Topoľčany boli pred druhou svetovou vojnou mestečkom s bohatou židovskou komunitou. Po jej skončení však tých, ktorí z tejto menšiny prežili, domáci v rodnom kraji nevítali s otvorenou náručou. Báli sa totiž, že Židia prišli prevziať do vlastných rúk ich arizované majetky.

Napätie v meste postupne prerástlo do šírenia viacerých falošných správ. Napríklad o snahe Židov pomstiť sa kresťanom či vymeniť v kláštornej škole rehoľné sestry židovskými učiteľmi. Fantazmagórie obyvateľov vyvrcholili klamstvom o židovskom lekárovi, ktorý vraj deti očkoval jedom. A aký bol výsledok tejto vlny fám? Najväčší povojnový protižidovský pogrom. Rozvášnený dav, opitý výmyslami, bil hlava-nehlava každého Žida, ktorého stretol.

Pohľad do histórie naznačuje, že konšpirácie a hoaxy o všemocných židovských pánoch ťahajúcich za lanká nie sú len znakom dnešnej doby. Zatiaľ čo v minulosti ľudia vinili zo všetkého zlého židovských kupcov, dnes im virtuálni dišputéri nezostávajú naozaj nič dlžní. Pri aktuálnom stave na niektorých židovských cintorínoch či na bojovom virtuálnom fronte sociálnych sietí by si verejnosť mala bezpodmienečne klásť otázku: Neurobilo Slovensko krok do minulosti?

Zdevastované cintoríny

Poriadnu spúšť za sebou nechali vandali pri decembrovom besnení na židovských cintorínoch v Námestove a neskôr aj v Rajci. Na mušku si vzali najmä náhrobné kamene a pomníky. V prvom prípade zničili 59 náhrobkov, v druhom ich bolo dvadsať. „To, že sa nájdu úbohí ľudia, ktorí rozbíjajú pomníky mŕtvych, nepotrebuje komentár, to je ťažké komentovať,“ povedal predseda žilinskej židovskej náboženskej obce Pavol Frankl.

V súčasnosti incidenty rieši polícia. No čo mohlo za nimi stáť? Prečo majú ľudia potrebu ničiť práve židovské cintoríny?  

Expert na extrémizmus Daniel Milo upozornil, že podobné výčiny boli časté na Slovensku najmä v 90. rokoch a na prelome milénií. Stáli za nimi príslušníci extrémistických skupín, ktorí týmto spôsobom dávali najavo svoj antisemitizmus. „A prečo sa to deje dnes? Je to podľa mňa aj výsledok diskusie či prejavov, ktoré sa vynorili i v súvislosti s procesom s Tiborom Eliotom Rostasom či so všeobecnou démonizáciou Židov,“ hovorí Milo.

Práve Rostasovi odklepol Špecializovaný trestný súd ešte minulý rok v decembri pokutu 4-tisíc eur za jeho antisemitský článok Klin Židov medzi Slovanmi, ktorý uverejnil vo svojom konšpiračnom plátku. Podľa Mila motorom podobných činov môžu byť aj všeobecné protižidovské nálady a hanobenie menšiny rôznymi konšpiračnými teóriami, ako je obľúbená téma zbohatlíka židovského pôvodu Georgea Sorosa, ktorý je často považovaný za diabolského strojcu svetovej nerovnováhy.

Hajlovali pod oknami

Alarmujúci prípad, za ktorým môžu byť silnejúce protižidovské nálady, sa stal pred pár mesiacmi pred bratislavským súkromným penziónom Ohel David. Jeho klientelu sčasti tvoria napríklad ľudia preživší holokaust. „Išlo o výkriky Heil Hitler!, ktoré prichádzali z parčíka v blízkosti nášho zariadenia a ktoré počuli rodinní príslušníci našich klientov,“prezradili viac o incidente z komunikačného tímu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, ktorá má penzión pod palcom.

Podčiarkli tiež, že vedenie centra sa o samotnom hajlovaní pod ich oknami dozvedelo prineskoro, no incident konzultovalo aj s mužmi zákona, ktorí prisľúbili, že pri včasnom ohlásení prípadnej udalosti proti výtržníkom zasiahnu. Polícia potvrdila, že sa prípadom zaoberá.

Zaujímavé je, že zmienka o incidente sa už podľa všetkého dostala priamo k ministerke vnútra Denise Sakovej. Postarala sa o to emeritná šéfka organizácie Spoločnosť kresťanov a Židov Štefánia Sališová. Tá upozornila na pokriky Heil Hitler! v liste, ktorý odovzdala priamo na ministerstve. „Určite sa stotožníte so mnou, vážená pani ministerka, v tom, že takéto správanie je protizákonné. Navyše, ľudia ktorí toto počujú, už raz na vlastnej koži zažili, čo je hajlovanie a čo po ňom nasledovalo. Je to pre nich maximálne frustrujúce,“ napísala Sališová, ktorá tiež vysvetlila, prečo sa obrátila priamo na ministerstvo a nepostupovala klasicky, teda ohlásením  skutku na polícii.

Extrémisti v polícii?

Aj na základe vlastných skúseností sa totiž obáva, že práve v radoch polície sú sympatizanti s extrémistickými skupinami. Odkazuje napríklad na prípad, keď jej sused údajne hajloval a zdravil sa Na stráž! s jedným príslušníkom polície. Zakladajú sa Sališovej podozrenia na pravde a ako to naozaj vyzerá v radoch strážcov zákona?

„Áno, hovorí sa, že miera sympatizantov ĽSNS je vyššia ako v bežnej populácii. Druhá vec je, či také politické presvedčenie môže nejakým spôsobom ovplyvňovať ich prácu. Verím, že nie, a bolo by naozaj zlé, ak by politické preferencie zasahovali do funkcie prí­slušníkov Policajného zboru,“povedal k téme Daniel Milo.

Správa o trestnej činnosti policajtov existuje zatiaľ len za rok 2018 a v tom čase v dokumente nie sú evidované žiadne trestné činy spáchané policajtmi súvisiace s extrémizmom. Z ministerstva vnútra informovali, že podobný prípad zatiaľ neregistrujú ani za rok 2019.

Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Richard Duda priznal, že sa často zaoberajú otázkou bezpečnosti a ochrany svojich členov i objektov pri organizovaní rôznych zhromaždení a akcií. „Zvažovali sme rôzne druhy ochrany, či už štátnou políciou, alebo prostredníctvom rôznych bezpečnostných služieb. Dostalo sa nám neoficiálnej rady, že práve v zastúpení týchto súkromných služieb je väčšina sympatizantov strany Mariana Kotlebu. Odporučili nám nevyužívať ich služby, lebo by to mohlo byť v náš neprospech,“priznal.

Návrat do 30. rokov?

Protižidovské nálady boli najvypuklejšie v 30. a 40. rokoch minulého storočia. Vyústili až do deportácií Židov do koncentračných táborov. Podľa historika Jakuba Drábika antisemitské postoje v súčasnosti zažívajú naozaj svoj comeback. Dôvodov je viacero, no ide najmä o narastajúci vplyv rôznych populistických či neofašistických hnutí naprieč starým kontinentom, ale aj celým svetom. „Znova sa, podobne ako v 30. rokoch 20. storočia, dostávame do obdobia narastajúcej neistoty, hospodárskej, politickej a dnes už aj environmentálnej frustrácie, ktoré, zdá sa, nedokážeme riešiť inak než dôrazom na národnú identitu a hľadaním obetných baránkov zodpovedných za všetko zlé,“ myslí si historik, ktorý priznáva, že obetným baránkom sú napríklad práve Židia.

Tieto postoje živia napríklad konšpiračné médiá. Jedným z nich je aj plátok, na čele ktorého stojí spomínaný Rostas. Čo je však horšie, o protižidovské nálady sa v poslednom období svojimi výrokmi postarali aj vysokopostavení politici. Stalo sa tak aj krátko po vražde novinára Jána Kuciaka, keď vtedajší premiér Robert Fico ukázal prstom na finančníka Georgea Sorosa, pričom kritizoval jeho stretnutie s prezidentom Andrejom
Kiskom.

Nedávno zas Najvyšší súd uznal za vinného Milana Mazureka za hanobenie rasy pre jeho protirómske vyjadrenia v žilinskom rádiu Frontinus. Fica, ktorý mu dal za pravdu vo videu na sociálnej sieti, už obvinili vo veci schvaľovania trestného činu.

„Drobné demonštratívne útoky, ako je zničenie židovských pomníkov či dehumanizačná kampaň v rôznych konšpiračných médiách alebo priamo z úst niektorých politikov, pritom akoby z oka vypadli podobným incidentom z 30. rokov. Po nich nasledovali fyzické útoky, bojkot obchodov, diskriminácia a postupne genocída,“ varuje
historik Drábik.