Hoci bol Milan Lučanský vo väzbe pre vážne obvinenia z prijímania úplatku, na jeho pohreb poslal premiér Igor Matovič i predseda parlamentu Boris Kollár vence, rodine kondolovala prezidentka Zuzana Čaputová i minister vnútra Českej republiky, kvety poslali z policajného prezídia Poľskej republiky.

„Veniec vo svojom mene posielam, lebo to tak cítim a vôbec teraz neriešim pohnútky, prečo Milan Lučanský dospel k tomuto smutnému rozhodnutiu. Rovnako som rád, že sa aj minister vnútra Roman Mikulec rozhodol dnes vyvesiť čiernu zástavu ako znak pietnej spomienky na bývalého policajného prezidenta,“ uviedol Matovič.

Samovražda v čase podávania večere

Päťdesiatjedenročný Milan Lučanský zomrel necelý mesiac po tom, čo sudkyňa Špecializovaného trestného súdu rozhodla o jeho väzbe. Dohady, či Lučanský nechce spáchať samovraždu, sa objavili už po jeho operácii vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Podľa oficiálnej verzie mal vážne zranenú tvár, lebo nešťastnou náhodou spadol na rám postele. Teóriu o suicidálnom správaní vylúčil psychiater väzenskej nemocnice v Trenčíne, no Lučanský sa pre istotu dostal do pozornosti ústavného psychológa a v cele ho dozorcovia chodili každú polhodinu kontrolovať. Dvadsiateho deviateho decembra však Lučanský samovraždu spáchal. Len pár hodín po debate so spomínaným psychológom a doslova pár minút po kontrole cez okienko väzobnej cely. Ukončiť svoj život sa rozhodol presne v tom čase, keď mu ako každý iný deň mali doniesť večeru.

Čierne vlajky

Príbuzní Lučanského pochovali v jeho rodnej obci Štrbe, keď­že si prial spočívať vedľa svojho otca. Na pohreb dostali výnimku, a tak naň mohlo prísť podstatne viac ľudí než šiesti, ktorých povoľujú protipandemické opatrenia. Rozlúčili sa s ním naposledy jeho bývalí spolupracovníci vrátane generála Ivana Ševčíka, priatelia, ale aj politici. Exminister vnútra Robert Kaliňák sa vyjadril, že ľuďom ako Lučanský sa majú stavať pomníky a nie ich zatvárať do väzby.

Okolo smútočných zástav bolo veľa kriku. Lučanského manželka Martina kritizovala ministra vnútra Mikulca za to, že nenariadil vyvesenie čiernych vlajok na počesť pamiatky jej manžela. Mikulec na Lučanskú reagoval, že „vzhľadom na skutočnosť, že nie sú naplnené podmienky vyhlásenia štátneho smútku, a s ohľadom na okolnosti prípadu ministerstvo vnútra nepristúpilo k vyveseniu čiernych zástav na štátnych budovách. Príslušníci Policajného zboru si, samozrejme, môžu uctiť pamiatku generála Lučanského na Prezídiu Policajného zboru, kde je umiestnená kondolenčná kniha, rovnako ako zapálením sviečky na všetkých pracoviskách Policajného zboru“. 

Neskôr však minister názor zmenil zrejme aj pod tlakom verejnej mienky. Rozhodol, že na budovách ministerstva a policajného prezídia bude predsa len v deň pohrebu viať čierna vlajka.

Špekulácie

V čase pohrebu v Štrbe sa zhromaždilo množstvo ľudí aj pred budovou policajného prezídia v Bratislave. Zapaľovali sviečky a kládli kytice k fotografii Milana Lučanského. Na Facebooku vznikla skupina s názvom All for Milan, ktorá má skoro 50-tisíc členov. Kým ešte v deň pohrebu bola verejná, pár dní nato sa stala súkromnou. Denník N poukázal na to, že dva administrátorské profily skupiny používali falošné fotky aj informácie o sebe.

Ľudia v týchto skupinách zverejňovali články rôznych konšpiračných médií spochybňujúce, že Lučanský spáchal samovraždu. Napriek dokumentom, ktoré zverejnilo ministerstvo spravodlivosti, stále zaznievajú o jeho smrti rôzne teórie. Tie zahŕňajú aj špekulácie o bitke od bacharov. Pracovníci ústavu sa bránili otvoreným listom. Sú presvedčení, že aj vyšetrovanie ukáže, že išlo o Lučanského osobné rozhodnutie. „A nie zlyhanie jednotlivca, skupiny osôb či systému dozoru a stráženia obvineného v ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody,“ píšu s tým, že vnímajú aj zneužívanie situácie na poburovanie verejnosti a vyvolávanie spoločenských vášní. Plánujú sa brániť aj podaním trestných oznámení na šíriteľov „zámerných lží či nepodložených konšpirácií“.

Nechcú zverejniť zdravotné záznamy

Detaily o zranení, ktoré policajný exprezident utrpel už na tretí deň po vzatí do väzby, ministerstvo zverejniť nemôže. Rodina Milana Lučanského si to neželá. Na internete však už kolovala fotografia obrazovky počítača s údajnou lekárskou správou Lučanského zranenia. Známe české konšpiračné médium uviedlo, že mal očnú buľvu zarazenú do nosnej dutiny,  špekulovalo o údere boxerom. Na fotke sa však nenachádza meno pacienta ani lekára, ani žiadne oficiálne vyjadrenie lekára k odborne opísaným diagnózam.

Olej do ohňa vlial minister obrany Jaroslav Naď, ktorý sľuboval tresty pre tých, ktorí fotografiu vyniesli.

 

Prokuratúra už dala návrh na zastavenie trestného stíhania Milana Lučanského tak, ako sa to vždy v prípade mŕtveho podozrivého robí, a generálny prokurátor Maroš Žilinka sľubuje dôsledné vyšetrenie okolností Lučanského samovraždy. Ohlásil už, že na rekonštrukcii skutku sa zúčastní osobne.

FOTO z Lučanského pohrebu v GALÉRII

Chronológia prípadu

  • 2. 12. V rámci akcie Judáš bolo obvinených niekoľko vysokopostavených policajných funkcionárov, spomínalo sa aj meno Lučanského. Ten sa nachádzal v Chorvátsku.
  • 3. 12. Lučanský sa dostavil na NAKA hneď po príchode z Chorvátska. Po obvinení ho zatkli.
  • 6. 12. Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu poslala Lučanského do najťažšej, takzvanej kolúznej väzby, aby nemohol ovplyvňovať svedkov.
  • 7. 12. Prevezený do ústavu v Prešove, kde ho umiestnili do cely číslo 150.
  • 9. 12. V cele číslo 131 utrpel zranenie. Podľa úradného záznamu tvrdil, že sa udrel o roh postele, keď sa potkol na papuči. Ošetrenie odmietol. Neskôr sa jeho zdravotný stav zhoršil a previezli ho na ošetrenie.
  • 11. 12. V Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku sa podrobil operácii oka. Operácia trvala hodinu. Začali sa šíriť informácie o tom, že sa vraj pokúsil o samovraždu.
  • 15. 12. Okolnosti zranenia preverovala komisia zložená zo zamestnancov ministerstva spravodlivosti. Lučanský bol už umiestnený v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne na psychiatrickom oddelení.
  • 17. 12. Požiadal o povolenie telefonovať s manželkou.
  • 29. 12. 16.30 Stráž ho kontrolovala v cele 114 cez okienko na dverách cely. Údajne nadvihol hlavu a kývol ňou smerom k strážnikovi.
  • 29. 12. 16.39 Pri výdaji večere už nereagoval. Stráž vošla do cely a našla ho ležať bruchom na posteli s hlavou tesne nad čelom postele. Okolo krku mal ovinutú ústavnú teplákovú bundu, ktorá bola uviazaná o horný koniec postele. Okamžite začali s umelým dýchaním a masážou srdca.
  • 29. 12. 16.46 Snažili sa ho oživiť aj pomocou defibrilátora.
  • 29. 12. 16.58 Prišla záchranka a zabezpečila základné životné funkcie.
  • 29. 12. 17.30 Prevezený do nemocnice v Prešove.
  • 30. 12. Vyhlásený za mŕtveho. Jeho manželka sa neskôr sťažovala, že jej za chrbtom, keď ju za manželom konečne pustili, stálo „Mikulcovo komando“. Nespomína žiadne rany na tvári ani stopy po bitke.
  • 30. 12. Do Ústavu na výkon väzby v Prešove doručili od vyšetrovateľa NAKA zamietnutie Lučanského žiadosti o telefonický kontakt s manželkou aj listy od manželky a obrázok dcéry. Vyšetrovateľ ich lustroval niekoľko týždňov. Rodina vyslovila prianie vložiť neodovzdané listy do truhly.
  • 4. 1. Vznikla komisia zložená zo zástupcov ministerstva spravodlivosti, poslancov, advokátskej komory či väzenskej stráže, ktorá má prešetriť okolnosti Lučanského smrti.
  • 7. 1. Právnik Lučanských, bývalý sudca a europoslanec Miroslav Radačovský oznámil, že rodina nesúhlasí so zverejnením zdravotných záznamov Milana Lučanského.

Prečítajte si tiež: