Nasledoval svoje detské sny. A oplatilo sa! Keď ho ako šesťročného očarila tisíckorunáčka s podobizňou Bedřicha Smetanu, neskončila v jeho pokladničke, ale na otcov podnet si ju sám namaľoval. Odvtedy uplynulo viac než tridsať rokov a z chlapca, ktorému sa srdce silnejšie rozbúchalo pri pohľade na platidlá rôznych krajín, je dnes uznávaný výrobca fantasy bankoviek.
Bratislavčan Matej Gábriš má fanúšikov ozaj na celom svete. Pre škótskeho novinára vyrobil umelecké papierové peniaze, ktoré potom rozdal poslancom tamojšieho parlamentu. Americký klient si u neho objednal platidlo s tvárou Freddieho Mercuryho, Francúzi zase s portrétom Jeana-Paula Belmonda. V jednej nórskej dedine sa jeho vymyslenými peniazmi dokonca platilo. Matej umeleckú bankovku s podobizňou Fidela Castra poslal na Kubu a vodca talentovanému Slovákovi napísal, že ho čaká skvelá budúcnosť.
Naštartovali ho grécke drachmy
S láskou k peniazom sa zrejme narodil. Presnejšie, lákala ho vizuálna podoba bankoviek. Úspešné napodobnenie modrej tisíckorunáčky ho povzbudilo do ďalšieho štúdia a pokusov. Prebádal rôzne tlačové techniky, vymýšľal nové a zo dňa na deň sa zdokonaľoval. Výber strednej školy bol v jeho prípade jasný: rozhodol sa pre Strednú odbornú školu polygrafickú v Bratislave. Naďalej rozvíjal svoju vášeň, v ktorej ho povzbudil aj jeho učiteľ a neskôr kolega Ľubomír Ďurček. Keď sa však zamestnal v známej sieti papiernictiev ako grafik a stal sa otcom, na hobby mu veľa času nezostávalo.
„V roku 2012 ma ako znalca rôznych tlačených techník oslovil jeden zberateľ a poprosil ma, či by som jemu a ďalším zberateľom niekde na chalupe neurobil prednášku o tom, čím sa bankovky od seba líšia, ako rozoznať falzifikát. Pri tej príležitosti som vytvoril návrh na nové drachmy, keď prvýkrát hrozilo, že Gréci budú musieť opustiť Európsku úniu. Chalanom sa to veľmi páčilo, moje diela vyvolali veľký záujem a tak som sa opäť pustil do tvorby fantasy bankoviek,“ spomína.
V zahraničí sa tomuto typu umenia venujú mnohí grafickí dizajnéri. Matej Gábriš sa však v konkurencii dokázal presadiť a teší sa priazni fanúšikov z celého sveta. „Zapáčila sa mi myšlienka vytvárať návrhy bankoviek pre krajiny, ktoré už nemajú vlastnú menu, napríklad francúzske franky, alebo pre také, ktoré ju nikdy nemali.“
Keďže jeho peniaze nie sú oficiálne a nie je falšovateľom reálnych platidiel, nemôže používať názov bankovky, nanajvýš s prívlastkom suvenírové či fantasy. „Aj preto som im vymyslel názov Gabris note - gábrišovky,“ dodáva Matej, ktorý sa dnes svojej vášni venuje naplno ako grafik na voľnej nohe.
Pocta ženám
Na začiatku celého procesu je výber témy. „Okrem toho, že navrhujem bankovky pre krajiny, ktoré ich nemajú, snažím sa hľadať ženské motívy. Dámy sú totiž na platidlách minimálne zastúpené. A sú štáty, ktoré nemajú žiadnu vo svojej menovej sústave, napríklad Poľsko. Pritom v dejinách každej krajiny nájdeme nejakú významnú ženu,“ opisuje.
Niekedy zase pracuje s klasickými symbolmi. „Keď som robil gábrišovky, ktoré by sa mohli používať, ak by Československo nezaniklo, využíval som portréty Masaryka či Štefánika,“ dodáva.
Po premyslení motívu si pripraví portrét, ktorý vytvára celú atmosféru tohto špecifického umeleckého diela. Hlavné kontúry nakreslí ručne, ostatné dokončí na počítači v špeciálnom programe. Okrem grafiky však musí poznať krajinu a typické znaky ich bankoviek, ako je farebnosť či symboly. „Niekedy sa pridŕžam tradície, inokedy vytvorím nový moderný dizajn. Keď už mám pripravenú celkovú kompozíciu, tak pomocou špeciálnych softvérov poskladám ostatné prvky. Papier kupujem v jednej zahraničnej firme, sú to voľné vodoznaky, nie sú viazané k žiadnej banke. A keď tlačím v ceninových tlačiarňach, tie majú vlastný papier,“ opisuje. Vytlačené výtvory ešte očísluje a nareže.
Niekedy pracuje na projekte aj trištvrte roka, inokedy pár dni. Závisí od nápadu aj zákazníka, ktorý niekedy sám nevie, čo presne chce. „Zákazky si už vyberám, pretože takáto práca je časovo náročná,“ dodáva.
Castro, Jo Nesbo aj Pierre Richard
Päťsto monackých frankov zdobí tvár Grace Kellyovej, na päť, desať aj dvadsať waleských poundoch sa vyníma portrét princeznej Diany. Z transylvánskej bankovky zazerá desivý Vlad III., známy ako Vlad Dracula. Freddie Mercury zdobí zanzibarské platidlo.
Peniaz so svojou podobizňou z dielne slovenského umelca má aj známy spisovateľ Jo Nesbo. Matej rád číta kriminálky, ale knihy nórskeho autora mal len v elektronickej podobe. Keď teda prišiel Nesbo do Bratislavy, grafik na autogramiádu neprišiel s knihou, ale so špeciálnymi bankovkami. Položil ich pred známeho autora, ktorý zajasal: „Ha, money!“ A jednu mu podpísal.
Jeana-Paula Belmonda si u neho objednal hercov fanklub, ktorý chcel bankovky francúzskej filmovej legende darovať. „Motivovalo ma to, aby som vytvoril aj fiktívne platidlá s podobizňou Pierra Richarda a Luisa de Funésa, ktorí mi pripomínali detstvo,“ hovorí náš hostiteľ. Všetky tri bankovky sú čarovné a na prvý pohľad vyzerajú ako ozajstné platidlá. Tá s portrétom filmového Veľkého bondína sa dostala aj k samotnému umelcovi. „Daroval mu ju jeden môj kamarát, ktorý sa s Pierrom Richardom poznal. Herec mi ju podpísal a poslal ako darček na Slovensko. Lenže naša pošta zásielku stratila. To sa mi už stalo viackrát, nepomohli ani sťažnosti,“ krúti hlavou.
Ako to bolo s Fidelom Castrom? „Ako pubertiak som ho obdivoval. Som sedemdesiaty siedmy ročník a keď mal kubánsky vodca 77 rokov, vytvoril som bankovku s jeho podobizňou a poslal mu ju. Po dlhom čase mi prišiel balík, v ktorom bola pohľadnica s Castrovým podpisom a listom jeho hovorcu. Stálo v ňom, že sa mu môj darček veľmi páčil a je presvedčený o mojej skvelej budúcnosti.“
Tých príbehov je veľa. Listujeme Matejovými albumami a nevieme sa vynadívať. „A čo tento Escobar?“ ukazujeme na čiernobiele papieriky. Dozvieme sa, že ich vyrobil pre dokumentárny film. Oslovil ho istý francúzsky režisér, dobrodruh, ktorý je zároveň zberateľom gábrišoviek. „Nakrúcal štvordielnu sériu o drogových karteloch a o praní špinavých peňazí. Potreboval vytlačiť milión dolárov kvôli záberu na kufrík plný peňazí. Urobil som tieto black dollars s portrétom Escobara,“ vysvetľuje. „Sú to také zvláštne zákazky,“ usmeje sa.
Baví ho objavovať nové osobnosti a historické udalosti, ale aj hrať sa. „S chalanmi sme si vymysleli retro bankovky, na ktorých sú z jednej strany staré vozidlá a na druhej nejaký známy film či seriál, s ktorými súvisia.“ Na jednej gábrišovke je stará sanitka a z druhej strany nemocnica, kde sa natáčal legendárny seriál Sanitka. Na ďalšej je vozidlo, ktoré sa viaže k filmu Vesničko má středisková.
Klientom aj Kažimír
Najväčším snom každého, kto sa venuje výrobe fantazijných bankoviek, je, aby raz vytvoril také, ktorými by sa dalo reálne platiť. „Bankovky sú najrozšírenejšie umenie na svete. Každý sa s ním stretol, aj keď to často nevníma ako grafické dielo. Niekto ich však musel navrhnúť, spracovať. Takže je top, keď človek vymyslí niečo, čím sa potom platí,“ vysvetľuje.
Vďaka nórskemu novinárovi a výtvarníkovi Mortenovi Holmefjordovi a ľuďom z nórskej komúny Fusa sa Matejovi Gábrišovi tento sen aspoň čiastočne splnil. Bývalá obec v starom grófstve Hordaland v Nórsku existovala od roku 1856 až do svojho zániku v roku 2020. Nachádza sa na východ od mesta Bergen v regióne Midhordland. Matej v nej mal svoju prvú výstavu a jeho gábrišovkami sa tam chvíľu platilo, aby aktivisti vyzbierali peniaze na rekonštrukciu historického objektu. „Bolo to pre mňa prvé zadosťučinenie, že tí ľudia s mojimi peniazmi kupovali napríklad v kvetinárstve,“ usmieva sa.
FOTO V GALÉRII
Rovnako je pre neho česť vyrábať suveníry pre guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra. Ešte keď pôsobil ako minister financií, z jeho kancelárie Mateja oslovili, či by nepripravil umelecké peniaze pre odchádzajúceho nemeckého guvernéra. Výsledkom boli všetci nadšení, a tak postupne pre Kažimíra vyrába fantasy bankovky, ktoré putujú ako darček pre ďalších odchádzajúcich guvernérov. „Je to príjemná práca, nemám pri nej zviazané ruky. Vždy sa spýtam, čo je pre toho človeka typické, aké má hoby, a potom pripravím gábrišovky s jeho podobizňou. Je pre mňa česť robiť pre národnú banku a navyše je to príjemné vybočenie z toho, čo robím sám pre seba,“ dodáva.
