venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Prípadom agroturistického objektu v&nbsp;Banskej Belej, o&nbsp;ktorom sme nedávno písali, sa zaoberá momentálne niekoľko dôležitých inštitúcií. Rekreačnú vilu s&nbsp;pekne mastným príspevkom z&nbsp;európskych peňazí, ktoré odklepla neslávne známa Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), vybudoval kamarát poslanca za Sme rodina Martina Borguľu. Zákonodarca, ktorý sa po Bratislave vyváža luxusným autom značky Bentley, na pozemok lietal čiernym vrtuľníkom. Na nehnuteľnosť sa teraz zamerala európska prokuratúra, ale aj OLAF, teda Európsky úrad boja proti podvodom, či Úrad pre verejné obstarávanie. Zároveň sa vynárajú ďalšie zaujímavé súvislosti, ktoré sa točia okolo Borguľovcov.

Objekt, o&nbsp;ktorom je reč, sa nachádza nad obcou Banská Belá, neďaleko Banskej Štiavnice. Stojí v&nbsp;krásnom, tichom údolí a&nbsp;cesta k&nbsp;nemu je bežným autom takmer nemožná. Dá sa totiž nazvať viac horskou ako poľnou. Keď sme sa tam v&nbsp;roku 2020 vydali, museli sme si spred vozidla odhadzovať veľké kamene.

Na vybudovanie sídla, ktoré tvorí jedna hlavná a&nbsp;jedna menšia budova, získala firma Poľnohospodárske agrodružstvo európske financie cez Pôdohospodársku platobnú agentúru. Presnejšie sa jej PPA zaviazala refundovať 55 percent nákladov, čo podľa zverejnenej zmluvy malo byť najviac 771&nbsp;422,96 eura. Podľa údajov v&nbsp;centrálnom registri zmlúv ju podpisoval neskôr stíhaný výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika a&nbsp;dodatok neskôr stíhaný generálny riaditeľ Juraj Kožuch. Obaja muži po obvineniach v&nbsp;kauze Dobytkár vo svojich funkciách skončili.

Práve pre využitie európskych peňazí sa dostala stavba na oči verejnosti aj kontrolných orgánov.

Postupom v&nbsp;PPA sa povenoval aj OLAF, teda Európsky úrad boja proti podvodom, ktorého sekcia je na úrade vlády v Bratislave. Z&nbsp;tejto kontroly postupu využitia európskych peňazí vyplynulo podľa najnovších informácií až 21 zistení. Týkali sa podozrení z&nbsp;porušenia pravidiel a&nbsp;princípov verejného obstarávania. „Úrad vlády podal v&nbsp;rámci vzájomnej spolupráce podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Vykonanou kontrolou ÚVO boli identifikované porušenia zákona o&nbsp;verejnom obstarávaní,“ dozvedeli sme sa z&nbsp;úradu vlády. Ako dodali, výsledky boli posunuté na orgány činné v&nbsp;trestnom konaní.

Zaujímalo nás, čo na to hovorí majiteľ usadlosti Peter Puliš. „Do dnešného dňa som bol viackrát kontrolovaný iba kontrolnými skupinami PPA, kde som preukázal, že ja, ako aj moja spoločnosť sme dodržali všetky podmienky výzvy, zmluvy, ako aj iných pravidiel,“ tvrdí podnikateľ.

Na orgány činné v&nbsp;trestnom konaní sa obrátil nielen úrad vlády. Podnet krátko po vydaní nášho májového článku o&nbsp;spomínanej nehnuteľnosti podala aj europoslankyňa Lucia Nicholsonová. A&nbsp;to rovno na Úrad špeciálnej prokuratúry. „To, že eurofondy určené na rozvoj vidieckeho turizmu išli podľa dostupných informácií na súkromnú haciendu, v&nbsp;ktorej za dva roky žiaden turista nebol, je samo osebe nielen nehoráznosť, ale aj konanie v&nbsp;rozpore so zákonom. To, že slovenské úrady účelovo zatvorili oči pred necitlivým zásahom do chráneného územia Štiavnických vrchov a&nbsp;Borguľovo pristávanie vrtuľníkom neriešia, považujem za absolútny vrchol papalášizmu a&nbsp;arogancie,“ napísala na sociálnu sieť europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Denník N totiž upozornil aj na to, že stavba vyrástla na mieste, kde ochranári odporučili najmä zber húb, lesných plodov a&nbsp;pasenie oviec.

Obrátili sme sa aj na špeciálnu prokuratúru s&nbsp;otázkou, či sa jej podnetom zaoberajú. „Trestné oznámenie bolo 31. 5. 2022 postúpené EPPO, teda Úradu európskej prokuratúry,“ reagovala hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová. Tam nám potvrdili, že sa prípadu venujú. Nekon­kretizovali však nič bližšie.

Čo sa nepáčilo Úradu pre verejné obstarávanie sa dočítate na ďalšej strane. 

Výstavba sídla uprostred lesa, sa dostala aj do hľadáčika Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Ten riešil aj priamo spôsob, akým investor, firma Poľnohospodárske agrodružstvo patriaca Borguľovmu kamarátovi a&nbsp;obchodnému partnerovi Petrovi Pulišovi, vyberala od novembra 2015 zhotoviteľa stavby. Európske peniaze si totiž nemôže ten, kto ich získa, len tak míňať. Musí to robiť transparentne a&nbsp;podľa zákona.

Z&nbsp;protokolu o&nbsp;kontrole vyplýva, že aj tu úrad narazil na nezrovnalosti. Pulišovi vyčítal, že komisia, ktorá mala vyberať spomedzi uchádzačov víťaza, nebola nestranná. Pulišova firma totiž neriešila konflikt záujmov medzi členmi komisie a&nbsp;budúcim víťazom, a&nbsp;tak podľa úradu postupovala v&nbsp;rozpore so zákonom o&nbsp;verejnom obstarávaní. „Kontrolná skupina poukazuje na skutočnosť, že spoločnosti, v&nbsp;ktorých vystupujú členovia komisie, ako aj osoby, ktoré boli majetkovo, respektíve príbuzensky prepojené na osobu kontrolovaného, respektíve na jediného konateľa a&nbsp;spoločníka kontrolovaného, sídlia na rovnakej adrese ako spoločnosti, v&nbsp;ktorých vystupujú osoby majetkovo prepojené s&nbsp;úspešným uchádzačom, respektíve s&nbsp;osobou pánom xxx, jediným konateľom a&nbsp;spoločníkom úspešného uchádzača,“ píše sa v&nbsp;anonymizovanom protokole. Vďaka dostupným údajom z&nbsp;ďalších verejných zdrojov sme dokázali zistiť mená členov komisie. Jej predsedom bol Ing. Marián Lalík a&nbsp;členmi Peter Puliš a&nbsp;doktor práv Marek Šujan.

Ako úrad píše, predseda komisie v&nbsp;životopise uviedol, že pôsobil ako prevádzkový riaditeľ firmy Slovclean a&nbsp;Puliš zas napísal, že robí ako živnostník pre Slovunit. Obe sídlili na rovnakej bratislavskej adrese. A&nbsp;k&nbsp;tej sa úradníci dopátrali aj pri treťom členovi komisie, ktorý zas bol likvidátorom ďalšej spoločnosti, ktorá sídlila na rovnakej adrese.

Ak vám niečo hovoria spomínané firmy Slovunit a&nbsp;Slovclean, tušíte správne. Obe totiž spája meno rodiny Borguľovcov. Slovclean sa v&nbsp;minulosti na verejnosti pretriasala v&nbsp;súvislosti s&nbsp;predraženou upratovacou zákazkou na ministerstve obrany v&nbsp;roku 2008.

A&nbsp;tu sa dostávame k&nbsp;ďalšiemu zaujímavému prepojeniu. Pulišova komisia totiž vybrala za víťaza súťaže, a&nbsp;teda staviteľa usadlosti firmu Mera Land. V&nbsp;tej bol v&nbsp;tom čase konateľom aj spoločníkom Pavol Valjent. Toto meno figuruje ako konateľ aj vo firme M. K. shop, funkcia mu podľa obchodného registra vznikla 21. januára 2015. A&nbsp;to sa prekrýva s&nbsp;časom, keď bola spoločníkom M. K. shop akciovka Slovunit. Jej predsedom predstavenstva bol zas od roku 2013 do marca 2015 súčasný poslanec Martin Borguľa, po ktorom prebral štafetu jeho brat Michal. Slovunit bola do júla 2015, teda niekoľko mesiacov pred vyhlásením súťaže, spoločníkom Poľnohospodárskeho agrodružstva.

Ako sme už písali, v&nbsp;marci 2016 podpísala PPA s&nbsp;Pulišom zmluvu o&nbsp;poskytnutí nenávratného finančného prostriedku na výstavbu agroturistickej usadlosti. Podľa centrálneho registra zmlúv išlo o&nbsp;sumu 771&nbsp;422,96 eura vo forme refundácie, čo malo byť 55 percent z&nbsp;oprávnených nákladov. Či bolo všetko s&nbsp;kostolným poriadkom, zatiaľ nie je jasné. Nové vedenie PPA v&nbsp;súčasnosti finišuje takzvanú finančnú kontrolu na mieste, a&nbsp;tak sa k&nbsp;našim otázkam nevyjadrilo. Potvrdilo však, že PPA medzičasom zmenila systém nastavovania podmienok na poskytovanie nenávratných príspevkov a&nbsp;„každá vyhlásená výzva podlieha aj schváleniu zo strany Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a&nbsp;informatizácie Slovenskej republiky, ktoré kontroluje správnosť nastavenia podmienok poskytnutia príspevku“.

Čo na tieto zistenia hovorí Borguľa? Dočítate sa na ďalšej strane.

Objekt s&nbsp;veľkým pozemkom na seba pritiahol pozornosť aj vďaka tomu, že si miestni obyvatelia všim­li, ako často tam lietal Martin Borguľa vrtuľníkom. Sám ho aj pilotoval. Domáci v&nbsp;rozhovoroch s&nbsp;redaktorom týždenníka PLUS 7 DNÍ tvrdili, že podľa nich je práve on majiteľom luxusnej chaty. Odfotiť sa alebo prezradiť aspoň svoje krstné meno odmietli. Kollárov poslanec nám ešte v&nbsp;roku 2020 tvrdil, že na usadlosť chodí len preto, lebo vypomáha kamarátovi s&nbsp;interiérovým dizajnom. „Zúčastnil som sa na viacerých kontrolných dňoch, niekedy tam chodím autom, niekedy na vrtuľníku, keďže lietanie je, ako je všeobecne známe, moje hobby. Obaja bratia Pulišovci sú moji dobrí kamaráti. S&nbsp;Mirom sme v&nbsp;minulosti podnikali a&nbsp;s&nbsp;Petrom sme mali v&nbsp;minulosti záujem stavať golfové ihrisko. Potom som z&nbsp;toho projektu odišiel,“ povedal nám vtedy poslanec. Prízvukoval, že nie je majiteľom usadlosti a&nbsp;že nemá žiadne informácie o&nbsp;jej financovaní.

Keďže sídlo v&nbsp;Banskej Belej získalo peniaze z&nbsp;fondov na agroturizmus, musí podľa pravidiel reálne ako ubytovacie zariadenie aj slúžiť. V&nbsp;máji tohto roku sme si však všimli, že na stránke, ktorá promuje ubytovacie zariadenia na Slovensku a&nbsp;je možné cez ňu kontaktovať majiteľa, ale nie priamo si ubytovanie zaplatiť, pôsobí lokalita minimálne zvláštne. Prezentovala sa len siedmimi fotografiami, všetkými však len zvonku. Nebolo teda možné vidieť, ako vyzerajú spálne, postele, kuchyne či kúpeľne, čo je pritom na rezervačných stránkach bežným zvykom. Nikto totiž nechce kupovať mačku vo vreci.

Prívetivo nepôsobila ani cena - 99 eur na noc na osobu, no minimum na dve noci a&nbsp;k&nbsp;tomu 500 eur návratný depozit.

Podľa stránky boli ešte v&nbsp;máji tohto roka termíny voľné a&nbsp;podľa opisu sa mohli návštevníci na mieste ubytovať počas celého roka. Keď sme sa však inkognito zaujímali o&nbsp;pobyt, dozvedeli sme sa, že prázdniny, teda júl a&nbsp;august, sú už kompletne obsadené. Naša prosba o&nbsp;fotografie zvnútra ostala nevypočutá. Na veľké prek­vapenie sa obsadenosť objektu na zvyšok leta objavila aj na internete a&nbsp;zmenila sa aj informácia o&nbsp;celoročnom využití. Prenajať si tento priestor bolo zrazu možné len od mája do začiatku septembra. Pred pár dňami sme opäť skontrolovali možnosti ubytovania. Na stránke nás prekvapilo, že majiteľ už 76 dní neaktualizoval kalendár obsadenosti.

Keďže nám podnikateľ Puliš tvrdil, že ubytováva verejnosť od januára 2021, oslovili sme aj obec Banská Belá. Práve tá by mala mať najväčší prospech z&nbsp;rozvoja turizmu v&nbsp;oblasti. Starostu sme sa pýtali, koľko evidujú u&nbsp;tohto ubytovateľa hostí. Obce totiž vyberajú takzvanú daň z&nbsp;ubytovania na svojom území a&nbsp;mali by mať prehľad o&nbsp;počte ubytovaní. „Zariadenie doposiaľ v&nbsp;obci Banská Belá nepodalo oznámenie o&nbsp;poskytovaní ubytovania ani neplatilo daň z&nbsp;ubytovania - zatiaľ ich ani ne- evidujeme ako poskytovateľa ubytovania,“ povedal nám starosta Branislav Babirád. O&nbsp;niekoľko dní neskôr, keď sme s&nbsp;touto informáciou konfrontovali Puliša, nám starosta už tvrdil, že k&nbsp;„dnešnému dňu má spoločnosť Poľnohospodárske agrodružstvo voči obci Banská Belá vyrovnané všetky záväzky vrátane uhradenej dane z&nbsp;ubytovania. Voči spoločnosti Poľnohospodárske Agrodružstvo neevidujeme žiadne pohľadávky“. Podľa všeobecne záväzného nariadenia sa má pritom táto daň platiť raz za štvrťrok.

O&nbsp;stanovisko sme poprosili aj poslanca Borguľu. „Viac ako sedem rokov nepodnikám, čo je ľahko dohľadateľný fakt. Viac ako sedem rokov nie som ani konateľ, ani spoločník, ani člen dozornej rady, ani konečný užívateľ výhod spoločnosti Slovunit, ani Poľnohospodárske agrodružstvo, čo je rovnako ľahko dohľadateľný fakt, preto nechápem, prečo sa práve mňa dopytujete na spoločnosti, s&nbsp;ktorými nemám nič spoločné,“ povedal poslanec. V Slovunite pritom figuruje ako šéf predstavenstva jeho brat a v dozornej rade aj ďalší príbuzní.

Fotografie haciendy v Banskej Belej nájdete v galérii