Tip na článok
MUDr. Jozef Hašto odmieta, že by si Hedviga Malinová útok vymyslela.

Hedviga je duševne zdravá, tvrdí psychiater Hašto

Hedvige Žákovej-Malinovej hrozí po rokoch hospitalizácia. Psychiater Jozef Hašto tvrdí, že neklame a došlo k zneužitiu moci.

Galéria k článku (3 fotografie )
Masírovanie verejnosti?: Minister vnútra Robert Kaliňák a premiér Robert Fico na tlačovej konferencii v septembri 2006. Pár týždňov po udalosti Kaliňák informoval o výsledkoch expresného policajného vyšetrovania, podľa ktorého sa útok nestal.
MUDr. Jozef Hašto: „Súdnoznalecké medicínske posudky sú podľa môjho názoru tendenčné, odtrhnuté od reality. Myslím si, že mohlo ísť o vyhovenie požiadavke nejakej autority.“
Po ataku: Hedvigu Žákovú-Malinovú, vtedy ešte vysokoškoláčku Hedvigu Malinovú, mali pred siedmimi rokmi v Nitre napadnúť dvaja holohlaví mladíci.

Po siedmich rokoch od chvíle, keď ju v Nitre prepadli dvaja vystrihaní mladíci, hrozí Hedvige Žákovej-Malinovej nútená hospitalizácia na psychiatrii. Pred pár dňami dostala nové predvolanie.

Psychiater doc. MUDr. JOZEF HAŠTO, PhD. (64), Hedvigu Žákovú-Malinovú liečil a strávil s ňou takmer päťdesiat terapeutických hodín. Je členom mnohých medzinárodných psychiatrických spoločností. K prípadu usporiadal medzinárodné supervízne kolokvium, vydal odbornú štúdiu a je presvedčený, že neklame a že došlo k zneužitiu moci. Zhováral sa s ním PETER GETTING.

Je reálne, že Hedvigu Žákovú-Malinovú umiestnia na pozorovanie do ústavu? Hedviga Žáková-Malinová je duševne zdravá. O hospitalizáciu s cieľom „pozorovania“ požiadali súdni znalci z odboru psychiatria. Tých určila Generálna prokuratúra. Najprv požiadala o súhlas Okresný súd v Nitre, ktorý to zamietol, no Krajský súd v Nitre hospitalizáciu nevylúčil. Nielen podľa môjho názoru ide o zneužitie psychiatrie.

Konštatovalo to aj medzinárodné supervízne kolokvium s účasťou uznávaných odborníkov z Európskej únie. Myslím si, že hrozba nútenou hospitalizáciou na psychiatrii, a tým aj odlúčenia od dvoch detí, mala Hedvigu okrem iného zastrašiť a umožniť požadovaný posudok.

Po siedmich rokoch v prípade vymenili prokurátora. Veríte v zmenu? Rád by som tomu veril. Aby si Generálna prokuratúra priznala, že šesť rokov nezmyselne trestne stíhajú nevinnú občianku Slovenskej republiky prepadnutú pred siedmimi rokmi.

Niečo iné však tvrdia čelní politici, polícia, štátne orgány. Ako sa ako psychiater pozeráte na tieto vyjadrenia?Na začiatok musím zdôrazniť, že lekár môže o zdravotnom stave pacienta hovoriť len s jeho súhlasom. Súhlas som si vyžiadal a dostal som ho.

Hedvigu som liečil z následkov psychických tráum spôsobených prepadnutím, štýlom vyšetrovania, keď si s hrôzou uvedomila, že polícia vlastne nechráni ju, ale útočníkov, a tiež útočnými vyjadreniami niektorých štátnych predstaviteľov a politikov.

Aj veľa bežných ľudí je presvedčených, že čin sa nestal. Neliečili ste teda klamárku? Pri diagnostike tohto prípadu sme si stále nechávali otvorené všetky hypotézy. Množstvo informácií, ktoré sme získali od Hedvigy, zo zdravotnej dokumentácie a svedectiev, viedlo k jasnému záveru. Hedviga hovorí pravdu, opisuje, čo sa jej stalo, ako si to zapamätala.

Ako ste postupovali pri diagnostike? Objektívne nálezy lekárov vrátane pomocných vyšetrení a informácií od tretích osôb sme porovnávali so subjektívnymi údajmi. Tie možno v rôznom časovom odstupe overovať inak formulovanými otázkami, ale s rovnakým zacielením. Napríklad: Používa pacient len všeobecné, vágne pojmy alebo je jeho opis konkrétny a detailný? Ako reaguje jeho organizmus pri rôznych témach?

Sledovanie fyziologických funkcií organizmu dokáže rozlíšiť pravdu od klamania s viac ako osemdesiatpercentnou úspešnosťou. Pri pacientovi v terapeutickom a diagnostickom procese si môžeme všímať viaceré fyziologické funkcie, aj tie, ktoré polygraf nezaznamenáva - prekrvenie kože v tvári, spojiviek, pohyb očí, mikromimiku, mikropohyby, potenie, pulz, dýchanie, farbu hlasu, súlad alebo nesúlad telesných pocitov s emóciami.

Myslíte si, že ľudia sú takí naivní, aby uverili výmyslom? Väčšina ľudí musí riešiť toľko každodenných problémov v živote, že nemá čas a energiu všetko kriticky analyzovať a overovať. Takže pri zahltení protichodnými informáciami má človek len niekoľko základných možností. Môže si povedať, že je problém vyznať sa v tom, a tak sa tým nebude zaoberať.

Keď som Slovák, možno budem mať sklon vidieť v tom niečo protislovenské, veď je to predsa Maďarka, oni nám kedysi vnucovali maďarčinu a pán premiér povedal čosi také, že neváhala obetovať dobré meno Slovenska, možno aby sa vyhla skúške. Neskôr iný politik hovoril o snahe povaliť vládu. A predtým minister vnútra a policajný prezident priamo na kameru spomínajú DNA ako dôkaz, nepoužitie mobilu, nezablokovanie bankomatovej karty, znovunalepenú známku...

A vraj je nepochybné, že skutok sa nestal... Tomu sa predsa dá veriť, navyše keď ešte súdny lekár vyhlási, že celotelové CT nepreukázalo žiadne poranenia.

Vy však tvrdíte, že dezinformácie v kauze boli použité ako pracovná metóda... Vyjadrené stručne - Hedviga bola na skúšku z maďarčiny dobre pripravená a nemala dôvod vyhnúť sa jej. DNA funguje ako zaklínadlo a excelentný dôkaz prítomnosti bunkového biologického materiálu určitej osoby. Lenže jej nález v kauze Hedvigy nič nedokazuje. Keďže mala v rukách list, v ktorom jej prišli doklady, bolo by čudné, keby sa tam nenašli stopy biologického materiálu od nej.

A čo poštová známka prilepená na milimeter presne? Doklady, o ktoré ju olúpili, jej neskôr prišli poštou. Obálku mala v rukách jej mama i Hedviga. Nejaký čas ju nosila v taške, potom ju hodila do koša. Ibaže si spomenula, že policajti chceli, aby sa ozvala, keď bude mať niečo nové. A keď jej do telefónu povedali, aby im obálku odovzdala tak, ako ju dostala, zistila, že z nej odpadla známka.

Naslinila si prst, potrela známku a nalepila ju na obálku. Jednoducho poslušné a naivné konanie. Dovtedy mala dobré skúsenosti s ľuďmi, ani vo sne jej nenapadlo, že niekto bude z nej robiť klamárku a páchateľku trestného činu.

A čo mobil, z ktorého sa v čase incidentu netelefonovalo? Ale ona netvrdila, že určite telefonovala. Bolo to pri výsluchu, keď bola po otrase mozgu, v akútnom strese a pod vplyvom liekov, ktoré ovplyvňujú činnosť centrálneho nervového systému. Odpovedala, že ju zbili asi preto, lebo hovorila po maďarsky. Povedala, že asi telefonovala alebo priamo s niekým hovorila. Hľadala možné vysvetlenia.

Tesne pred prepadnutím uvažovala, že by mala zatelefonovať kamarátke. Poznáme to z bežného života - keď si predstavíme, že vykonáme nejakú činnosť, neskôr môžeme mať problém s istotou povedať, či zostalo len pri predstave, alebo sme aj konali. To patrí k normálnej psychológii. Navyše v stave, v akom bola, mala takýto rozlišovací výkon sťažený.

Čo zranenia hlavy? Posudky predsa vylúčili otras mozgu aj bezvedomie.Znalci, ktorí otras mozgu vylúčili, sú znalcami pre odbor chirurgia-traumatológia. Otras mozgu je oblasť pre neurológov či neurochirurgov. V súdnoznaleckých posudkoch zhotovených na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní aj nesprávne použili odborné termíny a zamenili si v ňom niektoré pojmy...

CT hlavy v skutočnosti ukazuje opuch nad ľavou lícnou kosťou a na koreni nosa, ale znalci tieto poranenia v posudkoch obišli, hoci ich jasne klinicky opísali ošetrujúci lekári v Nitre. Tí konštatovali aj otras mozgu a akútny stres. Prečo súdni znalci obišli aj tieto diagnózy? Asi preto, že sa nehodili do tézy „skutok sa nestal“...

Prečo však Generálna prokuratúra ignorovala aj naše zistenia o posttraumatickej stresovej poruche a o jasných indíciách svedčiacich o normálnej, zdravej osobnosti pred napadnutím? Asi z tých istých dôvodov.

Ako sa dá vysvetliť protimaďarský nápis na jej blúzke? To je ďalší typický príklad vyrábania a šírenia dezinformácii. Hedviga bola po útoku v šoku a vôbec netušila, že má niečo napísané na blúzke. Neviem si predstaviť, že človek krátko po takom útoku a po otrase mozgu by bol schopný takých cielených pohybov, ako je písanie. Ak by to robila v stave zmeneného vedomia, teda by šlo o takzvanú disociatívnu amnéziu, dostalo by sa to do spomienky pri spracovávaní psychotraumy. Nič také sa však nestalo.

Na jednej strane si nápis nepísala sama, na druhej strane nevie, kto ho písal. Ako si to máme vysvetliť? Identifikovali sme medzery v pamäti, ktoré sa dajú vysvetliť psychickou traumou a traumou hlavy. Ako sme zistili, nepamätá si dva údery, ktoré spôsobili zmienené opuchy tváre.

Táto medzera v pamäti bola zrejme spôsobená stratou alebo znížením vedomia pri otrase mozgu. V tomto úseku mohli útočníci s Hedvigou manipulovať vrátane písania na chrbát bez toho, že by bola schopná zapamätať si to. Nevedela ani to, ako prišla k podliatinám na vnútorných stranách stehien.

Vy teda verziu polície odmietate? Ak by mala byť verzia polície pravdivá, u Hedvigy by muselo ísť o takzvanú histriónsku poruchu osobnosti. Teda o osobnosť, ktorá má okolo seba rada vzrušenie, chce upútať pozornosť, riadi sa momentálnymi emóciami a má anetické, teda antisociálne rysy osobnosti, pričom prvky v správaní, ktoré by svedčili o týchto poruchách osobnosti, by sa museli nájsť aj v anamnéze takejto osobnosti. V prípade Hedvigy o tom vôbec nič nesvedčí, práve naopak. Vylúčili sme tiež ďalšie možné psychické poruchy a simuláciu.

V štúdii k prípadu hovoríte aj o ďalšej traumatizácii vašej pacientky. Čo si myslíte o tlačovej konferencii s Robertom Ficom, Robertom Kaliňákom a vtedajším policajným prezidentom Jánom Packom pred ukončením vyšetrovania, kde sa vyťahovala Hedvigina spodná bielizeň?Je možné, že ich to samých dnes mrzí. Otázka je, nakoľko boli sami dezinformovaní v tej emočne vypätej situácii. V skratke môžem zhrnúť, že ďalšie psychiatrické a klinickopsychologické vyšetrovanie Hedvigy v kontexte trestného stíhania považujem za neoprávnené, neetické. Navyše mohlo by byť rizikové pre opätovné vzplanutie posttraumatickej stresovej poruchy.

Proti Hedvige však vystúpili aj viacerí lekári, ich posudky podporujú oficiálnu verziu. Pre mňa ako lekára je to veľmi smutná a nepríjemná časť príbehu. Z medicínskej stránky Hedvigin prípad nie je ťažký rébus. Lekári, ktorí ju po prepadnutí ošetrovali, postupovali korektne a zaznamenali, čo zistili. Ale súdnoznalecké medicínske posudky sú podľa môjho názoru tendenčné, odtrhnuté od reality. Myslím si, že mohlo ísť o vyhovenie požiadavke nejakej autority.

Je vôbec niečo také možné dnes, vyše dvadsať rokov po páde totality? Americký psychológ Stanley Milgram ukázal, že ľudia majú sklon podriaďovať sa požiadavkám človeka, ktorého vnímajú ako autoritu a ktorý sa zaštiťuje nejakou inštitúciou alebo postavením, prípadne „vyšším“ cieľom. Až viac ako dve tretiny osôb dávali v jeho experimentoch bolestivé elektrické rany inému človeku, ak to od nich požadovala autorita.

Človek plniaci príkazy má často pocit, že nie on osobne je zodpovedný za svoje činy. Máme sklon nekriticky podliehať názorom a hodnoteniam, ktoré zastáva skupina ľudí, do ktorej patríme. Máme vrodenú potrebu byť súčasťou skupiny, nebyť s ňou v konflikte. Lekári nie sú nadpozemské bytosti. Sú to tiež len ľudia a podliehajú sociálne-psychologickým zákonitostiam.

Aká je na základe vašich odborných šetrení rekonštrukcia celej udalosti? Hedviga sa blíži ku škole na skúšku, ostatní študenti sú už zrejme v budove. Po opakovaných vetách: „Na Slovensku po slovensky...“ ju dvaja muži násilne strhnú z cesty. Musí im odovzdať doklady, cennosti, vyzliekať sa pod hrozbami. Vzdor a útek vyhodnocuje ako nereálny, sú dvaja a sú silní. Prežíva strach, bezmocnosť. Dostane údery, dochádza aj k tržnej rane na pere, vidí krv na svojich prstoch.

Pri ďalšom údere padá na zem, cíti úder do brucha. Od tohto momentu si pamätá už len situáciu, že leží na zemi, nevie, kedy a ako útočníci odišli. S námahou ide do školy, tam vidia poranenia tváre, volajú rýchlu zdravotnú pomoc, lekárka konštatuje poranenia a zakrvácanie tváre, známky stresu ako zrýchlený pulz, zvýšený krvný tlak, rozšírené zreničky. Dáva Hedvige diazepam v injekcii.

Strata vedomia mohla trvať asi pätnásť, dvadsať minút. Nepamätá si údery, ktoré spôsobili otras mozgu a po ktorých zostali podliatiny nad ľavou lícnou kosťou a koreňom nosa. Ošetrujúci a konziliárni lekári zisťujú aj krvné podliatiny na vnútorných stranách stehien, neurológ konštatuje okrem otrasu mozgu akútny stres.

A keď po viac ako mesiaci od udalosti pretrvávali príznaky podmienené psychickou traumou, stanovili sme diagnózu posttraumatickej stresovej udalosti a začali liečbu psychoterapiou.

VIDEO Plus 7 Dní