Tip na článok
Darček: Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič priniesol starostovi Horných Plachtiniec korkovú nástenku.

Horné Plachtince preslávil Kňažko aj nástenkový tender

Horné Plachtince sa dostali do povedomia pre veľkolepý tender, jej obyvatelia však nič netušia.

Galéria k článku (4 fotografie )
Obhajca tendra: Minister vnútra za Smer Robert Kaliňák odmieta tvrdenia opozície, ktorá označila tender ROA za nástenku číslo 2.
Včelár na motorke: Pavel Ondrejkov nám ukázal rodný dom Milana Kňažka. Dnes v ňom vraj býva rómska rodina.
V údolí: Horné Plachtince majú približne dvesto obyvateľov. Minulý rok tu odhalili pamätnú tabuľu svojmu rodákovi Milanovi Kňažkovi.

Prvý veľký škandál druhej Ficovej vlády či nástenka číslo 2. Aj takéto pomenovania si v médiách vyslúžila kauza tendra na obstarávanie reklamných, právnych a audítorských služieb do výšky 130 miliónov eur.

Firma Regionálna obstarávacia agentúra (ROA), ktorá mala celý tender pod palcom, zakotvila v malej dedine Horné Plachtince, ktoré sa zároveň stali desaťpercentným spolumajiteľom. O tom, že z ich dediny, v ktorej žije necelých dvesto duší, sa mohla razom stať bohatá obec, jej obyvatelia ani netušia.

V náručí Hontu

V nádhernom údolí hontianskych kopcov, pánubohu za chrbtom, mierne svahy poskytujú priam ideálne podmienky na pestovanie viniča a chov včiel. Víno z tejto oblasti dovážali dokonca na cisársky dvor Márie Terézie. Ten, kto má to šťastie a nie je nezamestnaný, živí sa zväčša poľnohospodárstvom. Ďalší dochádzajú za prácou do neďalekého okresného mesta Veľký Krtíš. A tí ostatní si vychutnávajú ticho - premávka je naozaj riedka, cesta sa totiž v dedine končí.

Obec je pyšná najmä na svojho rodáka, hereckú hviezdu a revolučného tribúna Milana Kňažka. Minulý rok mu pred miestnym úradom odhalili pamätnú tabuľu. Expolitik sa svojich rodákov v súvislosti so škandálom spojeným s neznámou eseročkou zastáva. „Horné Plachtince a jej obyvatelia môžu za činnosť tejto spoločnosti tak, ako Slováci môžu za podvodný nástenkový tender a jeho následky v prvej Ficovej vláde. Určite za to nemôže obec a jej občania, ktorí v drvivej väčšine ani netušili, ako sa dostali do takýchto súvislostí. O tom som presvedčený,“ povedal nám Kňažko.

Jeho slová potvrdzujú viacerí miestni obyvatelia. O bohatstve, ktoré obci „hrozilo“ vďaka jej účasti v podivnej eseročke, nemajú ani potuchy. „My sme radi, keď máme robotu. Živíme sa poctivo, dajte nám s tým pokoj,“ hovorí jeden z murárov v miestnej krčme, popíjajúc malinovku.

Sedemdesiatpäťročný včelár Pavel Ondrejkov sa preváža po dedine na legendárnom východonemeckom Simsone, dnes už veteráne. Je presvedčený, že starosta je v tom nevinne. „Vietor fúka z Bratislavy, odtiaľ to sem prišlo. Viem, čo hovorím, ja som v Bratislave robil. Jazdil som tam na sanitke,“ povedal znalec pomerov metropoly.

V údolí: Minulý rok tu odhalili pamätnú tabuľu svojmu rodákovi Milanovi Kňažkovi. Foto: Tony Štefunko

Darček od Matoviča

Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič sa vybral priamo za starostom aj s darčekom - korkovou nástenkou, rovnakou, akou sa „preslávil“ nástenkový tender z čias prvej Ficovej vlády. Na úrade však už nikto nebol. „Starosta býva v úrade denne maximálne štyri hodiny. Veď čo by tam robil, keď nemá ani na kancelársky papier,“ hovorí pani, ktorá sa predstavuje ako starostova príbuzná. A z agentúry ROA, ktorá sídli priamo na miestnom úrade, vraj nikdy nikoho nevidela.

Matovič sa teda vybral pohľadať starostu domov. Hoci miestni ho ubezpečovali, že hlava obce je vo svojom príbytku, Ladislav Nozdrovický sa vo dverách neukázal. Z domu vyšiel len jeho svokor, ktorý sa hlučne snažil zahnať nás naspäť do Bratislavy. Starosta, kedysi nominant HZDS, dnes nezávislý kandidát, sa tak darčeka od Matoviča nedočkal.

„Je to zatiaľ najohavnejšia kauza druhej Ficovej vlády. V prvej jeho vláde ukradli politici 120 miliónov eur cez nástenku, ktorú zašili za dvere na druhé poschodie ministerstva, len aby sa o súťaži nikto nedozvedel. Teraz si nástenku za 130 miliónov eur urobili z tejto chudobnej zašitej dedinky presne s tým istým úmyslom - len aby sa o súťaži nikto nedozvedel. Čistá špinavosť či skôr čistí špinavci v politických tričkách,“ rozčuľuje sa Matovič.

„Učiteľom napľujú do tváre, na sestričky zvysoka kašlú, chudobným živnostníkom zvýšia minimálne odvody, podnikateľom odvody aj dane. A na druhej strane idú pod rúškom tmy vytunelovať dvakrát vyššiu sumu, než žiadali všetci slovenskí učitelia. Sumu, za ktorú by mohlo byť 34 nezamestnaných v Horných Plachtinciach zamestnaných najbližších 945 rokov. Sumu, za ktorú sme mohli zamestnať 32-tisíc nezamestnaných na jeden rok. To nemá nič spoločné so sociálnym cítením, to je bezcitný hyenizmus,“ tvrdí Matovič.

Rozbité cesty: Obyvatelia by si želali ich skorú opravu. Foto: Tony Štefunko

Veľká žranica

Eseročka ROA vznikla v auguste 2012, teda päť mesiacov po nástupe druhej Ficovej vlády. Už v septembri prišla s ponukou obstarať reklamné, právne a audítorské služby pre Slovenskú republiku v mene iných verejných obstarávateľov, ktorými sú štátne inštitúcie alebo samosprávy.

Napriek spojeniu s menom Horných Plachtiniec ovládajú agentúru súkromné osoby. Papierová účasť obce im však pomohla dostať sa do pozície verejného obstarávateľa a práve o to zrejme šlo. Inak by totiž pre štát obstarávať nemohli. A hoci traja obyvatelia obce vrátane starostu sú členmi dozornej rady, je namieste otázka, či vôbec tušili, čo sa vo firme deje.

Noc za štrnásťtisíc

Chúťky na reklamné služby vytendrované agentúrou ROA dostalo päť ministerstiev a ďalších dvadsaťjeden štátnych inštitúcií, ktoré zväčša patria pod dotknuté rezorty - vnútro, spravodlivosť, školstvo, doprava a pôdohospodárstvo. Z druhej strany sa do tendra prihlásili štyri firmy - Promea Communication, Globe Production, Adventure a Comm, pričom prvé tri z nich sídlili v istom časovom období na rovnakej adrese.

Do ponuky pre štátne inštitúcie sa v rámci reklamných služieb dostali napríklad lietajúce taniere za 112 eur za kus, minidiár za 111 eur za kus, reklamná plastová fľaša takmer za 190 eur za kus či nadštandardné ubytovanie v päťhviezdičkovom hoteli za vyše štrnásťtisíc eur na noc. Pritom v hoteli Kempinski, ktorý patrí medzi najluxusnejšie v Bratislave, stojí noc v najdrahšom, prezidentskom apartmáne päťtisíc eur.

Ďalšou zaujímavou sumou je cena za moderovanie podujatí. Znie na dvetisíc eur na hodinu, no nevedno, či sa nemôže vzťahovať aj na bežného dedinského zabávača. Aj jedna z najlepšie platených moderátoriek na Slovensku Adela Banášová môže blednúť závisťou nad závratnou sumou, ktorú by bol ochotný štát za moderátora dať, ak by si ho objednal od víťaznej firmy. Banášová sa nám priznala, že za celonočné moderovanie plesu dostala 1 700 eur.

Kaliňák sa stiahol

Minister vnútra Robert Kaliňák najprv celú kauzu vehementne obhajoval. Tvrdil, že k žiadnemu plneniu zo strany štátu ešte neprišlo a napríklad jeho rezort vlastne žiadne reklamné služby nepotrebuje. Rozhodne odmietal prirovnávanie k nástenkovému tendru. „Ale keď to má v eurovestníku, v normálnom vestníku, na internete, to nie je nástenka. Nástenka bola schovaná, tu o tom mohol každý vedieť,“ argumentoval Kaliňák.

Exministerka spravodlivosti za SDKÚ Lucia Žitňanská to však vidí inak. „Nástenka, tak ako prebehla za prvej Ficovej vlády, sa už nikdy nebude opakovať. Na nej bolo krásne to, že bola zrozumiteľná. Každý normálny človek pochopí, že keď dám nástenku za dvere, kde ju nikto nevidí, tak je to nejaký podvod.

Nástenku číslo dva vymyslel niekto, kto sa veľmi dobre vyzná v zákone o verejnom obstarávaní. Je to síce komplikovane vymyslené, ale cieľ je ten istý - aby sa vybraná skupina ľudí s posvätením politikov dostala k obrovskému balíku peňazí. Zrejme sa spoliehali, že tentoraz, keďže to bolo komplikovanejšie, sa to podarí, lebo to budú ľudia ťažšie chápať,“ povedala nám Žitňanská.

Napriek svojej obhajobe Kaliňák napokon otočil o 180 stupňov a odporučil štátnym inštitúciám, aby od ROA žiadne služby nepreberali. A po tomto odporúčaní sa stiahla aj samotná agentúra a od rámcových dohôd odstúpila.

Nástenkový tender

Nástenkový tender bol jednou z najvážnejších káuz prvej Ficovej vlády. Názov získal podľa nástenky ukrytej za dverami na poschodí ministerstva životného prostredia, na ktorej ako jedinej bolo avízo na chystaný tender. V roku 2007 ho vyhralo konzorcium firiem Zamedia, Consulting & Management, European Consultants Organization a Avocat, ktoré bolo blízke vtedajšiemu šéfovi SNS Jánovi Slotovi.

Zmluva mala trvať do roku 2015. Ministerstvo viedol vtedy nominant SNS Marián Janušek, na fotke vľavo. Konzorcium malo rezortu poskytovať informačné a vzdelávacie aktivity a právne služby v rámci čerpania fondov z Európskej únie.

Najznámejším sa v kauze stalo vytvorenie jednoduchého loga pre Centrálny koordinačný program, kde si agentúra Zamedia vyfakturovala 488 hodín reklamnej kreativity a vypýtala takmer 64-tisíc eur. Za ďalšie jednoduché logo Regionálny operačný program si firma vypýtala od ministerstva dokonca vyše 85-tisíc eur.

Po prevalení škandálu Janušeka nahradil na ministerskej stoličke Igor Štefanov, vpravo. Sporné faktúry pritom podpisoval práve on. Nakoniec sa musel z kresla šéfa rezortu porúčať aj Štefanov. Škandalózny tender zrušili až v roku 2009, dovtedy získalo konzorcium 11,6 milióna eur. Peniaze sa štátu pravdepodobne nikdy nevrátia. Oboch bývalých ministrov obvinil vyšetrovateľ z machinácií. V prípade dokázania viny im hrozí až dvanásť rokov za mrežami. (onf)

Horné Plachtince po druhý raz

Meno dediny Horné Plachtince sa už raz v súvislosti s veľkou politikou objavilo. Pred dvadsiatimi rokmi si ju za miesto svojho rokovania zvolilo Republikové predstavenstvo HZDS a počas jeho zasadnutia došlo k škandálu s ďalekosiahlymi dôsledkami. Vtedajší predseda a premiér Vladimír Mečiar totiž po celodennej diskusii požiadal poslancov o podpísanie písomného záväzku, že ak vystúpia zo strany, vzdajú sa poslaneckého mandátu.

Proti sa podľa publicistu Mariána Leška postavilo dvadsaťjeden poslancov vrátane vtedajšieho predsedu parlamentu a dnešného prezidenta Ivana Gašparoviča. Mečiar vraj nato oznámil, že je pripravený zložiť funkciu, čím padne vláda, a bude burcovať ľudí, aby vyšli do ulíc a postavili sa proti poslancom.

Leško cituje vtedajšieho poslanca za HZDS a dnešného starostu Petržalky Vladimíra Bajana, podľa ktorého mal situáciu zachraňovať práve Gašparovič. „Poprosil, aby sme neblbli, že to vyhlásenie nemá právnu silu a ak to upokojí situáciu v HZDS, treba to podpísať. Tak sa aj stalo.“

Práve bianko šek o vzdaní sa mandátu vytiahli o tri roky neskôr proti poslancovi Františkovi Gauliederovi, ktorý sa s HZDS rozišiel. Gašparovičovi prišiel „list“, v ktorom sa Gaulieder vzdáva mandátu, poslanec však jasne vyhlásil, že funkcie sa nevzdáva. Parlament napriek tomu sedemdesiatimi siedmimi hlasmi vrátane Gašparovičovho prijal uznesenie, v ktorom Gauliederovu abdikáciu vzal na vedomie a poslanec prišiel o mandát.

Ústavný súd o rok neskôr rozhodol, že boli porušené Gauliederove ústavné práva, parlament však napriek tomu aj v novom hlasovaní poslancovo protiústavné vylúčenie zo snemovne odobril. (mh)

VIDEO Plus 7 Dní