Lenka Dale

Haščák podal do Štrasburgu v priebehu rokov 2012 až 2016 tri sťažnosti. Opierajúc sa o Dohovor o ochrane ľudských práv sa sťažoval na realizovanie odpočúvania, vytvorenie a uchovávanie materiálov, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a nato, že neexistuje účinný prostriedok nápravy.

V prípade Haščák sa ESĽP odvolal na svoje závery v rozsudku Zoltán Varga proti Slovenskej republike z 20. júla 2021. “Tento rozsudok Varga je už právoplatný a to od 22. novembra 2021, kedy panel piatich sudcov veľkej komory odmietol žiadosť slovenskej vlády o predloženie prípadu 17-člennej veľkej komore ESĽP. Vláda sa v tomto prípade pokúšala zvrátiť jednoznačný a jednomyseľný rozsudok Európskeho súdu, ale bola zjavne neúspešná,” hovorí Marica Pirošíková, dlhoročná bývalá zástupkyňa SR pred ESĽP. Podobne sa vláda pokúšala zvrátiť jednoznačný rozsudok ESĽP aj v kauze Mucha, kde pohorela a to isté asi mieni urobiť aj v prípade Haščák. “Do troch mesiacov má ktorákoľvek zo strán možnosť predložiť ESĽP žiadosť o preskúmanie veci veľkou komorou ESĽP,” uviedlo totiž vo svojej reakcii Ministerstvo spravodlivosti. Reálne tým oddialia definitívne rozhodnutie o pár mesiacov.

Európsky súd poukázal pri Haščákovi na to, že v rozsudku Varga konštatoval, že realizácia posudzovaných súhlasov na odpočúvanie a vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na ich základe predstavovali zásah do práva sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života. To isté sa podľa Štrasburgu vzťahuje aj na Haščáka. Rovnako Štrasburg upozorňuje na nedostatky súhlasov, zistené ústavným súdom, ktoré vo svojej podstate ovplyvnili použitie informačno-technických prostriedkov zo strany SIS a vzhľadom na nejasnosť uplatniteľných pravidiel právomoci, nedostatok postupov pri implementácii existujúcich pravidiel a nedostatky v ich uplatňovaní mala SIS podľa ESĽP pri realizácii predmetných súhlasov v skutočnosti diskrečnú právomoc, ktorá nebola sprevádzaná opatreniami na ochranu pred svojvoľným zasahovaním. Preto tento postup nebol „v súlade so zákonom“ v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv (Dohovor). Štrasburg upozornil Slovenskú republiku aj na ukladanie materiálov, ktoré SIS prijímala aj uplatňovala bez akejkoľvek vonkajšej kontroly, tieto pravidlá podľa ESĽP neposkytovali žiadnu ochranu pred svojvoľným zásahom do práva na rešpektovanie súkromného života sťažovateľa. Uchovávanie dotknutého materiálu preto nespĺňalo podmienku „súladu so zákonom“ v zmysle Dohovoru. Teraz Štrasburg konštatuje, že tieto jeho závery z prípadu Varga sa vzťahujú aj na prípad Haščák, kde bolo porušené právo sťažovateľa podľa Dohovoru. “Rozsudok, ktorým ESĽP konštatoval porušenie Dohovoru, ukladá žalovanému štátu nielen povinnosť vyplatiť dotknutým osobám sumy priznané ako spravodlivé zadosťučinenie, ale aj povinnosť zvoliť všeobecné a/alebo, ak je to nevyhnutné individuálne opatrenia, ktoré musia byť prijaté na vnútroštátnej úrovni za účelom ukončenia porušenia konštatovaného ESĽP a uskutočniť akúkoľvek možnú nápravu jeho dôsledkov takým spôsobom, aby bola v takom rozsahu, v akom to je možné, obnovená existujúca situácia pred zisteným porušením,” reaguje na aktuálny stav Pirošíková

Všetky materiály z akcie Gorila sú nelegálne a musia byť zničené, objasňuje rozsudok Štrasburgu Haščákov právny zástupca Martin Škubla. "To vylučuje ich použitie na akékoľvek právne účely, vrátane dokazovania v trestnom konaní. Jaroslav Haščák teda postupoval plne legitímne, keď sa tohto zničenia opakovane pred štátnymi orgánmi domáhal," uviedol v stanovisku pre médiá Škubla. Ministerstvo spravodlivosti to tak nevidí. “Nie je pre Slovenskú republiku vyslovená povinnosť zničiť akékoľvek nahrávky, keďže ESĽP takúto právomoc ani nemá,” uviedli v stanovisku pre PLUS 7 DNÍ. Ako inak chcú napraviť porušenia práv či už Vargu alebo Haščáka? Nerozumie stanovisku ministerstva Marica Pirošíková. “Vráťme sa k právoplatnému rozsudku v prípade Varga, z ktorého vyplýva, že uchovávaním odvodeného materiálu získaného na základe dotknutých súhlasov došlo k porušeniu práva sťažovateľa podľa článku 8 Dohovoru. Toto porušenie je potrebné na vnútroštátnej úrovni odstrániť, napríklad zničením odvodeného materiálu. Uvedené bude významné aj v prípade sťažovateľa Haščáka, po tom, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť. Ide o takzvané individuálne opatrenia vyžadované od štátu v rámci výkonu rozsudku, ktoré majú sťažovateľa dostať v čo najväčšej možnej miere do situácie, v akej bol pred porušením práv,” potvrdzuje slová o zničení Pirošíková, ktorá iný spôsob nevidí. „Zároveň bude v rámci všeobecných opatrení potrebné uskutočniť také legislatívne zmeny, ktoré zabránia podobným porušeniam do budúcnosti,“ dodáva Pirošíková. Na rozdiel od Ministerstva spravodlivosti tajná služba už pripustila, že si uvedomujú nutnosť riešenia problému, že špekulujú ako dostať veci do právne čistého stavu. „S rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Z. V. bola Slovenská informačná služba oboznámená písomnosťou zástupkyne Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva dňa 27. 05. 2022. V tejto súvislosti sa následne dňa 14. 06. 2022 uskutočnilo súčinnostné rokovanie zástupcov Slovenskej informačnej služby, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a zástupkyne Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva, a to za účelom identifikácie a prerokovania opatrení potrebných na výkon predmetného rozsudku,” uviedla tajná služba s tým, že deklarovali podporu zákonnej súčinnosti. Na rozdiel od ministerstva spravodlivosti teda SIS nestrká hlavu do piesku, netvári sa, že sa nič nedeje a zodpovedne k rozsudku priznáva, že štát sa problém snaží riešiť. “Analýza relevantných opatrení bude predmetom ďalších súčinnostných rokovaní. Rovnako bude Slovenská informačná služba postupovať aj v prípade ďalšieho vami identifikovaného rozsudku,” uviedla vo vyhlásení pre PLUS 7 DNÍ SIS.

Haščák uspel v kauze Gorila v Štrasburgu. Slovensko bude platiť

Lenka Dale

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Haščák uspel v kauze Gorila v Štrasburgu. Slovensko bude platiť

Lenka Dale

Súvisiace články

Inšpekcia obvinila ďalších policajtov z NAKA: operatívci mali zneužívať právomoci

Kauzu Gorila opäť odložili: Dobroslava Trnku hospitalizovali

Finančník Haščák: Od štátu žiada ospravedlnenie alebo tučnú náhradu škody v miliónoch eur

Odvolaný predseda súdu Fitt zvažuje žalobu na Kolíkovú: Mal som byť ticho? Sklamala ma

Analytik: Nedostatok benzínu na čerpačkách? Pozor na nádrže

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás