možnosť zapojiť sa do pracovného programu. Klienti upratujú, triedia darované oblečenie, maľujú, balia „materiál“, teda suché tampóny a filtre, ktoré potom sociálni pracovníci dávajú závislým na ulici s čistými ihlami výmenou za použité. Za prácu nedostane peniaze. Odrába si kolok na občiansky preukaz. Hoci to na prvý pohľad vyzerá, akoby na Slovensku problém s drogami pomaly ustával, opak je pravda. Združenie Storm eviduje každý rok nových klientov. Zaujímavé je, že medzi nimi neprevažuje najmladšia, ale, naopak, staršia generácia. Prichádzajú k nim muži okolo šesťdesiatky, ktorí začali s drogami v novej náročnej životnej situácii. Napríklad po rozvode. Aj narkomani, ktorí začali ešte ako deti, starnú. Majú za sebou pätnásť, dvadsať, dvadsaťpäť rokov drogovej kariéry.

Prečo potom vzniká dojem, akoby drogovo závislých na Slovensku bolo menej? „Pretože neexistujú presné štatistické informácie,“ odpovedá štatutárna zástupkyňa združenia Storm Andrea Huganová. „Na východ od Nitry s drogovo závislými nikto systematicky v teréne nepracuje.“ Kedysi bolo organizácií v teréne viac. Pôsobili na celom Slovensku. Zostal Odyseus v Bratislave a Storm v Nitre, Seredi a Trnave. Prečo? „Sčasti pre financie. Podpora zo strany štátu nie je dostatočná ani systémová. Zháňame si donorov, ale všetky takéto peniaze sú neisté. Nikdy nevieme zaručiť, že tu budeme aj o rok,“ vysvetľuje Andrea Huganová. „A sčasti je problém s prijatím našej filozofie. Sme orientovaní na takzvané harm reduction, znižovanie rizík. Netvárime sa, že drogy tu nie sú, ani že to tu od nich vyčistíme. Snažíme sa preklenúť fázu, keď ich ľudia reálne užívajú, a ponúknuť im služby, aby to bolo spojené s čo najmenším rizikom.“ Hovoria - okej, brať drogy je tvoje rozhodnutie, ale správaj sa pritom zodpovedne k sebe a svojmu okoliu. Nenakaz sa, nešír choroby, neodhadzuj použité striekačky. „Radšej mu použitú striekačku vymeníme za sterilnú. Len za minulý rok sme ich vyzbierali a bezpečne zlikvidovali skoro stotisíc. Často chodím na stretnutia s ľuďmi na vysokých postoch. Oni nášmu prístupu nerozumejú. Berú to tak, že keby sme závislým striekačky nedali, tak by tie drogy neužívali.“

To je, samozrejme, hlúposť. Užívali by ich. Pichali by si použité ihly a vymieňali si ich medzi sebou. Navzájom by sa nakazili chorobami. A odhodené ihly by sa povaľovali po sídliskách a parkoch. Presne tak to v Seredi vyzeralo pred tým, ako tam prišli sociálni pracovníci zo Stormu. Pred pätnástimi rokmi začínali v Nitre. Skupina študentov sociálnej práce chcela robiť reálnu zmysluplnú aktivitu v teréne s drogovo závislými. V Nitre to chýbalo. Prichádzali do lokalít, kde sa feťáci zgrupovali, ponúkali im ihly na výmenu aj rôzne rady.

Na najväčšom nitrianskom sídlisku Klokočina otvorili centrum pre decká, ktoré sa po večeroch len tak potulovali medzi panelákmi bez zmysluplnej aktivity, pretože tie sú najnáchylnejšie experimentovať s drogami. Sereď bola už vtedy vychýrené miesto. Starší narkomani tvrdia, že sa tu zašívali díleri. Aj moja nová známa J. D. mi rozprávala, ako ešte na strednej dochádzala po heroín z Nitry do Serede. V Nitre sa totiž nedal zohnať. Policajti dílerov z mesta vyhnali. No spomienky narkomanov nie sú úplne jasné a asi sa už nedozvieme, ako sa zo Serede stalo drogové dúpä. Údaje Združenia Storm však potvrdzujú, že je tu oveľa vyššie percento závislých ako inde. V pätnásťtisícovej Seredi evidujú päťsto klientov. V oveľa väčšej Nitre a Trnave je to približne tristo a dvesto ľudí, s ktorými pracujú.

Kým Sereď je na heroíne a pervitíne, Nitra má svoju vlastnú špecialitu. Suboxon. Pôvodne substitučný liek na odvykanie od heroínu si tam pichajú do žíl. Je to čistý medicínsky produkt. Neničí telo tak ako pouličný heroín, v ktorom sú možno tri percentá účinnej látky a zvyšok tvorí múka a ďalšie prímesi, ktoré tam díler zamiešal, aby viac zarobil. Práve tie rozožierajú žily, spôsobujú abscesy, vypadávanie zubov, vyrážky. Podľa Andreiných skúseností nitrianski závislí od suboxonu majú často takmer normálne životy.

Niekde bývajú, pracujú, majú rodiny. V Seredi je veľa bezdomovcov. A kto je na ulici a navyše závislý od drog, v živote si nenájde klasické zamestnanie. Ostatne, aj J. D. s tým má problém. Pod lekárskym dohľadom síce užíva suboxon v tabletkách ako substitučnú liečbu, no keďže prespáva v jamách, kríkoch a opustených budovách, je chudučká a bolí ju celé telo. Dlhoročné užívanie drog si vypýtalo svoju daň. Ako môže stáť niekde osem a pol hodiny za pásom? Okrem toho sa necíti veľmi na prácu v kolektíve. Aj keď momentálne má vraj kopu energie. Tak na ňu pôsobí suboxon. Na heroíne sa ledva vládala postaviť. Teraz behá jedna radosť. Hovorí, že si už znižuje dávky. Začínala pri troch tabletkách denne, teraz je na jednej. V Storme nehustia do klientov, aby s drogami prestali. Také niečo nemá význam. „No ak klient povie, že chce so závislosťou niečo robiť, okamžite mu ponúkame riešenia. Aký typ ‚resocu‘ ti vyhovuje? V meste alebo na samote? Vybavujeme s ním všetko, čo potrebuje. Lepšie sa mu dosahujú maličké ciele. Nie okamžite prestať s drogami. Väčšina narkomanov žije na ulici, nemajú doklady, ich dlhy v zdravotnej poisťovni narástli na tisícky eur. Najprv si musia dať do poriadku toto. Nám sa to zdá banálne, ísť si vybaviť občiansky. Pre nich je to však veľmi vážny krok. Chceme, aby boli samostatní. Liečenie im nevybavujeme. Dáme im telefón, číslo a volať už musia sami. Ak sa rozhodnú, posadíme ich na autobus.“

Po pozitívne príklady, ako by práca s drogovo závislými mohla vyzerať, nemusíme chodiť ďaleko. Andrea Huganová spomína Česko. Namiesto politiky zatvárania očí a metadonu, ktorý je na Slovensku dostupný len na dvoch miestach, tam majú kontaktné centrum alebo terénnu službu pre užívateľov drog v každom menšom meste. Radšej hľadajú riešenia, aby súčasná situácia narobila čo najmenej škody, než by mali riešiť obrovské problémy v budúcnosti. Napríklad epidémiu žltačky. Občianske združenie Odyseus nedávno vypracovalo štúdiu o finančnej výhodnosti harm reduction programov.

Podľa nej sa štátu niekoľkonásobne viac oplatí vymieňať narkomanom striekačky, ako riešiť epidémiu žltačky a liečbu abscesov a otvorených rán, s ktorými závislí prichádzajú k lekárovi. Na Slovensku chýba podpora terénnej práce. Preto ani nepoznáme reálny stav v uliciach. Opäť zazvoní zvonček. Do Stormu si prišiel vymeniť striekačku klient, s ktorým sa pred pätnástimi rokmi, keď začínali, skontaktovali ako s druhým. Závislí starnú. Ich závislosť sa ťahá s nimi.

Feťáci starnú: Drogám čoraz častejšie prepadajú dôchodcovia. Ničia ich rozvody i strata práce

Jana Čavojská

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás