Jana Šimíčková

Termín všeľudového hlasovania, počas ktorého si Slováci zvolia nové vedenie krajiny, sa nezadržateľne blíži. Politické strany a&nbsp;hnutia naplno mobilizujú sily. Ohúriť občanov sa snažia nielen prostredníctvom svojich dlhoročných tvárí, ale, ako už býva zvykom, prilákať k&nbsp;urnám ich chcú aj novou, atraktívnejšou ponukou. Tohtoročné voľby môže v&nbsp;tomto smere okoreniť vskutku zaujímavý súboj politických nováčikov, ktorých mená však rozhodne nepatria do kategórie náhodne vytiahnutých zo zázračného klobúka. Práve naopak, subjekty uchádzajúce sa o&nbsp;priazeň voličov tentoraz siahli nie celkom tradične po dvoch kedysi silných mužoch slovenskej polície. Progresívnemu Slovensku (PS) sa upísal Jaroslav Spišiak, o&nbsp;užšej spolupráci so Smerom-SSD zas tuho uvažuje Tibor Gašpar.

Hoci obaja v&nbsp;minulosti zastávali post policajného prezidenta, z&nbsp;pohľadu širokej verejnosti dnes každý stojí na inej strane barikády. „Na jednej muž prezývaný slovenský Cattani, ktorý je vo všeobecnosti vnímaný ako bojovník proti mafii. Na druhej strane muž, ktorý aktuálne čelí závažným podozreniam. Tie súvisia s&nbsp;údajným pôsobením zločineckej skupiny vo vedení štátu. Sám som zvedavý, ako tento súboj dopadne, ak k&nbsp;nemu dôjde,“ komentuje vzniknutú situáciu politológ Tomáš Koziak. Angažovať uvedenú dvojicu označil odborník za racionálny, typický a&nbsp;bežný predvolebný ťah politických strán. „Na svoje kandidátky sa snažia dostať ľudí, ktorí sú známi. Platí to aj v&nbsp;prípade pána Spišiaka a&nbsp;pána Gašpara,“ vysvetľuje Koziak. Podľa neho tak Progresívne Slovensko, ako aj Smer dávajú svojím výberom voličom najavo, že tému vyšetrovania korupcie považujú za dôležitú, aj keď zrejme v&nbsp;súčasnom dianí trochu odlišným vnímaním. „V&nbsp;prípade Jaroslava Spišiaka by to jednoznačne malo znamenať zachovanie kontinuity doterajšej práce orgánov činných v&nbsp;trestnom konaní. PS chce prostredníctvom jeho osoby ukázať, že boj proti korupcii, ktorý sa tu rozbehol, je pre nich rovnako dôležitý a&nbsp;potrebujú mať vo svojich radoch aj odborníka na túto tému,“ myslí si politológ.

Strana Smer zas podľa neho predstavuje Tibora Gašpara ako martýra. Stavia ho do polohy akejsi prenasledovanej osoby a&nbsp;práve s&nbsp;tým Smer bojuje a&nbsp;toho sa veľmi bojí. „A&nbsp;to vyšetrovania svojich najvyšších politických predstaviteľov. Ak však v&nbsp;prípade Tibora Gašpara obvinenie prerastie až do právoplatného rozhodnutia súdu v&nbsp;jeho neprospech, môže to byť pre stranu rana, veľmi nepríjemná záležitosť, že má v&nbsp;radoch človeka, ktorý bude odsúdený,“ ponúka svoj pohľad na vec politológ. V&nbsp;tejto súvislosti však pripúšťa, že pri sledovaní aktuálneho diania a&nbsp;postojov Smeru k&nbsp;obvineným osobám, ktoré sú blízke strane, jej voliči zrejme neuveria, že títo ľudia skutočne mohli spáchať niečo zlé, nezákonné. „Nominácia pána Gašpara na kandidátku môže znamenať, že Smer bude hrať spomínanou martýrskou kartou, že orgány činné v&nbsp;trestnom konaní sú zneužívané na šikanovanie opozície,“ dodáva Tomáš Koziak.&nbsp;

Samotný Tibor Gašpar slová politológa v&nbsp;podstate potvrdzuje. Tvrdí, že od novembra 2021, keď ho prepustili z&nbsp;ročnej väzby, chodí po Slovensku so vztýčenou hlavou a&nbsp;vychutnáva reakcie ľudí, ktorí mu držia palce a&nbsp;podporujú ho. „Ak návrh strany Smer na vstup do politiky prijmem, čo som zatiaľ neurobil, som pripravený osobne navštevovať regióny. Už som sa na nejakých akciách aj zúčastnil a&nbsp;stretol som sa len s&nbsp;pozitívnym ohlasom. Nechodím po kanáloch ani sa neschovávam, ale zas nemám ilúzie, že všetci si o&nbsp;mne myslia len to dobré, takí ma však zatiaľ neoslovili,“ tvrdí Tibor Gašpar, ktorému je vraj jasné, že takých, čo ho vnímajú negatívne, nemá zmysel presviedčať. Keď sa mu však postavia do cesty, je pripravený s&nbsp;nimi diskutovať.&nbsp;&nbsp; Na tieto účely v&nbsp;značnej miere využíva sociálne siete, prostredníctvom ktorých ponúka verejnosti svoje názory a&nbsp;postoje k&nbsp;aktuálnemu dianiu. Sú kritické k&nbsp;predstaviteľom súčasnej vládnej garnitúry, ako i&nbsp;k&nbsp;prezidentke Zuzane Čaputovej. Podľa neho slúžia Spojeným štátom americkým. Preto neprekvapia Gašparove príspevky z&nbsp;protestov za mier, na ktorých sa zúčastňujú podporovatelia režimu Vladimíra Putina.

Práve takéto podujatia sú však nepochopiteľné pre Jaroslava Spišiaka. „Myslím si, že v&nbsp;rámci predvolebnej kampane oslovím skôr svojich rovesníkov, ktorých by som chcel presvedčiť, že slobodný západný svet je lepší. Veď keď sme boli mladí, všetci sme chceli byť na Západe. Snívali sme o&nbsp;slobode. A&nbsp;teraz vidím tých istých ľudí, ako na demonštráciách za mier mávajú ruskými a&nbsp;sovietskymi zástavami, otáčajú sa smerom na východ... A&nbsp;rozmýšľam, kedy a&nbsp;prečo sa to zmenilo,“ hovorí pre PLUS 7 DNÍ najnovšia posila PS. Podľa Spišiaka je to zarážajúce aj preto, že ani jeden z&nbsp;týchto ľudí nemá ruské autá, ruské hodiny, oblečenie, všetci používajú západné veci, tie uznávajú, považujú za dobré. „Starším ľuďom by som chcel vrátiť nádej a&nbsp;vysvetliť im, aby neboli pomýlení, že len v&nbsp;tomto demokratickom a&nbsp;západne orientovanom svete sa dá lepšie žiť,“ približuje Spišiak, ktorý súčasnej politickej elite na oboch brehoch vyčíta, že pracuje s&nbsp;tými najtemnejšími ľudskými stránkami. „Toto by som chcel robiť inak,“ tvrdí. Priznáva zároveň, že vstupom do politiky bude musieť zmeniť svoj doterajší spôsob života. Stále totiž nefunguje na sociálnych sieťach. Uznáva aj komunikačné nedostatky, z&nbsp;ktorých vyplývajú občasné nedorozumenia či nepochopenia jeho myšlienok. Napríklad tej o&nbsp;zlegalizovaní všetkých drog. Bývalý policajný prezident si je vraj vedomý, že túto tému neuchopil práve najšťastnejšie. V&nbsp;predmetnom rozhovore však len vychádzal z&nbsp;toho, že v&nbsp;minulosti sa zúčastnil na svetových konferenciách o&nbsp;boji proti drogovej kriminalite, v&nbsp;rámci ktorých bola nastolená aj otázka možnej legalizácie drog. „Chcem však zdôrazniť, že vždy som bol a&nbsp;budem proti legalizácii drog,“ presviedča Spišiak.&nbsp;

Obaja policajní exprezidenti potvrdzujú, že v&nbsp;prípade volebného úspechu by sa chceli venovať téme vnútornej bezpečnosti. „Pri prvom stretnutí s&nbsp;predsedom PS pánom Michalom Šimečkom, ktorý ma na spoluprácu oslovil, mi bolo povedané, že strana má ekonomicky ladený liberálny program, ale ku kompletnosti im chýba ešte nejaká osobnosť na oblasť vnútornej bezpečnosti a&nbsp;podľa nich som to ja,“ opísal lanárenie do služieb PS Jaroslav Spišiak. Tibor Gašpar sa po boku predstaviteľov strany Smer-SSD objavuje už dlhšie, a&nbsp;to napriek tomu, že po odchode z&nbsp;postu policajného prezidenta chcel zostať mimo akéhokoľvek verejného diania. „Potom však prišli udalosti z&nbsp;roku 2020, podľa mňa prišla vláda bláznov, mne sa stala osobná udalosť v&nbsp;podobe zadržania, nasledovala ročná väzba, to všetko ma motivovalo, aby som zvážil, či vstúpim do verejného života. V&nbsp;podstate odvtedy komunikujem jednu vec, že dnes považujem právny štát za vážne narušený,“ zdôrazňuje Gašpar. Podľa vlastných slov by chcel v&nbsp;prípade kandidatúry a&nbsp;úspechu prispieť k&nbsp;zmene fungovania systému, čo sa týka polície, prokuratúry, možno súdov, ale i&nbsp;legislatívy, aby nedochádzalo k&nbsp;zneužívaniu niektorých inštitútov.

A&nbsp;ktorý z&nbsp;uvedených politických kádrov by mohol mať u&nbsp;voličov väčší úspech? Podľa politológa Tomáša Koziaka je to pri menách ako Jaroslav Spišiak a&nbsp;Tibor Gašpar celkom náročné odhadnúť. „Nedá sa to nejakým spôsobom predpokladať, ale ak by som mal predsa len tipovať, tak zrejme pán Gašpar. Hra martýrskou kartou je totiž na Slovensku, bohužiaľ, stále niečo, čo na voliča zaberá. Navyše je dostatočne mediálne známy a&nbsp;nateraz je výraznejší ako pán Spišiak,“ predpovedá politológ.

Do služobného pomeru príslušníka polície bol prijatý v&nbsp;roku 1993. Už o&nbsp;tri roky neskôr sa stal zástupcom riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v&nbsp;Nitre. Následne prešiel niekoľkými funkciami, aby ho v&nbsp;roku 2005, teda počas vlády Mikuláša Dzurindu, kompetentní menovali za riaditeľa Úradu boja proti korupcii. Vo vedúcich pozíciách zotrvával počas každej vlády. Policajným prezidentom sa stal v&nbsp;máji 2012. Z&nbsp;funkcie odišiel v&nbsp;roku 2018, niekoľko mesiacov po vražde novinára Jána Kuciaka a&nbsp;jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Následne istý čas pôsobil ako poradca ministerky vnútra Denisy Sakovej. Na jeseň 2020 Gašpara zadržala NAKA v&nbsp;rodinnom dome vo Veľkých Janíkovciach. V&nbsp;rámci kauzy Očistec ho následne obvinili z&nbsp;činnosti pre zločineckú skupinu. Jej členom bol údajne aj Gašparov príbuzný, nitriansky oligarcha Norbert Bödör. V&nbsp;tejto súvislosti strávil policajný exprezident rok vo väzbe. Vlani pribudlo Gašparovi obvinenie aj v&nbsp;kauze Súmrak, v&nbsp;ktorej spolu s&nbsp;ním podozreniam čelia i&nbsp;vrcholoví predstavitelia strany Smer Robert Fico a&nbsp;Robert Kaliňák.

V polícii začal pôsobiť v&nbsp;roku 1988. O&nbsp;desať rokov neskôr sa stal okresným riaditeľom v&nbsp;Dunajskej Strede, kde sa musel krátko po nástupe do funkcie vyrovnať s&nbsp;vraždou desiatich členov mafiánskej skupiny pápayovcov. V&nbsp;roku 2001 bol vtedajším ministrom vnútra Ivanom Šimkom menovaný za prvého policajného viceprezidenta. Z&nbsp;tejto pozície ho v&nbsp;roku 2006 odvolal Robert Kaliňák. Následne Spišiak pôsobil ako šéf bezpečnosti v&nbsp;spoločnosti Slovnaft. Odtiaľ ho späť do zboru povolal v&nbsp;roku 2010 minister vnútra Daniel Lipšic, ktorý ho dosadil za policajného prezidenta. Vo funkcii vydržal zhruba dva roky. Po predčasných voľbách ho z&nbsp;nej stiahol opäť Robert Kaliňák, ktorý za jeho&nbsp; nástupcu menoval Tibora Gašpara. Spišiak sa vrátil do Slovnaftu. Od roku 2020 až do ohlásenia svojej aktuálnej kandidatúry pôsobil ako poradca ministra Romana Mikulca. S&nbsp;manželkou, ktorá mu vstup do politiky odobrila, žije Spišiak v&nbsp;obci Veľké Dvorníky pri Dunajskej Strede.