Dušan Valent

Tyrannosaura rex väčšina paleontológov považuje za ozajstného superpredátora. Jeho zuby a čeľuste sa prispôsobili na drvenie kostí. Popri výbornom čuchu a sluchu mal zrak trinásťkrát lepší ako človek. A napriek ohromným rozmerom - meral bezmála trinásť metrov a vážil dvakrát viac než africký slon – sa pohyboval oveľa svižnejšie než porovnateľne veľké dravé dinosaury.

Nová štúdia americkej neuroanatomičky Suzany Herculano-Houzelovej z&nbsp;Vanderbiltovej univerzity prináša nečakaný ďalší dôvod, pre ktorý si tento ikonický praveký tvor zaslúži náš obdiv. Zdá sa, že bol prekvapivo inteligentný.

V&nbsp;širokom povedomí verejnosti sa rozšírila predstava, že dinosaury boli veľmi hlúpe, pretože mali veľmi malé mozgy. Skutočnosť je však komplikovanejšia. V&nbsp;prvom rade, dinosaury žili pred desiatkami miliónov rokov. Aj prvé veľké cicavce z&nbsp; treťohôr niesli v&nbsp;lebkách mozgy niekoľkonásobne menšie než mozgy dnešných nosorožcov a&nbsp;hrochov. A&nbsp;v&nbsp;druhom rade, či meriate päť alebo päťdesiat metrov, počet svalov, šliach, kostí a&nbsp;orgánov v&nbsp;tele zostáva rovnaký. Takže veľké zvieratá si vystačia s&nbsp;relatívne menším mozgom. Nuž a&nbsp;dinosaury boli dosť často dosť veľké.

Podrobné štúdie, ktoré porovnávali rozmery mozgu s&nbsp;veľkosťou tela - vedci hovoria o&nbsp;encefalizačnom kvociente EQ -, napríklad zistili, že obrovské dlhokrké dinosaury mali mozog v&nbsp;pomere k&nbsp;telu veľký asi ako dnešné plazy. No mozog dravých dinosaurov dosahoval v&nbsp;pomere k&nbsp;telu podobné rozmery, ako dnes vidíme pri pštrosovi. Suzana Herculano-Houzelová však vyvinula odlišnú metódu, ktorá sa snaží hodnotiť inteligenciu dávno vymretých tvorov objektívnejšie a&nbsp;presnejšie. A&nbsp;to na základe počtu a&nbsp;hustoty nervových buniek v&nbsp;mozgovej kôre, čo je časť mozgu zodpovedná za inteligenciu.

Výskumníčka najprv na zá­klade vzoriek mozgov dnes žijúcich plazov, vtákov a&nbsp;cicavcov vyvinula metódu, ktorá umožňuje spoľahlivo odhadnúť hustotu a&nbsp;počet neurónov v&nbsp;mozgovej kôre podľa tvaru a&nbsp;veľkosti mozgu. Následne pomocou detailných skenov počítačovej tomografie zhotovila 3D modely mozgov rôznych dinosaurov a&nbsp;aplikovala na ne svoju metódu. Jej výsledky, zverejnené vo vedeckom časopise Journal of Comparative Neurology, potvrdili, že ozrutné dlhokrké dinosaury boli múdre asi ako jašterice až krokodíly. No rohaté dinosaury mali podľa nej z&nbsp;hľadiska inteligencie bližšie k&nbsp;dnešným vtákom.

Najväčšie prekvapenie priniesla analýza hustoty a&nbsp;počtu neurónov u&nbsp;tyranosaura. Podľa starších odhadov založených na EQ mal byť zhruba o&nbsp;štvrtinu „hlúpejší“ než pes. Herculano-Houzelová zistila, že T-rex mal v&nbsp;mozgovej kôre 3,3 miliardy neurónov, čo je viac, ako má pavián. „To znamená, že mohol mať dostatočnú inteligenciu na to, aby vyrábal nástroje, riešil problémy a&nbsp;dokonca si vyvinul kultúru,“ vysvetľuje vedkyňa. „K&nbsp;tyranosaurovi teraz pociťujem oveľa väčší rešpekt. Predstava, že niečo také obrovské a&nbsp;s&nbsp;takými veľkými zubmi má rozumové schopnosti paviána, je strašidelná.“

Samozrejme, jedna vec je inteligencia, druhá vec realita tyranosaurieho života. Ni­kto seriózne netvrdí, že by ste v&nbsp;druhohornom pralese stretli tyranosaura vyrábať kamenné nástroje. Krátke dvojprsté ruky, ktorými si ani len nedočiahol na bradu, by to jednoducho nedokázali. Namiesto toho môžeme uvažovať, že tyranosaury prejavovali zložitejšie vzorce správania, napríklad týkajúce sa taktiky lovu, a&nbsp;posúvali ich z&nbsp;generácie na generáciu učením mláďat.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/intelektual-giganticky-dinosauri-predator-t-rex-bol-ovela-mudrejsi-nez-sme-mysleli" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Viacerí vedci upozornili, že niektoré dáta Herculano-Houzelovej, na ktorých založila svoje výpočty, sú zastarané. A&nbsp;že hustota a&nbsp;počet neurónov v&nbsp;mozgovej kôre nie sú presným meradlom rozumových schopností - dôležitú rolu zohráva aj fyziológia mozgu a&nbsp;spôsob, akým sú neuróny prepojené. No mnohí štúdiu vítajú, keď už pre nič iné, tak aspoň ako prvý krok nového prístupu k&nbsp;výskumu dinosaurej inteligencie, ktorého zistenia neskôr možno korigujú dodatočné štúdie.