Tip na článok
Úspešný: Štefan Harabin namietal vo vlastnom spore o 150-tisíc eur zaujatosť sudcov, a tých vymenili.

Harabinov mečbal: V spore za 150-tisíc eur už dosiahol vylúčenie dvoch sudcov

Predseda Najvyššieho súdu dosiahol vylúčenie dvoch z troch sudcov, ktorí mali rozhodovať o jeho spore za 150-tisíc eur

Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin podal úspešnú námietku zaujatosti voči sudcom Najvyššieho súdu SR (NS SR) Rudolfovi Čirčovi a Daniele Švecovej, ktorí mali rozhodovať o dovolaní Generálnej prokuratúry vo veci odškodnenia vo výške 150-tisíc eur pre samotného Harabina.

Rekordnú sumu mu má vyplatiť práve Generálna prokuratúra, a to za slová jej bývalého šéfa Dobroslava Trnku. Ten v roku 2008 potvrdil pravosť prepisu telefonického rozhovoru medzi Štefanom Harabinom a dnes už právoplatne odsúdeným drogovým dílerom Bakim Sadikim z roku 1994.

Dovolaním sa Generálna prokuratúra snaží vyhnúť zaplateniu vysokého odškodného, ktoré Harabinovi ešte minulý rok priznal Krajský súd v Bratislave. Vylúčený sudca Čirč patrí medzi verejných Harabinových kritikov a sudkyňa Švecová bola v minulosti podpredsedníčka Najvyššieho súdu.

Bez komentára

Výmena sudcov v senáte Najvyššieho súdu, ktorý má rozhodnúť o takej citlivej záležitosti, ako je osobný spor Štefana Harabina s Generálnou prokuratúrou o veľké peniaze, je vážna vec, ktorá môže zásadne ovplyvniť výsledný verdikt. Informáciu nám potvrdilo viacero zdrojov z justičného prostredia i prokuratúry.

Získať oficiálne vyjadrenie k tejto záležitosti je však momentálne nemožné. Z Kancelárie predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina nám iba potvrdili, že vec bola pridelená senátu 6C, ktorý sa skladá z troch sudcov - Daniely Švecovej, Rudolfa Čirča a Ivana Machyniaka. Na otázku, či boli prví dvaja vylúčení pre zaujatosť voči Štefanovi Harabinovi, sme dostali vyhýbavú odpoveď.

„Na jednotlivé procesné úkony a postup procesných strán sa musíte informovať u účastníkov konania, pretože Kancelária predsedu Najvyššieho súdu SR nemá podľa zákona prístup k jednotlivým spisom.“

Účastníkom konania je však sám Štefan Harabin, ktorý bežne rieši cez svoju kanceláriu aj osobné otázky. Rovnako neutrálne sa k veci postavil aj druhý aktér sporu. „Generálnej prokuratúre ako účastníkovi konania neprináleží komentovať spôsob prideľovania vecí na NS SR,“ reagovala hovorkyňa Andrea Predajňová.

Odpovedala tak aj na otázku, či je pravda, že vo veci došlo nielen k výmene dvoch sudcov, ale aj k zvláštnemu prideľovaniu spisu, ktorý bol vraj cez elektronickú podateľňu pridelený dvakrát. Najvyšší súd reagoval slovami, že Generálna prokuratúra podala svoje dovolanie a mimoriadne dovolanie najprv nesprávne, keďže mala využiť prvostupňový súd.

Následne vraj bola vec riadne pridelená elektronicky. Právnička Zuzana Čaputová, ktorá spolupracuje so združením VIA IURIS, nevidí dôvod na takéto mlčanie.

Pripúšťa, že podľa infozákona súd nemusí sprístupniť informáciu o svojej rozhodovacej činnosti, ale to sa netýka už výsledných rozhodnutí. „Súd je teda povinný sprístupniť na základe žiadosti aj rozhodnutie o vylúčení sudcu pre zaujatosť a následných zmenách v senáte.“

Neznáme dôvody

„Nekomentujem,“ stručne reagoval na naše otázky sudca Čirč, s ktorým sa nám podarilo spojiť. Sudcovia totiž nemôžu podľa zákona komentovať priebeh súdneho konania. Nedozvedeli sme sa tak, či za jeho vylúčením stojí jeho kritika Štefana Harabina.

Rudolf Čirč je zakladajúcim členom Združenia za otvorenú justíciu, ktoré verejne kritizuje Harabinove postupy. Podpísal tiež vyhlásenie viacerých sudcov Najvyššieho súdu v auguste minulého roka, keď vrcholila roztržka medzi Harabinom a vedením Ústavného súdu.

Aj vtedy išlo o zmeny v senáte, ktorý rozhodoval o dovolaní Generálnej prokuratúry, pričom vo veci bola kauza Duckého zmeniek. Podľa verdiktu Ústavného súdu Harabin vykonal zmeny svojvoľne a porušil tak zákon.

Sudcovia spolu s Čirčom vtedy vo vyhlásení uviedli, že „Harabin znevažuje súdnictvo, prehlbuje strach v justícii a útočí na jej nezávislosť“. Predseda Najvyššieho súdu dlhodobo označuje podobné výhrady za zmes poloprávd a klamstiev.

Sudca Čirč na poslednej parlamentnej schôdzi neúspešne kandidoval na ústavného sudcu. Pri tejto príležitosti sa opätovne vyjadril, že Harabin podľa neho zastrašuje sudcov disciplinárnymi konaniami a do čela Najvyššieho súdu bol zvolený za pochybných okolností.

Repete

Je zaujímavé, že rozhodujúci sudcovia sa menili aj na Krajskom súde v Bratislave, ktorý Harabinovi minulý rok definitívne priklepol rekordných 150-tisíc eur ako odškodnenie od Generálnej prokuratúry. Bývalá sudkyňa Ľudmila Babjaková upozornila, že vec sa prerokovávala dvakrát, pričom v prvom prípade bol verdikt zamietavý a prípad vrátený opätovne na okresný súd.

Keď sa kauza dostala na krajskú úroveň druhýkrát, spis bol zrazu pridelený inému senátu a ten už Harabinovi peniaze priznal. Krajský súd to vtedy zdôvodnil tým, že išlo o výnimku, keďže pôvodný senát bol príliš zaťažený.

Dovolanie Generálnej prokuratúry je posledná šanca, ako nezaplatiť Štefanovi Harabinovi 150-tisíc eur z verejných zdrojov. Dnes by už také peniaze nevysúdil, pretože od 1. januára platí nová právna úprava, podľa ktorej možno od štátu vysúdiť odškodnenie maximálne vo výške 50-násobku minimálnej mzdy, teda 17-tisíc eur. Zatiaľ nie je stanovený termín, kedy by mal senát 6C v novom zložení rozhodnúť.

VIDEO Plus 7 Dní