Tip na článok
Sídlo firmy: Tatraworld, ktorý ide vyvíjať systém za štyri milióny eur, sídli v tomto dome v Kežmarku na Zochovej ulici.

Firma bez zamestnancov a bez peňazí chce podporu z eurofondov

Skoro dva milióny eur z eurofondov chce získať kežmarská firma s takmer s nulou na účte. Spoločnosť pritom nemá v predmete činnosti ani výskum, ani vývoj, dokonca ani žiadne výrobné činnosti.

Galéria k článku (3 fotografie )
Ambiciózna: Firma Tatraworld chce podľa papierov vyvíjať bezpečnostné systémy založené na biometrických údajoch, ako je napríklad oko.
Veronika Remišová: Blogerka upozorňuje, že projekt Tatraworldu má neštandardné znaky.
Pavol Pavlis: Riadil ministerstvo hospodárstva v čase, keď sa podpisovali zmluvy.

Inovácie a výskum sú v súčasnosti v kurze. Z eurofondov do nich tečú milióny eur a uchádzať sa o ne môže každý, kto dokáže reálne ponúknuť inovatívny projekt. Problém je, že nie každý z projektov, ktorý na papieri vyzerá fantasticky, má reálnu šancu fungovať.

Jedným zo žiadateľov o dotáciu z operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast je kežmarská firma Tatraworld. Chce vyvinúť monitorovací systém na identifikáciu a kontrolu osôb v celkovej hodnote takmer štyri milióny eur.

Malá chybička krásy je v tom, že miesto, kde by prevratný systém za štyri milióny mala vyvíjať, je v autoumyvárni a hospodársky výsledok firmy sa pohybuje v záporných číslach.

Upratovanie a výskum

Spolu sa cez spomínaný operačný program malo rozdeliť tridsať miliónov eur. V prvej várke vybrala Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) úspešných uchádzačov, ktorí mohli požiadať o nenávratné finančné príspevky na projekty priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja pre podnikateľské subjekty.

Výzva bola určená pre podniky, ktoré sú schopné využiť výsledky výskumného alebo vývojového projektu pri svojej činnosti. Nebolo však podmienkou, že prijímateľ peňazí musí vyvíjať a skúmať v rámci vlastných kapacít. Výskum a vývoj si mohol formou verejného obstarávania objednať v externom prostredí.

Napriek takto postaveným podmienkam však časť úspešných uchádzačov od zmlúv odstúpila. Pre krátkosť času, keďže peniaze je nutné vyčerpať do konca tohto roka, sa do hry dostali aj menej úspešné projekty z takzvaného zásobníka.

Takto sa k eurofondom môže dostať aj kežmarská firma Tatraworld, ktorej majiteľom je Bratislavčan Michal Polaček. Spoločnosť pritom nemá v predmete činnosti ani výskum, ani vývoj, dokonca ani žiadne výrobné činnosti.

Podľa Obchodného registra napríklad natáča videá, upratuje či učí anglický a nemecký jazyk. Napriek tomu sa zatiaľ úspešne uchádza o dotáciu vo výške 1,94 milióna eur.

Osoby či vozidlá?

Podľa dokumentácie Tatraworld chce za nenávratný príspevok 1,9 milióna eur a vlastné dva milióny eur vyvinúť „systémy kontrolujúce prístup do chránených priestorov a k zabezpečeným miestam, určené len autorizovaným osobám“.

Preložené do jednoduchej reči, malo by ísť o systém, ktorý je schopný identifikovať podľa biometrických a nebiometrických údajov osobu a zamedziť alebo povoliť jej vstup do chráneného priestoru.

Takýto systém sa dá využiť napríklad pri ochrane futbalových štadiónov a rýchlej identifikácii futbalových výtržníkov, ktorých by potom nevpustili do objektu.

V projekte to firma odôvodňuje bezpečnosťou a tým, že v súčasnosti používané systémy „využívajú na ochranu nedostatočné a ľahko prekonateľné prvky a do popredia sa dostávajú integrované systémy kontroly vstupov využívajúce fyzické vlastnosti osôb, ktoré nemôžu byť ukradnuté či zneužité“.

Tatraworld vyhlásila na tento projekt verejné obstarávanie. Avšak pri detailnom pohľade naň objavili odborníci z brandže zásadnú nezhodu.

„Pozrite si zoznam položiek. Projekt sa má týkať prevažne monitoringu osôb, v menšej miere aj pohybu vozidiel v objektoch. Lenže obstarávateľ nakupuje napríklad zariadenia GPS pre vozidlá, rovnako aj zariadenia schopné analyzovať hospodárnosť jazdy, rýchlosti vozidiel, rozloženie brzdenia či vyťaženosť.

Projekt Tatraworldu je oficiálne zameraný na osoby. To, čo je v projekte napísané, sa však výrazne nezhoduje s tým, čo firma ide obstarávať.

Nie je jasné ani to, ako môže výskum riešiť firma bez jediného zamestnanca, ako to chce stihnúť do konca tohto roka a prečo nakupuje monitorovacie zariadenia do áut. Celý tento projekt vyzerá veľmi čudne. Akoby niekto chcel kúpiť už hotový existujúci projekt. V predloženej forme je to takmer nezrealizovateľné.

Navyše nie je jasné, do akej miery musí byť vývoj vlastný. V brandži sa tento typ projektov označuje ako virtuálny,“ vysvetľuje expert, ktorý vzhľadom na citlivosť témy požiadal o zachovanie anonymity.

Pre bláznov?

Na problémy s inovatívnymi garážovými projektmi upozornila blogerka Veronika Remišová, ktorá sa téme venuje. „Verejné obstarávanie má šancu vyhrať nejaká vopred dohodnutá spriaznená firma. Výzva bola zameraná na zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu cez podporu inovácií. Kľúčový fakt je, že firma všetko obstaráva z externého prostredia.

Ich výskum a vývoj nebude žiadny. Ak robí nejaká firma seriózny výskum, dáva do toho aj vlastné peniaze a vlastné výskumné kapacity. Čo vyskúma firma, ktorá nemá vlastné kapacity, výrobné priestory, laboratóriá?

Tatraworld mal nulový obrat, na účte má 21 eur a táto firma má urobiť výskum za štyri milióny eur? Nemá ľudí, nič nerobí, celý tento balík externalizuje cez verejné obstarávanie.

Už na prvý pohľad tento projekt nemá význam. Dať dva milióny firme, ktorá nič z toho nemá a vytvorí v rámci výskumu len dve pracovné miesta?“ krúti hlavou Remišová s tým, že tie dva milióny sa mohli radšej rozdeliť medzi seriózne firmy, ktoré sa prihlásili.

Zároveň upozorňuje na podstatný a svojím spôsobom podozrivý detail. „Každý záujemca o účasť v obstarávaní musí firme Tatraworld zložiť finančnú zábezpeku vo výške stotisíc eur. Na účet mŕtvej firmy z rodinného domu v Kežmarku by takú sumu zložil asi iba blázon. Samozrejme, s výnimkou človeka, ktorý má v celom procese vopred dohodnutú úlohu,“ dodáva.

Agentúra SIEA, ktorá má eurofondy na inovácie na starosti, však žiaden problém nevidí s tým, že peniaze majú pod kontrolou. „Žiadatelia dostávajú prostriedky vyplatené až po riadnom zrealizovaní a skontrolovaní projektu alebo jeho časti.

V prípade, že prijímateľ predloží žiadosť o platbu, začína sa zo strany SIEA proces, ktorý podrobne skúma a kontroluje oprávnenosť výdavkov. V prípade akýchkoľvek pochybení môže dôjsť k odstúpeniu od zmluvy zo strany Ministerstva hospodárstva SR v zastúpení SIEA a, samozrejme, neuznaniu predložených výdavkov projektu,“ tvrdí hovorkyňa SIEA Sylvia Pálková.

Schránka

Už o mesiac by mal byť známy víťaz verejného obstarávania na vývoj a dodávku štvormiliónového projektu dotovaného takmer spolovice z európskych fondov.

Podľa informácií zo zákulisia by sa v pozadí projektu mal pohybovať mimoriadne bohatý človek zo slovenskej podnikateľskej špičky. Navyše, podľa podmienok nastavených v obstarávaní má veľkú šancu vyhrať ho konkrétna firma, vlastníkom ktorej je zahraničná schránka.

VIDEO Plus 7 Dní