Plus 7 dní

Nulové cestovné oslavuje rok. Takmer milión dôchodcov, študentov a žiakov sa môže voziť vlakmi 2. triedy po celej republike zadarmo. Napriek tomu nevidia vládne opatrenie iba ružovo.

„Práve sedím vo vlaku s kolegom zo Žiliny a cestujem zadarmo,“ kričí do telefónu dôchodca Ján Matúško, ktorý je predseda krajskej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku v Košiciach. Spolu s Michalom Kotianom, vedúcim žilinskej organizácie, sú takzvaní zadarmisti.

Prešiel rok, odkedy premiér Robert Fico odfajkol na svojej tabuli sociálnych opatrení vlaky pre dôchodcov a študentov do 26 rokov zadarmo. Na bratislavskej hlavnej stanici potom nastúpil do reštauračného vozňa a spolu s vybranými študentmi si dali slávnostný obed.

Cestovanie druhou triedou však taký luxus nie je. „Vlaky bývajú preplnené, niekedy sa na ne nedá kúpiť lístok,“ vraví košický predseda Jednoty Ján Matúško. V novembri sa vydal naprieč republikou na rokovanie predsedníctva. Zadarmo. Naspäť však musel platiť.

„Vraj už nie sú voľné miesta na nulové lístky. Na celý ten deň ani na nasledujúci. Tak som musel zaplatiť sedem eur za cestu z Trnavy.“ A ďalší zadarmisti tiež.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) totiž nastavila limit na lístky s nulovou cenou tak, aby sa odviezli aj platiaci cestujúci. „Predtým mi stačilo, keď som si miestenku kúpila tesne pred cestou. Dnes ju radšej zháňam o týždeň skôr,“ rozpráva študentka Petra.

<a href="https://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/ficove-vlaky-dochodcovia-vozia-gulas-z-bratislavy-do-popradu.html">Ficove vlaky: Dôchodcovia sa vozia zadarmo na guláš z Bratislavy do Popradu</a>

Názorov na zavedenie bezplatného cestovného je mnoho - a rôznia sa. Študenti do 26 rokov, ktorí môžu využívať túto výhodu a ktorých sme oslovili, zväčša potvrdili, že zníženie nákladov na cestovanie im pomáha vyžiť. Ani im sa však nepozdáva kvalita vozňov, ich vyťaženosť, rozmýšľajú nad tým, kto vlastne za ich cestu - ak nie oni - platí.

„Ak vynecháme politiku a financovanie, je to super,“ myslí si Petra z Hurbanova. Ako hovorí, má bezplatnú „mesačenku“, takže cestuje kedykoľvek. Nepotrebuje ani miestenku.

„Keď je tlačenica, idem do jedálenského vozňa na kávu. Na trase Nové Zámky - Hurbanovo sú vždy nové poschodové vozne. Žiaden socík,“ pochvaľuje si. Eva Kyselová začala vďaka nulovému cestovnému cestovať častejšie. „Rozšírilo mi to obzory a častejšie chodím domov,“ tvrdí.

Na severnej vlakovej trase operuje aj súkromný prepravca RegioJet. Študenti i dôchodcovia si ho pochvaľujú napriek tomu, že za tieto cesty musia platiť. Argumentujú nielen vyšším pohodlím, ale aj kávou či vodou zdarma.

„Odkedy sú vlaky ZSSK zadarmo, chodím nimi minimálne, dávam prednosť ich konkurencii. Tam mám aspoň aký-taký komfort. Ak sa mi niečo nepáči, ospravedlnia sa alebo vysvetlia, prečo je to tak. Naopak, v ZSSK mi dobre že nepovedia, že keď to mám zadarmo, mám držať hubu,“ sťažuje sa na sociálnej sieti Tomáš.

Niektorí majú zlé skúsenosti s meškaním vlakov. „Cestovný poriadok bol však na Slovensku vždy iba zoznam prianí,“ reaguje Peter.

<a href="https://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/nehoraznost-3-miliony-slovakov-maju-skladat-cestovanie-celej-eu.html">Nehoráznosť! Tri milióny Slovákov sa skladajú na cestovanie celej EÚ </a>

Podľa predsedu žilinských dôchodcov Michala Kotiana si väčšina seniorov toto vládne opatrenie váži. Po dlhom čase môžu cestovať napríklad za vnukmi na opačnú stranu Slovenska častejšie ako raz či dvakrát ročne.

Len pre úplnosť, cestovné pre dôchodcov bolo aj pred zavedením „bezplatných lístkov“ pomerne priaznivé. Ak mali vybavený seniorský preukaz, dôchodcovia nad 62 rokov platili vo vlakoch 2. triedy šesťdesiat percent z obyčajného cestovného, teda 30 centov za každých začatých päťdesiat kilometrov - oproti bezzľavovým päťdesiatim centom - a tí, ktorí majú nad sedemdesiat, dokonca len 15 centov za každých začatých päťdesiat kilometrov.

Cesta z Bratislavy do Košíc a späť ich tak vyšla na 1,35 eura. Otázka je, koľko sedemdesiatnikov má ešte chuť a zdravie na to, aby sa terigali vlakom. Michal Kotian vraví, že dnes sa im v každom prípade cestuje ľahšie. Dôchodcovia organizujú hromadné výlety, niekedy si len tak zaskočia na kávičku z Košíc do Bratislavy. „Je to dobré, no treba zabrániť zneužívaniu,“ vraví.

Cestovanie zadarmo pre vybrané sociálne skupiny kritizovali analytici, politici i občania ako nesystémové už pred rokom. Spisovali sa petície, organizovali protesty. Podľa predsedu košických dôchodcov Jána Matúška niektoré obavy prax potvrdila.

„Lepšie by bolo, keby dôchodcom vzrástli dôchodky. Nech sa môžeme rozhodnúť, na čo peniaze minieme. Keď neviem zaplatiť lieky alebo jedlo, cestovanie ma nezachráni,“ hovorí. Darmo má totiž nárok na lístok zadarmo človek, ktorý už nevládze vstať z postele a potrebuje neustálu opateru.

Sú aj takí, ktorí bývajú v obci, kadiaľ žiadne koľajnice neprechádzajú. Podobné je to podľa neho i s ďalšími reformami či opatreniami, ktoré ako predstaviteľ Jednoty dôchodcov za pätnásť rokov od vlády zažil. Jediné iba pozitívne opatrenie, na ktoré si spomenie, boli vianočné príspevky pre dôchodcov.

Najťažšie srdce na nulové cestovné mali od jeho ohlásenia autobusoví dopravcovia. Viesť cenovú vojnu so „zadarmo“ nemohli, a tak očakávali úbytok cestujúcich najmä na autobusových linkách, ktoré jazdia paralelne s vlakovými. „Najvýraznejšie to zasiahlo diaľkovú autobusovú dopravu, cestujúcich tam ubudlo až 17 percent,“ vraví Marek Modranský, tajomník Zväzu autobusových dopravcov.

Pri regionálnych linkách bolo cestujúcich menej o 2,7 percenta. Menej cestujúcich znamenalo rušenie a redukovanie spojov. „Opatrenia majú byť také, aby nepoškodili už existujúcu a spoľahlivo fungujúcu verejnú dopravu,“ myslí si.

Tvrdí, že autobusoví dopravcovia sú diskriminovaní, vláda o svojom zámere nekomunikovala ani s nimi, ani s vyššími územnými celkami, ktoré ich služby platia. „Cestujúci, ktorí prešli na vlaky zadarmo, predstavujú chýbajúce tržby na prímestských linkách. Tie musia vyššie územné celky vykryť dotáciami,“ hovorí a dodáva, že sú pripravení sadnúť si so železnicami za jeden stôl a rokovať.

„Stratégiu rozvoja verejnej dopravy treba tvoriť za účasti všetkých dotknutých subjektov. Určite by sme tak dosiahli priaznivejší výsledok pre cestujúcich.“

Hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovensko Jana Morháčová zasa tvrdí, že „v diaľkovej autobusovej doprave je dlhodobo konkurenčné prostredie a pokles cestujúcich súvisí tiež s pomerne tvrdým súperením autobusových podnikov, ktoré sa snažia za každú cenu natlačiť na lukratívne diaľkové trasy“.

Zavedenie nulového cestovného zásadne ovplyvnilo podnikanie súkromného prepravcu RegioJet. Aj ten má vlaky na trase Komárno - Dunajská Streda - Bratislava, kde žiaci, študenti a dôchodcovia cestujú zadarmo a na túto dopravu čerpá RegioJet dotácie od štátu.

Podľa riaditeľa spoločnosti Radima Jančuru pociťujú cestujúci znížené tržby ZSSK najmä na zníženej kvalite dopravy. Ročne „naleje“ štát do osobnej železničnej dopravy 210 miliónov eur - je to suma rozdelená pre 1 450 denne jazdiacich vlakov.

Vyše tridsať vlakov RegioJet jazdiacich denne z Bratislavy do Komárna dostane ročne od štátu približne osem miliónov eur. „Zvýšil sa dopyt po vlakoch, železničná spoločnosť musela pridať vagóny, a tie sú často v hroznom stave.

Dokonca minulý rok ich museli prenajímať od českých kolegov,“ tvrdí a dodáva, že aj to pre štátny železničný kolos predstavuje nemalé výdavky. Vlaky sú navyše v špičkových časoch preplnené a platiacim cestujúcim sa na úkor zadarmistov cestuje horšie.

Štátny dopravca sa bráni: „Preto, aby neboli vlaky preplnené, ZSSK zaviedla limity pre neplatiacich v rýchlikoch. Kvalitu riešime nasadzovaním nových eurovlakov,“ oponuje Morháčová.

„Štát na jeseň minulého roku de facto rozbil voľnú súťaž a konkurenčné prostredie na trhu železničnej dopravy,“ hovorí Jančura. Vraví, že tržby na jedného cestujúceho sa jeho firme na trati do Komárna, kde musí uplatňovať bezplatnú prepravu, prepadli o 37 percent. Štátny prepravca mal pritom ešte viac cestujúcich, ktorí dnes jazdia zadarmo.

„Odhadujeme, že pri takomto poklese príjmov ich to ročne stojí oveľa viac ako pôvodne deklarovaných 12 miliónov - až 40 miliónov eur,“ tvrdí Jančura. Namiesto toho, aby zvýšený dopyt po cestovaní zlepšil ekonomiku ZSSK, podľa neho dostal podnik ďalšiu finančnú ranu. „Stali sa ešte závislejšími od štátneho rozpočtu. Odtiekli im desiatky miliónov eur, a tak budú mať menej peňazí na rozvoj,“ myslí si.

Podľa slov Jany Morháčovej zvýšil štát dotácie do spoločnosti na rok 2015 o 12 miliónov eur. Dodáva však, že aj spoločnosti RegioJet pridal štát na kompenzáciu bezplatnej prepravy k pôvodným siedmim jeden milión eur.

„Za deväť mesiacov prepravila ZSSK vo všetkých vnútroštátnych vlakoch bezplatne vyše 17,6 milióna ľudí, čo je približne 45 percent všetkých cestujúcich,“ hovorí a dodáva, že za prvý rok bezplatného cestovného sa zaregistrovalo dokopy okolo milióna cestujúcich.

Železničná doprava je podľa Martina Vlachynského z neziskovej spoločnosti INESS dôležitou témou pre celú Európsku úniu. „Mala by sa liberalizovať, aby sa zefektívnila. Toto je však cesta opačným smerom,“ reaguje na zavedenie nulového cestovného. Každú trasu by mali súkromníci podľa neho posudzovať samostatne.

„Dnes stále chodia prázdne vlaky po dedinách. Treba rozmýšľať, či by nebolo lacnejšie nahradiť ich autobusmi,“ hovorí. „Vypočítali sme, že niektoré trate by bolo lacnejšie obsluhovať taxíkom pre každého cestujúceho, ako keby tade mal chodiť vlak,“ tvrdí.

V roku 2011 napočítali analytici na spoji Šaľa - Neded o 5.20 ráno iba dvoch cestujúcich. „Až 478 osobných vlakov z 1 500 prepravuje menej ako štyridsať cestujúcich. Zmestili by sa teda do jedného autobusu.“

Na stokilometrovej trati medzi Bratislavou a Novým Mestom nad Váhom stojí prepravcu jeden cestujúci priemerne 22 eur. Zaplatí však iba päť. Štát tak vraj plytvá nielen peniazmi, ale aj obrovským potenciálom.

Podľa Martina Vlachynského zníženia vysokej závislosti ZSSK od štátneho rozpočtu sa v dohľadnom čase nedočkáme. Zefektívnenie fungovania, teda vyrovnania dvestomiliónového ročného mínusu, by znamenalo nielen redukciu spojov, ale aj masívne prepúšťanie stoviek až tisícok zamestnancov. A to si žiadny politik na svoje „triko“ nevezme. Určite nie pred voľbami.

Ficove vlaky zadarmo: Dôchodcovské kávičky a tlačenica pre platiacich

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás