Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Muzike i remeslu ho učil Fedor Frešo a jeho gitaru vlastní nejeden nadšený hudobník, napríklad basgitarista Martin Višňovský z Chiki Liki Tu-a či Andrej Hruška, ktorý hrá so Zuzanou Mikulcovou. Prvú basgitaru si Kamil Grebeň vyrobil ešte v časoch, keď hrával s Beatou Dubasovou. Ani takmer tridsaťročné pôsobenie v skupine Vidiek ho od tohto koníčka neodradilo. Kapelu so spevákom Jankom Kuricom opustil, ale dláta, brúsky a iné nástroje na výrobu basgitár do rúk berie stále. „Na fungovanie spoločnosti mám svoj špecifický názor, nerobím na zákazku a výroba gitár je mojím umeleckým sebavyjadrením,“ dodáva na vysvetlenie.

Rodák z&nbsp;Bratislavy privoňal k&nbsp;hraniu v&nbsp;roku 1983 ako šestnásťročný. „Sedel som doma u&nbsp;spolužiaka a&nbsp;rozhodli sme sa, že si založíme kapelu. Ani jeden z&nbsp;nás nevedel hrať na&nbsp;hudobnom nástroji. Vybral som si basgitaru, on chcel byť bubeník. Spolu s&nbsp;dvoma spolužiakmi, z&nbsp;ktorých jeden hral na&nbsp;gitare a&nbsp;druhý spieval, sme založili kapelu Štaflík a&nbsp;Hopsasa band. Mali sme jeden koncert na&nbsp;stužkovej,“ spomína s&nbsp;úsmevom na&nbsp;dávne časy Kamil Grebeň.

Prihlásili sa na&nbsp;ľudové konzervatórium, kde vtedy vyučoval Fedor Frešo, jedna z&nbsp;najvýznamnejších postáv slovenskej basgitarovej scény. „Učil ma hrať na&nbsp;base a&nbsp;keďže som nemal peniaze, aby som si nejakú poriadnu kúpil, tak mi navrhol, aby som sa u&nbsp;neho učil výrobe basgitár. Cudzí človek dal cudziemu mladíkovi takú možnosť, vzal ma do&nbsp;svojej dielne a&nbsp;pod jeho vedením som vyrobil prvý nástroj,“ opisuje Kamil.    Podobnou náhodou sa ocitol aj v&nbsp;kapele Beáty Dubasovej. „Na&nbsp;konzervatóriu som sa zoznámil s&nbsp;chalanmi, ktorí zháňali skúšobňu. Poskytol som im v&nbsp;dome priestor a&nbsp;zakrátko nás Dubasovej manažéri zavolali do&nbsp;kapely, ktorú pre ňu zostavovali. Takže chalan, ktorý sotva zahral Jedna druhej riekla, zrazu hral v&nbsp;profesionálnej skupine spravovanej Slovkoncertom. Opäť sa mi stalo niečo, čo človek nemá šancu vlastným snažením dosiahnuť - jednoducho sa to tak malo stať,“ priznáva náš hostiteľ.

Dva roky hral v&nbsp;skupine Kamene, v&nbsp;ktorej spievala Beáta Dubasová. Medzitým sa vrátil z&nbsp;vojenskej služby Jano Kuric a&nbsp;Ondrej Tomčala, členovia skupiny Ventil RG, ktorej bol Kamil veľký fanúšik. Obaja vypomáhali Dubasovej zvukárovi, chodili teda na&nbsp;koncerty, kde spoznali aj Kamila. „A&nbsp;tak sa stalo, že som odišiel od&nbsp;Beaty a&nbsp;založili sme Vidiek,“ spomenie Kamil.

Študoval na&nbsp;vysokej škole, vyrábal basgitary, lebo keď vyrobil jednu, lákalo ho pokračovať v&nbsp;tvorbe ďalej. Popri tom si vychutnával úspech ako člen jednej z&nbsp;najúspešnejších slovenských kapiel. Ich raketový vzostup odštartovala skladba Vidiečan. „Preslávila sa tak, že Tublatanku pre nejaký ‚prúser‘ vyradili z&nbsp;televíznej súťaže a&nbsp;vďaka tomu sme vyhrali my s&nbsp;touto pesničkou,“ priznáva Kamil. „A&nbsp;potom sa už nič zaujímavé nestalo,“ dodá, ale my mu neveríme. „Už sme len hrali a&nbsp;hrali a&nbsp;vyrábal som gitary. V&nbsp;roku 2009 som založil vlastný hudobný projekt Hugo d’Gen. Lebo ako takmer každá kapela ani my sme nemali ideálne vzťahy,“ hovorí otvorene.

Hugo d’Gen bol zaujímavý experiment. Kamil okrem hrania spieval po&nbsp;anglicky, hoci neovláda ani spev, ani jazyk. Jeho manželka Biba, vtedy známa moderátorka, písala texty. Kapela sa príliš neuchytila, ale Kamilovi poskytovala umelecké zázemie a&nbsp;vyvažoval ňou problematické, ale ekonomicky výhodné pôsobenie vo Vidieku.

Raz, keď sa vracali z&nbsp;koncertu na&nbsp;východe Slovenska, sa Kamilovi na&nbsp;čerpacej stanici    prihovorila Rómka, ktorá mu chcela veštiť. Nedala sa odbiť a&nbsp;v&nbsp;jej slovách bolo veľa pravdy. „Hovorila, že mám dve deti, nikdy som nemal dopravnú nehodu a&nbsp;že sa dožijem 99 rokov. Reagoval som, že preto fajčím, aby som sa toľko nedožil, ale ona mi tvrdila, že aj tak sa dožijem. Potom ma vyzvala, aby som si niečo želal, ona mi počaruje a&nbsp;stane sa to. Želal som si, aby sa čudný vzťah medzi mnou a&nbsp;jednou osobou skončil, lebo tomu nerozumiem, a&nbsp;bez tých konfliktov by som sa cítil lepšie,“ spomína. Najviac ho však zarazilo, že ten vzťah sa okamžite obrátil k&nbsp;lepšiemu.

Prečo napokon kapelu opustil? „Lebo stretnutie s&nbsp;tou Rómkou a&nbsp;moje želanie nebolo jedinou duchovnou udalosťou, ktorá sa mi stala. V&nbsp;decembri 2012 sa blížil mayský koniec sveta a&nbsp;ja som bol už od&nbsp;vysokoškolských čias tým posadnutý. Mal som pocit, že sa niečo musí stať, zmeniť. Aby som sa dal na&nbsp;inú cestu životom, potreboval som odísť z&nbsp;tej kapely,“ reaguje na&nbsp;našu zvedavosť autor hitu skupiny Vidiek Tisíc divov, možno aj viac, v&nbsp;ktorom poeticky píše: „Cirkus život, má tisíc divov, tisíc, možno aj viacej. Cirkus život, býva v&nbsp;ňom živo, preto stále mám rád náš svet.“

„Odvtedy sme sa stretli len dvakrát náhodne, nie som s&nbsp;nimi v&nbsp;kontakte. Malo to tak byť, aby som sa dal na&nbsp;inú dráhu. V&nbsp;podstate som nikdy muzikantom nebol. Nevedel som hrať na&nbsp;žiadnom hudobnom nástroji, len trochu na&nbsp;basgitare. Hudbu som mal skôr v&nbsp;hlave, každú skladbu som si nadrel a&nbsp;hral dookola. Muzikantstvo ma však veľmi príjemným spôsobom previedlo životom až do&nbsp;okamihu, keď sa mal zmeniť,“ dodáva. Zabalil aj svoju vlastnú kapelu, ale nevzdal sa tvorby elektrických basgitár a&nbsp;gitár.

Samozrejme, Kamil Grebeň nie je jediný výrobca týchto hudobných nástrojov. Lenže vlani, opäť pod vplyvom silného duchovného zážitku, začali pod jeho rukami vznikať tenké a&nbsp;veľmi sofistikované kúsky. „Tento koncept som objavil v&nbsp;septembri minulého roka. Snažil som sa vymyslieť niečo zaujímavé, ale nedarilo sa mi. Jedného dňa som sa sám vybral do&nbsp;krčmy, dal som si pivo a&nbsp;cigaretu a&nbsp;zrazu som bol mimo tela, neexistovala krčma. Ocitol som sa v&nbsp;prostredí, kde bola takáto tenká basgitara a&nbsp;mohol som si ju dobre prezrieť. Keď som si to naštudoval, vrátil som sa do&nbsp;tela, dopil pivo a&nbsp;o&nbsp;pár dní som sa pustil do&nbsp;výroby,“ opisuje zážitok z&nbsp;astrálu či akaše, kozmickej pamäti, ako by to nazvali ezoterici. Podľa Kamilových slov tajomným spôsobom plynul celý jeho život. „Keď sa pozriem späť, tak všetko bolo takto riadené: zrazu som bol u&nbsp;Dubasovej, zrazu som bol vo Vidieku. Všetko sa mi nejako vsunulo do&nbsp;života bez toho, žeby som vynaložil extrémnu námahu,“prekvapuje nás svojou úprimnosťou.

Tak začal vyrábať tenké basgitary a&nbsp;gitary. Túto činnosť miluje. Poskytuje mu umelecké sebavyjadrenie. „Veľa veľkých umelcov a&nbsp;vedcov len zapisovalo, čo videli v&nbsp;nejakých vyšších rovinách, v&nbsp;akaši,“ priznáva Kamil.

Čím sú basgitary, ktoré objavil v&nbsp;kozmickej pamäti, iné? Sú nielen tenké a&nbsp;ľahké, ale majú detaily, ktoré sa lepšie prispôsobia telu. Nuž, a&nbsp;keďže nápad na&nbsp;ich výrobu sa zrodil za&nbsp;zvláštnych okolností, hudobníkov nadchne najmä ich výnimočný zvuk. „Mnohí, ktorí ich u&nbsp;mňa skúšali, boli nešťastní, že neodchádzali s&nbsp;jednou pod pazuchou. Ale hudobníci nie sú bohatí, všetci zápasia s&nbsp;dlhmi, lebo tento matrix, v&nbsp;ktorom žijeme, to od&nbsp;nás chce,“ povzdychne si. Vždy sa snažil, aby jeho gitary zneli inak. A&nbsp;to sa mu konečne podarilo. „Keď ju vezme do&nbsp;rúk gitarista, ktorý je citlivý a&nbsp;vie sa hrať s&nbsp;pomalými tónmi, akordmi a&nbsp;podobne, ten zvuk začne prelaďovať mozgové vlny, niečo na&nbsp;spôsob tibetskej misy. To bolo niečo, za&nbsp;čím som išiel celý život, len som to nevedel,“ zamyslí sa na&nbsp;záver.

Hral s Vidiekom aj Dubasovou a jeho najnovšie gitary vibráciami prelaďujú mozgové vlny

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Hral s Vidiekom aj Dubasovou a jeho najnovšie gitary vibráciami prelaďujú mozgové vlny

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Čekovský sa vysmial z Matoviča a iných: Vieme, kto mu napísal text, ktorý spieval verejne

Najotravnejším moderátorom podľa divákov je Vincze! Tieto známe tváre ho nasledujú

Švidraňová sa postavila na vlastné nohy: V novom byte nám ukázala…!

Z tohto domu známeho Slováka si Bolek Polívka odniesol geparda! Čo s ním urobil?

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás