Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Je skutočnou slovenskou celebritou. Človekom, ktorý naplnil svoj život neúnavnou prácou. Nedávno sa dožil úctyhodných deväťdesiat rokov, ale vôbec nepoľavuje. Facebooková stránka Ivana Hričovského má vyše 120-tisíc sledovateľov a na máloktorej sociálnej sieti nájdete toľko súdržnosti, lásky a pomoci. „Úžasný sochár slovenských stromčekov“ či „poklad slovenského záhradníctva“ - nešetria vzletnými prívlastkami obdivovatelia nášho najstaršieho a najznámejšieho pomológa.

Dom manželov Hričovských v&nbsp;Ivanke pri Dunaji neďaleko Bratislavy stojí na&nbsp;ulici s&nbsp;názvom ovocia. Zdá sa, že všetko v&nbsp;ich živote má svoje správne miesto. V&nbsp;spoločnosti tejto zohratej dvojice sa cítime ako doma. Láskaví hostitelia by svojou energiou skryli do&nbsp;vrecka aj ľudí mladších o&nbsp;dve generácie. Zhovorčivá pani Eva nám ponúkne fazuľovicu so sušenými slivkami a&nbsp;vráti sa k&nbsp;svojej práci. V&nbsp;kvetináči má už zasadený zeler a&nbsp;počas nášho rozhovoru s&nbsp;jej manželom sa neúnavne piple v&nbsp;hline a&nbsp;pripravuje ďalšie sadenice.

Ivan Hričovský má tieto dni okrem iného nabité početnými návštevami a&nbsp;gratuláciami k&nbsp;okrúhlemu jubileu. „Včera mi telefonicky blahoželalo stodvadsať ľudí,“ pochváli sa. Po&nbsp;každom vinši si vraj urobil čiarku. Pozornosť a&nbsp;záujem, ktorý celý život venoval ovocným stromom aj ľuďom, sa mu mnohonásobne vracia.

Jeho vášeň k&nbsp;prírode a&nbsp;jej darom sa začala rodiť už v&nbsp;detstve, v&nbsp;rodnej obci Horný Hričov, kde vyrastal so štyrmi súrodencami. „Mali sme veľkú záhradu, otec pestoval staré odrody a&nbsp;to ma ako malého chlapca formovalo. Už ako šesťročný som sa staral o&nbsp;včely, ale chovali sme aj kravičky, koníka, húsky, sliepočky,“ vymenúva.

Po&nbsp;skončení gymnázia viedla jeho cesta do&nbsp;moravských Ledníc, na&nbsp;Záhradnícku fakultu Mendelovej univerzity v&nbsp;Brne. Neskôr pracoval vo výskume, šľachtil, vychovával nové generácie špičkových odborníkov. A&nbsp;veľa publikoval. Jeho knihy z&nbsp;oblasti pomológie nechýbajú v&nbsp;knižnici žiadneho vášnivého záhradkára. Na&nbsp;jeho rady nedajú dopustiť televízni diváci, rozhlasoví poslucháči, ale ani používatelia sociálnych sietí.

Ktoré obdobie svojho bohatého života považuje za&nbsp;najšťastnejšie? „Keď som naplno robil. To bolo najkrajšie. Vytváral som nádherný priestor s&nbsp;ľuďmi okolo seba. Ale najplodnejšie bolo obdobie, keď som pôsobil vo výskumnom ústave v&nbsp;Bojniciach. Druhé najlepšie sa zase spája so založením Fakulty záhradného a&nbsp;krajinného inžinierstva v&nbsp;Nitre, ktorej som bol prvým prodekanom,“ hovorí. Na&nbsp;vizitke má tituly pred menom aj za&nbsp;menom a&nbsp;v&nbsp;roku 2006 mu Mendelova poľnohospodárska a&nbsp;lesnícka univerzita v&nbsp;Brne udelila čestný doktorát - doctor honoris causa.

„Všetko, aj keď to žena nebude rada počúvať, som mohol dosiahnuť aj jej zásluhou a&nbsp;našich detí. Vždy a&nbsp;všade ma sprevádzali. Išli so mnou do&nbsp;Liptovského Mikuláša aj do&nbsp;Nitry, manželka kvôli mne stále menila miesto a&nbsp;deti školy. Ďakujem svojej rodine, že som to všetko mohol dokázať,“ dojíma nás pokorou muž, ktorý bol nedávno hosťom Aleny Heribanovej v&nbsp;relácii Anjeli strážni. Je ním aj jeho pani manželka? „Presne, tak to môžete napísať. Je hubatá, ale milá. Mám ju rád.“

Nemali sme problém so žiarlivosťou, lebo poľnohospodári nezháňali ženy. Robota im nedala myslieť na&nbsp;hlúposti.

Obaja sú odborníci vo svojom fachu, spoznali sa pred vyše šesťdesiatimi rokmi pri Žiline na&nbsp;šľachtiteľskej stanici. Kým srdce Ivana Hričovského bije pre ovocie, jeho polovička sa stará o&nbsp;zeleninu.

VIDEO: Hričovského vyznanie manželke a vzácne rady do života

Zo strany vtedy 29-ročného muža to bola láska na&nbsp;prvý pohľad. Takmer o&nbsp;desať rokov starší muž však mladú Evku na&nbsp;prvý pohľad nezaujal. Ba nechcela o&nbsp;ňom ani počuť. „Išla som raz s&nbsp;mamou po&nbsp;lese, mala so sebou krásnu kravičku a&nbsp;hovorí mi: Ten Hričovský za&nbsp;tebou pozerá,“ opisuje pani domu. „Mama, ani nevrav! Hričovského nikdy! tak som sa zariekala,“ rozpráva nám. Nuž veru, aj v&nbsp;jej prípade sa naplnilo príslovie - odriekaného najväčší krajec. „Neubehol ani rok a&nbsp;už ma zmanipuloval. Stal sa mi osudom. Dlhšie trvalo, kým som prišla k&nbsp;rozumu,“ usmeje sa.

Sú spolu šesťdesiat rokov, vychovali dve deti a&nbsp;zasvätili život neúnavnej práci. Pýtame si recept na&nbsp;šťastné a&nbsp;dlhé manželstvo. „Mali sme sa radi od&nbsp;začiatku. Obaja sme vzdelaní a&nbsp;vždy sme vedeli vytvárať hodnoty, ktoré nás spájali a&nbsp;dávali nám silu a&nbsp;energiu,“ opíše Hričovský.

„Keď sa majú ľudia dobre, idú tancovať na&nbsp;ľad. Vždy hovorím: nič si tie ženy, čo menia partnerov, nepovyberajú. Niekto je racionálny typ, iný emotívny. Ja som skôr racionálny, takže pre mňa nebol problém vydržať s&nbsp;jedným chlapom. Povedala som si, že nepôjdem z&nbsp;blata do&nbsp;kaluže,“ zhodnotí zase osemdesiatročná žena, ktorá neznáša majetníckych mužov.

Nad otázkou, či na&nbsp;svojho spoločenského a&nbsp;obľúbeného manžela nikdy nežiarlila, len mávne rukou. „Ale, prosím vás! Ani náhodou. Zniesla by som aj mnohoženstvo. Každú ženu, čo by sem prišla, by som uvítala. Aspoň by som mala pomoc. Viac ich uznávam ako chlapov, sú zodpovednejšie. Z&nbsp;mužov mám rada najmä odborníkov, ktorí sa vedia postaviť k&nbsp;robote. Našťastie, poznám väčšinu takých, čo sa viac starali o&nbsp;prácu než o&nbsp;baby. Nemali sme teda problém so žiarlivosťou, lebo poľnohospodári nezháňali ženy. Robota im nedala myslieť na&nbsp;hlúposti.“

„Napriek veku sa držím zásady, že človek je dovtedy mladý, dokedy je schopný učiť sa, byť otvorený novým poznatkom, ale pozor - dokáže prijímať aj názory ostatných,“ počúvame cenné rady z&nbsp;úst výnimočného muža. „Počas života som pracoval v&nbsp;štyroch oblastiach - výskum, šľachtenie, výroba, pedagogika. Takýchto somárov máte málo na&nbsp;Slovensku, ktorí dokážu aj to, aj to. Preto ma ľudia chcú. To, čo im hovorím, nie je naučené z&nbsp;kníh a&nbsp;časopisov, ale zo životnej praxe. Preto ma volajú mladí aj starí.“ Jeseň života mu spríjemňuje vedomie, že môže byť stále užitočný. „To by som odporúčal každému staršiemu človeku - cítiť, že ho nehádžu do&nbsp;koša ako odpad. Ľudia ma chcú a&nbsp;to mi dáva silu a&nbsp;energiu,“ prizná.

Ako si poradiť so škodcami či s&nbsp;výberom správnej odrody, kedy a&nbsp;ako stromy strihať či inak chrániť - otázok na&nbsp;najznámejšieho pomológa je stále dosť. Ľudia by podľa odborníka mali viac študovať potrebnú literatúru a&nbsp;nechať si poradiť. Akých chýb sa pri sadení ovocných stromoch najčastejšie dopúšťajú? „Do&nbsp;malej záhrady sadia stromy na&nbsp;plánke, ktorá potrebuje veľký priestor. Zvoliť by mali slabo rastúce podpníky. Často nedodržia správnu vzdialenosť medzi jednotlivými stromčekmi a&nbsp;kríkmi,“ vymenuje a&nbsp;pridá ešte jednu radu: „Treba kupovať v&nbsp;renomovaných ovocných škôlkach. Nie hocikde na&nbsp;tržnici, ale tam, kde je zaručená odroda, podpník a&nbsp;zdravý materiál.“

„Vy ste asi najstarší slovenský influencer,“ reagujeme na&nbsp;jeho popularitu na&nbsp;sociálnych sieťach. „Je to pravda,“ pokýve hlavou. Nemyslí si, že záhradníčeniu hrozí zánik pre nezáujem mladších generácií. Slovensko má dlhú poľnohospodársku tradíciu. „Nie, nevyhynie. Zásluhu na&nbsp;tom majú aj odborné školy, najmä vysoká škola v&nbsp;Nitre,“ upresní.

Eva Hričovská hovorí o&nbsp;šťastí, že jej muž mohol celý život venovať najväčšej záľube. Hlavne však treba veľa pracovať. Aj to majú obaja spoločné. V&nbsp;záhrade im rastie plno stromov a&nbsp;kríkov. Jablone, marhuľa, broskyňa, urodí sa im aj veľa drobného ovocia. Samozrejme, nechýba množstvo zeleniny.

„Nepoznám depresie ani žiadne iné problémy. Celý deň niečo robím a&nbsp;ešte aj večer pri sledovaní televízie sa venujem ručným prácam. Vždy som sa čudovala, keď ženy len tak posedávali, zabávali sa, rečnili, išli na&nbsp;kávičku. Ja som sa večne náhlila. Myslím, že je dôležité, aby mal človek nejaký cieľ, išiel za&nbsp;ním a&nbsp;stále niečo robil. Nemali sme zlý život. Keď sa človek venuje robote, tak nemá problém so šťastím či s&nbsp;nešťastím, nemá čas nad tým rozmýšľať,“ vysvetľuje naša hostiteľka.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/ine-zeny-nezhanal-rady-profesora-ivana-hricovskeho-90-jeho-zeny-zahrady-manzelstva" target="_blank" rel="noopener">FOTO z návštevy naslávnejšieho záhradkára&nbsp;</a>

Aj jej muž pridá ďalšiu zo svojich cenných rád. Tentoraz životných. „Každého, bez ohľadu na&nbsp;profesiu, nabádam - keď chodíš do&nbsp;školy, treba vedieť, čo si vyštudoval, keď nastúpiš do&nbsp;práce, mal by si ju chcieť vykonávať. A&nbsp;čo je hlavné - pri svojej robote si zachovajme ľudské srdce. Takže vedieť, chcieť a&nbsp;mať ľudské srdce - to sú tri zásady, ktoré by mal mať každý človek, a&nbsp;vtedy by Slovensko bolo srdečné, milé a&nbsp;úprimné. A&nbsp;to odporúčam aj čitateľom vášho časopisu.“

Iné ženy nezháňal! Rady profesora Ivana Hričovského (90) a jeho ženy do záhrady i do manželstva

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Výber pre vás

Iné ženy nezháňal! Rady profesora Ivana Hričovského (90) a jeho ženy do záhrady i do manželstva

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Spisovatelia a ich viny: Posielali na smrť Židov, kradli, drogovali, chválili sa pedofíliou

Zvrhlé duchovno: Predávali kurzy ľuďom, keď boli plní oxytocínu z víkendu plného orgazmov

V roku 2017 tvrdil, že nedovolí búranie Istropolisu. A teraz? "Päť miliónov je slabá záplata!"

Dni má zrátané! Čudné hry okolo bratislavského Istropolisu napálili aktivistov aj Matoviča

To sú krásavci! Vozila sa v nich Iveta Bartošová, filmová Mária Terézia aj Sissi. Chcete aj vy?

Autor článku

Monika Mikulcová

Výber pre vás