Kočnerovým zadržaním sa slovenská verejnosť a polícia dostali ku kompromitujúcim záznamom. Postupne sa z nich dozvedajú čo-to o slovenskom biznise, fungovaní podsvetia a politiky. Už týždne sledujeme desiatky hodín záznamov z nahrávok a čakáme, aké ďalšie meno sa spojí s obžalovaným Kočnerom, aby skončilo v hanbe. Kto bude ďalší? Koho toxický Kočner potopí? Aktuálne vyskočilo meno boháča a bývalého spolupracovníka Štátnej bezpečnosti Juraja Širokého. Len pripomeňme, že Širokého meno sa spomína aj v záhadnom spise Gorila, podľa ktorého patril medzi vplyvných veľkopodnikateľov stojacich za stranou Smer.

Pomáhal Širokému?

Obžalovaný podnikateľ Marian Kočner po­dľa najnovších správ falšoval dôkazy v prípade, v ktorom figuroval oligarcha Juraj Široký. Aspoň tak to tvrdí v nahrávke z jeho mobilného telefónu. Všetko sa pritom údajne dialo priamo na generálnej prokuratúre a, pravdepodobne s vedomím Dobroslava Trnku.

„Keď sa pred štyrmi rokmi Marian Kočner stretol s podnikateľom Michalom Suchobom, rozhovor s ním si nahral. Rozoberali Kočnerove problémy s daňami a ovplyvňovanie kontrol, no reč prišla aj na Juraja Širokého,“ uviedli ako prvé tvnoviny.sk. Kočner sa pochválil, že sfalšoval dokumenty zo švajčiarskej prokuratúry, ktoré obsahovali rôzne sumy aj „s Ďurovým menom“. „Juro Široký mal kedysi problém, Drôtovňa Hlohovec, Chemolak Smolenice a tak ďalej a tak ďalej. Ešte v čase bývalej vlády, keď minister vnútra bol Lipšic, ale môj kamarát bol generálny prokurátor. Išli dožiadania do Švajčiarska na rôzne účty a, bohužiaľ, tie dožiadania, do p..e, odtiaľ prišli, s Ďurovým menom, so sumami, ktoré boli poslané priamo… Hovorím, aj ty si pomohol, stál si vždy pri nás, ideme ti to vyriešiť.“ Kočnerove slová môžeme chápať aj tak, že Široký si dal posielať peniaze na svoje švajčiarske účty. Švajčiarska prokuratúra však tvrdí, že ju Slováci o žiadne dokumenty v súvislosti so Širokým nežiadali.

Je možné, že Kočner si to celé vymyslel alebo len doplietol informácie? „Nechal som sfalšovať, lebo došlo to priamo Dobroslavovi, nechal som vytlačiť papiere a napísal som nový list, kde sa píše, že osobe s týmto menom tieto účty nepatria. A to je založené, ale originál mám ja, ale nechcem to používať, to sú kostlivci v skrini a umrú so mnou, pokiaľ neu­mriem násilnou smrťou na budúci týždeň,“ vyjadril sa v nahrávke Kočner.

Dokumenty švajčiarskej prokuratúry teda podľa Kočnera smerovali do rúk generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorého Kočner označuje za svojho kamaráta. Pre médiá sa k tejto kauze vyjadril aj priamo dotknutý Juraj Široký. Ten reagoval, že nemá informácie, „že by pán Kočner kedykoľvek v minulosti riešil akékoľvek aktivity spojené s jeho osobou“.

Na kávičke

Nuž celkom tak to nie je a obaja páni mali zjavne k sebe bližšie, než to verejne prezentovali. Pred troma rokmi týždenník PLUS 7 DNÍ prichytil Kočnera so Širokým spolu na kávičke. Stretnutie v luxusnom bratislavskom hoteli bolo podľa Kočnera vraj náhodné. Na to, že to bola náhoda, si páni potrkotali dobrú polhodinku.

Kočner prišiel do hotela deň po Mikulášovi a takmer v tej istej chvíli zastala pred hlavným vchodom audina Juraja Širokého, od vypuknutia kauzy Váhostav mimoriadne stráženého milionára.

Páni si podali ruky, obzreli si kaviareň a nakoniec si vybrali stolík „zašitý“ za veľkým vianočným stromčekom. Po polhodine debaty sa Juraj Široký zdvihol od stolíka. Vyšiel pred hotel, kde ho už čakalo auto so šoférom a ochrankárom, a odfrčal po nábreží smerom k centru mesta. Po chvíli odišiel aj Kočner.

„Dúfam, že už idete písať aj o mne, stále píšete iba o iných,“ reagoval vtedy Marian Kočner na našu otázku, čo dôležité preberal v loby bare hotela na nábreží Dunaja s Jurajom Širokým. „Bola to absolútna náhoda. Ja som čakal na niekoho iného, on čakal na niekoho iného. Neodišli sme naraz. Ja tam sedávam niekoľkokrát do týždňa,“ zahováral.

Nuž, ak odhliadneme od medializovanej informácie o švajčiarskych účtoch, je prinajmenšom zaujímavé, že pred týmto stretnutím odkúpil Kočner zadlženú vilu Pavla Ruska v Záhorskej Bystrici, ktorá sa následne po tomto stretnutí dostala do rúk Širokého syna.

Juraj Široký
Juraj Široký
Zdroj: Archív

Kontroverzný Kočner

„A to aj fotky máte?“ uisťoval sa zjavne nervózny Kočner a opakoval, že naozaj pred Vianocami so Širokým vonkoncom nič neriešili. „Pozdravili sme sa, popriali si do nového roka, pýtal som sa ho, ako sa má. A má sa primerane okolnostiam. Čiže asi dobre. Keby sme preberali niečo také, čo by niekoho mohlo zaujímať, tak to nepreberáme tam, nie?“ reagoval vtedy Kočner. A onedlho po tomto stretnutí už náš týždenník informoval o prevode luxusnej vily na Strmých vŕškoch do rúk Širokého syna. Ako je známe, Širokého syn je predsedom predstavenstva reštrukturalizovaného Váhostavu, ktorý dlhuje ľuďom milióny eur. Napriek tomu nemal problém investovať nemalú sumu do luxusnej vily.

Vila, ktorú dal postaviť Pavol Rusko v milionárskej štvrti na Strmých vŕškoch v Záhorskej Bystrici, sa podľa katastra rozkladá na 524 štvorcových metroch. Patrí k nej obrovská záhrada s jazierkom a fontánou. „Čo sa týka spomínanej nehnuteľnosti, bola kúpená na investičný a komerčný cieľ. Pán Široký mladší sa totiž okrem aktivít vo Váhostave-SK venuje iným činnostiam, napríklad v developerskej oblasti, a verí, že spomínaná nehnuteľnosť v tejto lokalite sa dá po kúpe a zveľadení zhodnotiť,“ reagovala Širokých hovorkyňa Michaela Kováčik-Grendelová.

To, či ju kupoval ako súkromná osoba alebo na firmu, už nekonkretizovala. V čase, keď vilu kúpil Marian Kočner, vyhlasoval o nej, že má cenu asi 2,5 až 3 milióny eur. Prečo ju od Ruska odkúpil najskôr Kočner a až potom Široký mladší, nie je jasné.

Fakt je, že Kočner pri prevodoch nehnuteľností pre známych ľudí figuroval dosť často. Nie je to tak dávno, čo médiá písali o jeho podozrivých prevodoch bytov za jedno euro, čím štát tratil na dani. Dnes je obvinený za neoprávnenú vratku dane pri prevodoch hotelov na Donovaloch aj pri predaji bytov vo Five Star Residence. Či podobný scenár použili aj v prípade nehnuteľnosti pre Širokého syna, je skôr otázka pre kompetentné inštitúcie. 

Kožený, Široký a Kočner

O čo by malo ísť v prepojení Kočnera na Širokého? Široký vo svojich podnikateľských začiatkoch spravoval peniaze drobných investorov, za ktoré nakupoval akcie podnikov. Z fondov sa neskôr stali akciovky Prvá a Druhá strategická, do ktorých sa presunuli aj drobní investori z kupónovej privatizácie. Široký ich akcie postupne skupoval, až sa stal sám najvýznamnejším akcionárom.

Kočnerove slová z nahrávky sa dajú chápať tak, že Široký si dal z Chemolaku posielať peniaze na svoje švajčiarske účty. Dávalo by to zmysel aj preto, že Širokého už dvakrát za tunelovanie zvereného majetku cez schránkové firmy vyšetrovali.

Prvým bol prípad rozkradnutia Harvardských investičných fondov, druhým vyšetrovanie tunelovania Plastiky Nitra.

Je to už pomerne starý známy prípad. Harvardské fondy vzišli z privatizácie. Na začiatku 90. rokov mal každý dospelý človek nárok na získanie kupónovej knižky. Cez ňu mohol nakupovať akcie firiem alebo ich investovať do fondov.

Takéto fondy začal vytvárať Široký so svojím vtedajším partnerom Viktorom Koženým. V roku 1991 založili firmu Harvard Capital and Consulting Slovakia, ktorá úspešne lákala drobných investorov do svojich fondov.

Koženého neskôr odsúdili za to, že tuneloval českú vetvu harvardských fondov a Široký bol podozrivý, že mu pri tom asistoval.

Podľa odhadov českej Komisie pre cenné papiere zmizlo z harvardských fondov 11 miliárd korún. Podozrivé boli aj prevody peňazí, ktoré napokon skončili v Širokého Druhej strategickej. V tejto veci dokonca slovenská polícia začala trestné stíhanie. Podnet jej dal likvidátor českých harvardských fondov Zdeněk Častorál, ktorý bojoval o to, aby sa rozkradnuté peniaze vrátili do rúk podielnikov.