Tip na článok
Chcete viac?: Nie je problém. Minister obrany Martin Glváč zatiaľ dvakrát nafúkol rozpočet vojenským agentom o 60 percent.

Glváč prilepšil špiónom, namiesto šetrenia majú rozpočet ako králi

Minister obrany Martin Glváč spojil dve vojenské tajné služby, aby ušetril. Tak, že špiónom dvihol rozpočet o neuveriteľných šesťdesiat percent.

Galéria k článku (3 fotografie )
Ľubomír Galko: Škandál s odpočúvaním mu zlomil ministerský krk. Radikálne zvyšovanie rozpočtu Vojenského spravodajstva je podľa neho škandál.
Naletel?: Poslanec SDKÚ Martin Fedor po prečítaní Glváčovej správy vyhlásil, že spojenie dvoch služieb peniaze daňovníkov ušetrí. Neušetrilo.
Stoja viac: Vojenských tajných na ministerstve volajú tí spoza plota. Napriek spojeniu dvoch služieb stoja oveľa viac peňazí ako dovtedy.

Keď štátny úradník povie, že je niečo efektívne, nemusí to hneď znamenať, že sa naozaj míňa menej peňazí alebo, nebodaj, zmysluplnejšie. A pre ministra Glváča sú tajné informácie aj také, ktoré jeho úradníci zverejňujú na internete.

Keď menej je viac

Po sérii škandálov s odpočúvaním či tunelovaním majetku medzi vojenskými špiónmi sa vláda Roberta Fica rozhodla dve vojenské tajné služby k prvému januáru 2013 spojiť do jednej. Hlavným argumentom bolo, že sa tým ušetria peniaze. Jedna tajná organizácia minie menej ako dve. To dá rozum. No zrejme iba civilom.

Podľa výročných správ ministerstva obrany vojenskí tajní v dvoch službách dokázali do roku 2013 dlhé roky fungovať s rozpočtom plus-mínus 25 miliónov eur. Od roku 2013 sa spojili do jedného Vojenského spravodajstva a pôvodná Vojenská spravodajská služba (získavanie informácii v zahraničí) a Vojenské obranné spravodajstvo (špehovanie doma) zanikli.

Podľa správy ministerstva obrany však rozpočet tajných agentov minister obrany Martin Glváč (Smer) zvýšil z pôvodných 25 na 38 miliónov eur, čo je nárast na 155 percent pôvodného rozpočtu. A to nie je všetko. Už rok predtým, hoci Glváč vedel, že sa spoja do jednej služby, im zvýšil rozpočet z 25 miliónov takmer na 42 miliónov eur, teda o 67 percent.

Ešte v decembri 2012 pritom Glváč vyhlasoval, že spojenie oboch služieb prinesie úsporu až 19 percent. V tom čase už pritom bolo jasné, že im pridal 67 percent. Vojenskí tajní tak za Glváčove roky 2012 a 2013 minuli toľko, čo predchádzajúcim ministrom vystačilo na viac ako tri roky. V roku 2012 tak mali rozpočet ako väčšia Slovenská informačná služba.

Utajené na webe

Ministerstva sme sa najprv pýtali, ako sa prejavilo spojenie dvoch služieb do jednej na finančných úsporách a koľko teda ministerstvo dokázalo ušetriť a čo spravili s týmito peniazmi. Odpoveď bola jasná.

„O plnení úloh a čerpaní rozpočtu Vojenské spravodajstvo pravidelne informuje príslušné orgány. Podrobnosti podliehajú režimu ochrany utajovaných skutočností,“ uviedla hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.

Rozpočet je teda tajný. Lenže asi pravá ruka nevie, čo robí ľavá, lebo celkový rozpočet Vojenského spravodajstva je zverejnený na internetovej stránke ministerstva. Na naše otázky, podľa akého zákona alebo predpisu je teda celkový rozpočet vojenskej výzvednej služby utajovaný, už ministerstvo neodpovedalo.

Odpoveď nenašlo ani na otázku, prečo zverejňuje akože tajný rozpočet na vlastnej internetovej stránke. Zároveň sme sa pýtali, ako vysvetlí radikálne zvýšenie rozpočtu pre vojenských špiónov priemerne o 60 percent ročne, keď minister Glváč chcel 19 percent, naopak, ušetriť. „Zlúčením vojenských spravodajských služieb sa preukázateľne znížili náklady na činnosť Vojenského spravodajstva,“ uviedla Balleková.

Minúť o 30 miliónov eur viac znamená teda podľa ministerstva obrany šetrenie. Balleková zároveň dodala, že „Vojenské spravodajstvo sa stalo plne rešpektovanou službou aj na medzinárodnom poli“. Či to znamená, že na Silvestra v roku 2012 slovenskí vojenskí špióni ešte rozdelení do dvoch služieb rešpektovaní neboli, ale mávnutím čarovného prútika na Nový rok 2013 sa rešpektovanými stali, už nevysvetlila. Podľa Ballekovej museli zvýšiť rozpočet, lebo sa presunula časť neutajovaných vojakov zo štábu elektronického boja (špehovanie rôznych frekvencií či vysielania a jeho dešifrovanie) pod Vojenské spravodajstvo.

Bez kontroly

Vojenskí tajní sú ako štát v štáte. Prakticky ich nemôže nikto kontrolovať. Na papieri to robí síce osobitný výbor parlamentu, ale poslancov aj tak k žiadnym relevantným dokumentom nepustia, lebo sú tajné. Musia sa spoľahnúť na slovo ministra Glváča, že šetria. Glváčovi tak pravdepodobne sadol na lep aj poslanec za SDKÚ a exminister obrany Martin Fedor.

Jedenásť mesiacov po zlúčení koncom novembra 2013 vyhlásil: „Spojenie dvoch tajných služieb by sa po prvom roku fungovania mohlo ukázať ako efektívne,“ konštatoval po preštudovaní správy o činnosti Vojenského spravodajstva. V tom čase však už tajná služba stála o 30 miliónov eur viac ako predtým.

Člen kontrolného výboru a exminister obrany Ľubomír Galko (SaS) si spomína, že Glváč o zvýšení rozpočtu stručne hovoril. „Obhajoval ho dobiehaním starých restov a presunom kompetencií v oblasti elektronického boja. Vtedy tvrdil, že zvýšenie je jednorazové a už sa nebude opakovať,“ hovorí Galko (SaS).

Podľa informácií PLUS 7 DNÍ z Vojenského spravodajstva tými restmi malo byť, že po Galkovi a odvolanom riaditeľovi Romanovi Mikulcovi nezostali žiadne peniaze na spravodajskú činnosť a agenti mohli tak akurát kúriť a svietiť. Bývalý riaditeľ vojenskej rozviedky Mikulec to však popiera.

„Nie je to pravda. Len naozaj neskúsený laik by uveril tomu, že pri plánovaní rozpočtu by sa ‚zabudlo‘ na takú dôležitú položku, ako je spravodajská činnosť,“ tvrdí Mikulec.

Galko nad tvrdením súčasného vedenia tajnej služby, že za neho neostali peniaze na špehovanie, iba krúti hlavou. „Aj vďaka dobrej práci príslušníkov vojenského spravodajstva som mohol podať 17 trestných oznámení pre podozrenie z korupcie a vyciciavania rezortu parazitmi napojenými na SDKÚ alebo Smer."

"Odkedy je vo vedení súčasný minister, tak je verejným tajomstvom, že s našou tajnou službou sa pre jej nedôveryhodnosť už v NATO nebaví ani upratovačka alebo vrátnik. Spravodajstvo je v troskách, a pritom spotrebúva čoraz viac a viac peňazí, a to je škandál,“ uzatvára Galko, ktorý už predložil návrh zákona, aby sa rozpočet tajných aspoň čiastočne odtajnil a bol tak podľa neho pod lepšou verejnou kontrolou.

Čo robia Vojenské spravodajstvo vzniklo zlúčením dvoch služieb. Vojenská spravodajská služba (rozviedka) má svojich agentov v zahraničí, kde zbiera informácie o možných hrozbách alebo preveruje zbrojárskych dodávateľov.

Naši agenti sú najmä v krajinách, kde Slovensko má svojich vojakov, ako je Afganistan, ale aktívni sú aj na Kaukaze alebo najnovšie na Ukrajine.

Naopak, Vojenské obranné spravodajstvo (kontrarozviedka) pôsobí na Slovensku. Malo by hľadať cudzích špiónov a posielať ich potichu domov, ďalej by malo vyhľadávať prípadných teroristov alebo ich podporovateľov, riešiť korupciu a preverovať vojakov, zamestnancov a domácich podnikateľov - dodávateľov v zbrojárskom priemysle.

VIDEO Plus 7 Dní