Na Slovensko zavítal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Privítala ho naša hlava štátu Zuzana Čaputová. Spoločne rokovali v Prezidentskom paláci.
Spojil nás už Štefánik
Návšteva Macrona podľa prezidentky potvrdzuje naše partnerstvo, priateľstvo a výnimočné vzťahy. „Tie určuje nielen historické prepojenie medzi našimi krajinami cez osobu generála Milana Rastislava Štefánika, ale tiež silné kultúrne a medziľudské väzby. A dnes už aj intenzívne hospodárske vzťahy, z ktorých majú prospech naši občania a podnikatelia,“ uviedla Čaputová na sociálnej sieti. Francúzsko patrí podľa nej medzi našich kľúčových obchodných partnerov a investorov, pôsobí u nás viac ako 400 francúzskych firiem.
„Práve dnes bol podpísaný Akčný plán nášho strategického partnerstva na ďalšie roky dopredu, najmä v oblasti ekonomiky, energetiky, vedy a výskumu. Naše popredné energetické podniky tiež podpísali memorandá o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky a pri vývoji čistých vodíkových technológií,“ pokračovala Čaputová. Hlavy štátov sa rozprávali aj o situácii v našich krajinách a v regióne.
„V celej Európe cítime následky ruskej agresie voči Ukrajine, ale aj vnútorné tlaky, ktoré testujú odolnosť demokratických inštitúcií. Francúzsko a Slovensko majú jasno v tom, že demokracia, občianske práva a slobody, za ktoré bojovali celé generácie, sa dnes nesmú stať obeťou dezinformácií, extrémistov a autokratov. Európska únia funguje nielen ako spoločenstvo krajín, ale aj ako spoločenstvo hodnôt, v ktorom platia princípy právneho štátu, a tak to musí zostať. Iba tak môžeme ľuďom v Európe priniesť ďalší ekonomický rozvoj a sociálnu stabilitu,“ dodala Čaputová.
Geopolitický omyl
Macron sa v Bratislave zúčastnil aj medzinárodnej konferencii Globsec, kde bol hosťom jedného z diskusných panelov.
Rusko sa opäť snaží otriasť jednotou a bezpečnosťou Európy, nesmieme mu to dovoliť, uviedol Macron na konferencii Globsec 2023 Bratislava Forum, informuje TASR. „Vojna je ďaleko od konca, no myslím, že jedna vec je istá - Ukrajina nebude dobytá,“ povedal Macron. Podľa jeho slov musí Európska únia (EÚ) Kyjev uistiť, že bude naďalej stáť po jeho boku a musí ho naďalej efektívne podporovať tak, aby to viedlo k trvalému mieru. Pripomenul, že v stávke je veľa, pretože vojna je na hraniciach EÚ.
Dodal, že takzvaná špeciálna vojenská operácia sa premenila na geopolitický omyl, ktorý vyústil do vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie. Zároveň vyjadril nádej, že čoskoro do NATO vstúpi aj Švédsko.
Ako ďalej povedal, na Rusku si EÚ vytvorila nebezpečnú energetickú závislosť, no za niekoľko mesiacov sa situácii dokázala prispôsobiť.
Vyslovil tiež myšlienku, že európske štáty by sa nemali spoliehať na ostatných, a mali by prevziať zodpovednosť za svoju bezpečnosť. Podľa neho musia posilniť svoje vojenské spôsobilosti tak, aby boli schopné brániť seba i svojich susedov.
Na Globsecu sa s Macronom stretol aj líder Hlasu Peter Pellegrini. „Toto stretnutie je dôkazom, že Slovensko nemusí byť po voľbách v izolácii. Využijem všetky zahraničné kontakty, ktoré som počas mojej politickej kariéry vybudoval pre úspech Slovenska,“ napísal na svoj Facebook Pellegrini ku fotke s Macronom a albánskym premiérom Edi Ramom.
Konferencia Globsec je jednou z najvýznamnejších zahranično-politických konferencii v Európe. Jej cieľom je posilniť medzinárodnú spoluprácu a poskytnúť platformu pre diskusiu a hľadanie spoločných medzinárodných riešení súčasných globálnych, politických, ekonomických a bezpečnostných výziev. Macron sa na nej zúčastnil druhýkrát. „Pre francúzskeho prezidenta je to možnosť interagovať s lídrami východnej Európy, ktorá je frontovou líniou obrany Európy a ktorá najviac absorbuje dopady vojny,“ povedal prezident a zakladateľ Globsec-u Róbert Vass. Na trojdňovej konferencii sa zúčastnili hostia z vyše 60 krajín sveta, ktorí diskutovali o globálnych dopadoch vojny v Ukrajine.
Vystúpili desiatky ministrov zahraničných vecí a obrany, medzi inými švédsky minister obrany Pål Jonson, španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares, český premiér Petr Fiala, rakúsky kancelár Karl Nehammer, či turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu.
Situácia v Kosove
Macron sa vyjadril aj k situácii na severe Kosova, kde sa odohrali násilné zrážky. Podľa francúzskeho prezidentka si za situáciu zodpovední predstavitelia kosovských úradov. „Je jasné, že kosovské úrady nesú zodpovednosť za súčasnú situáciu,“ povedal Macron na návšteve Bratislavy.
Kosovské úrady podľa neho nedodržiavajú dôležitú dohodu, ktorá bola dosiahnutá pred len niekoľkými týždňami.
Násilie prepuklo po aprílových komunálnych voľbách a počas zrážok utrpelo zranenia najmenej 80 ľudí. Srbi, ktorí tvoria približne šesť percent obyvateľstva Kosova, bojkotovali hlasovanie v severokosovských obciach, kde majú väčšinu. To umožnilo etnickým Albáncom ovládnuť miestne samosprávy. Mnoho Srbov žiada stiahnutie kosovských policajtov, ako aj odvolanie novozvolených starostov albánskeho pôvodu, pretože ich nepokladajú za svojich zástupcov.
Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že tam vysiela ďalších 700 vojakov, aby pomohli potlačiť násilné protesty. NATO tiež uviedlo do pohotovosti ďalší prápor pre prípad, že by sa nepokoje rozšírili. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell obe strany vyzval, aby zmiernili napätie a vyhli sa ďalším jednostranným krokom.
Macron uviedol, že o záležitosti chce hovoriť vo štvrtok s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, ktorého krajina pomohla sprostredkovať dohodu medzi Prištinou a Belehradom, a lídrami Srbska a Kosova. Stretnúť by sa mali počas summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Moldavsku, potvrdil následne hovorca nemeckej vlády.
