Tip na článok
Noví šampióni: Po troch rokoch získala pohár pre majstrov Slovenska dedinka s tristo obyvateľmi Hontianske Trsťany.

Hviezdami slovenského stolnotenisového sveta sú dve takmer neznáme obce. Jedna z nich má len tristo obyvateľov

Slnkom zaliate Vydrany, dedina na juhu Slovenska, pôsobia počas sobotňajšieho odpoludnia ospalým, lenivým dojmom.

Galéria k článku (6 fotografií )
Tvrdé boje: V kultúrnom dome sa stretli špičkoví pingpongoví hráči, medzi ktorými nechýbali slovenskí reprezentanti či posily z cudziny.
Zodpovední za úspech: Títo muži priviedli vydriansky stolný tenis na vrchol - manažér a tréner Aladár Kardoš, prezident klubu Jozef Kmeť a spolumanažér Štefan Kohút.
Vydrianska hostina: V začiatkoch sem prichádzalo okolo tritisíc návštevníkov. Teraz je ich počet dvanásťtisíc.

Gro športových nadšencov vyrazilo obecnými autobusmi na futbalový zápas do Hrušovian, zvyšok obyvateľov zahnali horúčavy do chládku domova alebo pohostinstva v centre. Neobvyklý ruch zaznamenávame len v miestnom kulturáku, kde sa po oslavách narodenín z predchádzajúceho dňa deje veľká reorganizácia. Športoví funkcionári a dobrovoľníci prenášajú stoličky, upravujú malú tribúnu a v strede improvizovanej haly vytvárajú priestor na dva ping­pongové stoly. Chystá sa veľká udalosť. Proti sebe sa postavia Vydrany a Hontianske Trsťany.

Tvrdé boje: V kultúrnom dome sa stretli špičkoví pingpongoví hráči, medzi ktorými nechýbali slovenskí reprezentanti či posily z cudziny.
Tvrdé boje: V kultúrnom dome sa stretli špičkoví pingpongoví hráči, medzi ktorými nechýbali slovenskí reprezentanti či posily z cudziny.
Vlado Benko jr

Počuli ste o nich? Nezasväteným by ani vo sne nenapadlo, že o pár hodín sa práve tu, medzi dvoma takmer neznámymi dedinami, rozhodne o majstrovi Slovenska. Navyše, udeje sa niečo dosiaľ nevídané. Čo sa veľkými písmenami zapíše do análov športovej histórie. Napriek tomu sa tu nemihne ani redaktor okresných novín, nieto televízia. Prečo to nikoho nezaujíma?

Unikátni

Vydrany sú svojím spôsobom výnimočná dedina. Jedna z mála, kde počet obyvateľov nezadržateľne stúpa a na tunajšie obecné byty sa dokonca vytvárajú poradovníky. Nie preto, že pár sto metrov od jej hranice leží Dunajská Streda. Takých, ktorí v dedine hľadajú len lacné bývanie, tu ani nechcú. Naopak, prísne si vyberali, komu vyše 130 bytov pridelia. „Chceme obyvateľov, ktorí budú žiť s obcou, stanú sa prínosom. Nemienime byť satelitným mestečkom,“ hovorí starosta Ladislav Balódi. „S každým zo záujemcov sme hovorili, pýtali sa ho, čím chce komunite prispieť. Ak bol hudobník, musel sa prihlásiť do spevokolu, hasič do dobrovoľného zboru, športovec do klubu. Nech si o tom myslí, kto chce, čo chce, výsledky sú nesporné.“ Za posledné roky sa ich spevokol rozrástol na niekoľko desiatok ľudí a cestuje po Európe, päťdesiatka dobrovoľných hasičov trénuje dvakrát týždenne a bojuje v západoslovenskej hasičskej lige, majú tri jazdecké kluby ovenčené medailami, vydávajú vlastné noviny a na augustovú Vydriansku hostinu príde každoročne 10-12-tisíc návštevníkov.

Majú svojich

Národné tradície tu príliš neletia. Domáci predsa majú vlastných velikánov. „Pomník Komenského či Petőfiho môže byť kdekoľvek, ale socha tunajšieho učiteľa hry na citare Ľudovíta Patocsa stojí len u nás,“ hovorí s úsmevom starosta. Základná škola ponesie meno bývalého učiteľa, riaditeľa a zakladateľa športových klubov Michala Kmeťa, športový areál pri obecnom úrade zas pomenujú po dlhoročnom trénerovi Tibi báčim - Aréna Tibora Vargu. To sú mená, ktoré miestni poznali a na ktoré spomínajú, vytvárajú v nich vzťah k obci, pocit, že byť Vydrancom je fajn.

Zodpovední za úspech: Títo muži priviedli vydriansky stolný tenis na vrchol - manažér a tréner Aladár Kardoš, prezident klubu Jozef Kmeť a spolumanažér Štefan Kohút.
Zodpovední za úspech: Títo muži priviedli vydriansky stolný tenis na vrchol - manažér a tréner Aladár Kardoš, prezident klubu Jozef Kmeť a spolumanažér Štefan Kohút.
Vlado Benko jr

Ladislav Balódi si pobavene spomenie na situáciu, keď im štát pridelil novú požiarnu techniku a na slávnosti sa mal zúčastniť aj minister vnútra. „Vtedy som chodil po dedine a neveril, čo sa deje. Všetci sa chceli blysnúť, zametali pred domami, hrabličkami upravovali záhradky, maľovali ploty... Scéna ako z filmu Vesničko má středisková...“ Inokedy, keď vyhlásil, že sa ide stavať tribúna pri ihrisku, dôchodcovia na zhromaždení sa postavili a oslovili ho: „Synak, aj my chceme pomôcť. Kedy treba prísť?“

Tri roky na vrchole

Šport, to je v obci kapitola sama osebe. Ešte pred pár rokmi sa tunajší futbalisti potácali na konci siedmej ligy, dnes bojujú o prvenstvo vo štvrtej. I keď je pravda, že k výkonom im výdatne pomáhajú hráči z Kamerunu, Konga, zo Srbska či z Ukrajiny. No a so stolnými tenistami prerazila dedina na samý vrchol. Vypracovali sa do extraligy a tri roky po sebe boli majstrami Slovenska. Aby toho nebolo málo, ako druhé slovenské mužstvo vôbec získali titul v európskej superlige a tri kolá bojovali v druhej najvyššej európskej súťaži ETTU. „Bolo zábavné, keď sa proti trinásťmiliónovému Istanbulu postavilo družstvo dvojtisícových Vydrian... a vyhralo,“ zaspomína si starosta. „Len sme sa pri žrebovaniach vždy modlili, aby sme nemuseli cestovať príliš ďaleko.“ Nielen pre vysoké náklady, ale aj preto, že jedna z dôležitých postáv manažmentu sa bojí lietať. „Dvakrát som letel a dvakrát sme museli núdzovo pristáť s horiacim motorom. Raz pri Košiciach, druhýkrát pri Moskve. Ja si už do lietadla nikdy nesadnem,“ hovorí smrteľne vážne bývalý treťoligový futbalista a rozhodca Štefan Kohút. Odkedy je dôchodca, zaveril sa, že už nebude robiť nič.

Medzinárodný tím: Vydranský futbalový mančaft sa z konca siedmej ligy prebojoval na vrchol štvrtej. Pomohli tomu aj hráči z Konga, Kamerunu, Ukrajiny či zo Srbska.
Medzinárodný tím: Vydranský futbalový mančaft sa z konca siedmej ligy prebojoval na vrchol štvrtej. Pomohli tomu aj hráči z Konga, Kamerunu, Ukrajiny či zo Srbska.
Vlado Benko jr

Len chodiť na poľovačky a rybačky. „Na prácu nemám čas,“ smeje sa. Ale keď za ním prišli, aby tunajšiemu športu pomohol, nedokázal odmietnuť. Teraz je prezidentom futbalového tímu, človekom, ktorý zháňa sponzorov, spolumanažérom pingpongistov. „Dohodli sme sa, že to spoločne niekam posunieme, a dnes sme v stolnom tenise na špičke. Máme štyri tímy, bodujeme vo všetkých súťažiach, mladých nám vychovával Zolo Lelkeš. Robí s nimi ozajstné zázraky. Deti, ktoré pred pár mesiacmi nevedeli chytiť raketu, vyhrávajú zápasy.“ Ale to, na čom celý ich úspech stojí, sú podľa neho vzťahy. „Máme skvelú partiu hráčov aj funkcionárov. Každý pondelok sa u prezidenta Joža stretneme, od šiestej do polnoci hráme karty, pojeme, popijeme, hovoríme o športe a plánujeme. Tu pingpong nikdy nezomrie. Na milión percent!“

Všetko spočíva v peniazoch

Prezident stolných tenistov, gynekológ a vlastne aj sponzor Jozef Kmeť nás uvedie do klubovne, ktorá pripomína skôr sieň slávy. Celá stena je zaplnená medailami, pohármi, diplomami. „Toto je vyše päťdesiatročná história tunajšieho stolného tenisu,“ prehodí medzi písaním súpisky. Je v nej Maďar Péter Muskó, slovenský reprezentant Samuel Novota, bývalý juniorský reprezentant Zoltán Lelkeš. Nie, nie sú medzi nimi Vydranci. Tí bojujú v nižších ligách. Možno raz, keď postavia vlastnú telocvičňu a vychovajú si káder. Dovtedy všetko stojí na peniazoch, na tom, ako presvedčiť najlepších, aby si obliekli dresy Vydrian.

Jozef Kmeť spomína, ako s trénerom Alim Kardošom v šesťdesiatych rokoch začínali. Malí chlapci, ktorí pingpong milovali. Ostalo im to dodnes a úspechy ich tímu sú skvelou motiváciou. „V súčasnosti už nezáleží na tom, či je klub v polmiliónovom meste, alebo malej dedine. Všetko je to v nadšení, ochote investovať. Kúpiť najlepších, zháňať talenty po okolí. Neraz sa stane, že k nám prídu aj za menej peňazí. Pre tradíciu, priateľské prostredie, pohodu. Aj pre prostý fakt, že po získaní titulu určite neskončíme.“

Nevídaný úspech

Z kultúrneho domu už hodnú chvíľu počuť mocné burácanie. Päťdesiat či šesťdesiat divákov z oboch dedín poctivo fandí a zdá sa, že je rozhodnuté. Vydrany sa titulu budú musieť na nejaký čas vzdať. „Budeme majstri,“ prehodí starosta Hontianskych Trstian Jozef Gálus, sústredene hľadiac na posledné boje pri stoloch. „Je to niečo, čo sa v histórii slovenského športu ešte nestalo. Dedinka s tristo obyvateľmi je majstrom Slovenska. Škoda, že stolný tenis je na okraji záujmu a tento obrovský úspech ľudia možno ocenia oveľa neskôr. Dovtedy však bude žiariť veľkými písmenami v obecnej kronike!“

Príbeh dnešných víťazov je trochu iný. Pomaly vymierajúca obec, kde je takmer polovica vdov, ožila s príchodom generálneho sponzora z Moravy. Podnikateľ Petr Hlošek sa priženil do susedných Borov a keďže je srdcom zapálený športovec, rozhodol sa obnoviť extraligovú históriu Trstian. S ním prišli noví investori i hráči, ktorí začali valcovať súperov. „Miestami ich to už ani nebavilo, nemali kvalitného súpera.“

Nie div, keď vo farbách Trstian nastúpil Ukrajinec Oleksandr Diduch, Michal Bardoň, ktorý pôsobil v Bundeslige, či Erik Iláš. Postupne sa drali zo štvrtej ligy až k dnešnému úspechu. „Spočiatku tým dedina žila, na zápasy sa chodilo družstevným autobusom. Ale ľudia sa presýtili. Dnes už nezaplníme ani náš kultúrny dom.“ Obáva sa, že tu vo Vydranoch sa s najvyššou súťažou rozlúčia. „Generálny manažér má vážne chorú ženu, preto sa teraz športu nechce venovať. A keďže všetko spočíva v peniazoch, Trsťany historickým víťazstvom v extralige končia.“ Hrať však budú ďalej, veď sám starosta je aktívny hráč, a bolo by smutné, keby sa pätnásťročná pingpongová história zlomila na jednom človeku.

Veľké plány

Je dobojované, Trsťany sú majstrom Slovenska, diplomy sú odovzdané a po vzájomných gratuláciách si všetci spoločne sadajú k dlhému stolu, kde sa podáva guláš. Nervozita i ostrejšie slová sú dávno zabudnuté. Nakoniec, všetci sa poznajú a kamarátske vzťahy nemôže naštrbiť športová rivalita. „Je úžasné, keď sú ľudia zapálení a ochotní investovať do športu čas i vlastné peniaze. Všetko je to zábava, súperenie, kamarátstvo,“ hovorí nám Petr Hlošek. „Priznáva, že tento rok bolo pre neho a Trsťany jednoznačným cieľom absolútne víťazstvo. Podriadil tomu všetko. Možno aj preto, že sám musí pôsobenie v klube prerušiť a svojmu snaženiu chcel dať zlatú bodku.

„Priniesť titul do takej malej dediny je niečo obrovské a som vďačný, že som k tomu mohol prispieť. Zajtra sa však prebudím do nového dňa a budem bojovať hlavne o to, aby moja žena zostala s nami naďalej. Budem sa venovať rodine, dvom malým deťom a šport musí ísť bokom.“

Koniec to však podľa neho rozhodne nie je. Len nútená prestávka, po ktorej má veľké plány. Postaviť novú halu, prilákať mládež, vytvoriť miesto, kde sa bude stretávať ping­pongová komunita, rodiny, priatelia. „Už dnes mám okolo seba ľudí, o ktorých viem, že nás podporia. Nepotrebujeme stále vyhrávať extraligu, ale ak sa pritrafia ďalšie víťazstvá, bude to len bonus. Určite sa ešte vrátime,“ dodá presvedčene.

VIDEO Plus 7 Dní